Monthly Archives: December 2018

Žijeme v ére nepriľnavých povrchov. Mnohí z nás vyrástli na potravinách pripravovaných na teflónových hliníkových panviciach. Pri spoliehaní sa na nelepivé povrchy dnešný amatérsky kuchár zabudol nato, ako uvariť čokoľvek bez teflónu. A zrazu je bezradný, keď zistí, že teflón a hliník sú vedecky preukázané ako toxické, a zúfalo hľadá nepriľnavú náhradu teflónu. Mnohí ľudia sa pokúšajú opäť vrátiť “do starých čias” k alternatívam predkov, k vareniu v skle a smalte, a uvažujú nad liatinou a nerezom. Avšak pri slove “liatina” nie každý má predstavu, čo za riad by to mohol byť. Keď však spomenieme hrnce s nožičkami nad ohniskami zo stredovekých rytierskych filmov typu Robin Hood a  čarodejnicu stojacu nad kotlíkom stojacom na ohni či zaveseným nad ohňom, tak každé dieťa bude ihneď vedieť, že v liatinovom kotlíku si čarodejnice varili svoje kúzelné a liečivé nápoje, prípadne írski leprechaunti schovávali svoje zlato. Je to klišé, ale v podstate pravdivé. Aj keď pri tých leprechautoch ma neberte za slovo, ale v mojich očiach niet nič krajšieho ako veriť v rozprávky, a poklad na konci dúhy je jednou z tých najpôvabnejších.

leprechaun

Značky:

Nedávno mala moja malá tretiačka za úlohu nájsť slová v slovách. Nie odvodené slová jednej skupiny typu ľad, ľadový, poľadovica, ľadovec. Ale vyslovene iné slovo vrámci slova. A samozrejme v slovách, ktorým rozumie 8-9 ročné dieťa. A keďže ma to zaujalo, tak tu je niekoľko našich nápadov a niekoľko slov, čo sme vygooglili.

Nedávno som si na youtube preklikávala staršie talianske rozprávky, rada hľadám staro-nové rozprávky pre moje deti, ktoré ešte nevideli. A spomenula som na jednu zo svojich obľúbených. Pravda, s odstupom času, keď to pozeráte, si všimnete určité nedostatky v každom príbehu a spracovaní. Ale stále sú to pekné rozprávky, ktoré si opäť rada pozriem.

Alessandra Martines - Fantaghiro

Značky:,

Každé dieťatko by malo mať doma vláčikovskú dráhu. A keď sme minulý rok rozmýšľali, čo kúpiť synčekovi pod stromček, tak nás napadla drevená vláčkodráha. Väčšina drevených dráh sa vyrába na tom istom mieste niekde v Thajsku či kde v Ázii, tak som to neriešila, že aký výrobca. Proste som povedala partnerovi, nech si vyberie, ktorá sada sa mu páči. A tak si vybral Bino vláčikovskú sadu, akosi sa mu páčila tá mini helikoptéra na obrázku a farebný rušeň.

P1100500a

Keď sme už mali dráhu objednanú, tak nás napadlo, že je to akosi hlúpe dať vláčikovskú dráhu iba synovi, keď máme aj dve dievčatká. Veď to nie je hračka “iba pre chlapcov” alebo nemala by byť. A určite sa s tým budú chcieť zahrať i dievčatká. Tak sme to “prerobili” na spoločnú hračku pre deti pod stromček tým, že sme prikúpili dva rušne.