Nerada nakupujem a chodím do kamenných obchodov, ak niečo musím kúpiť tak uprednostňujem e-shopy. Šetrí to čas, stres a nemusím von do zimy, vetra alebo horúčavy. A odkedy by som musela so sebou ťahať tri malé deti, ktoré treba obliecť, prezliecť, vyzliecť ..tak ešte menej. Pravda, má to jednu veľkú nevýhodu, a to, že nevidím tovar osobne.

Tak sa mi stalo, v rámci tradičného predvianočného “trapasenia”, že som musela dvakrát vrátiť objednaný tovar. A zakaždým som sa musela naťahovať o vrátenie poštovného. Očividne, nielen mnohým kupujúcim, ale aj predávajúcim, ešte nie je úplne zrejmé, že ak si niekto objedná tovar cez internet má právo na vrátenie poštovného a balného, ktoré za tovar zaplatil. Teda, nie za poštovné za cestu naspäť, to ešte stále hradí kupujúci. Ale poštovné za tovar ku kupujúcemu, to áno. To je potom nevýhoda u tovaru kúpeného zo zahraničia, kde môže byť poštovné za vrátenie tovaru pre jednotlivca dosť vysoké.

V jednom prípade som dokonca musela upozorniť na nesprávne obchodné podmienky, kde predávajúci uvádzal, že vrátiť tovar možno iba do 7 dní od jeho prevzatia. Pri zmluvách uzavretých od 13. júna 2014 v EÚ máme právo vrátiť tovar kúpený cez internet, ako aj tovar zakúpený inde ako v obchode (napr. od podomového predajcu, alebo formou telefonickej alebo poštovej objednávky) do 14 dní. Predajca musí peniaze vrátiť do 14 dní od prijatia oznámenia o odstúpení od zmluvy.

A tu sú dve linky, pravda, na internete toho nájdete o tom oveľa viac.
European Union_2263_19788005_0_0_7034817_300
Podľa §12 zákona č. 108/2000 Z.z.o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji je predávajúci povinný vrátiť spotrebiteľovi nielen kúpnu cenu, ale aj poštovné a balné, ktoré za tovar zaplatil.

Vrátenie poštovného pri odstúpení od zmluvy pri nákupe cez internet

b) vrátiť spotrebiteľovi najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo preddavok, ktorý spotrebiteľ uhradil za tovar alebo za službu vrátane nákladov, ktoré spotrebiteľ vynaložil v súvislosti s objednaním tovaru alebo služby. Náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ.

zákon č. 108/2000 Z.z.o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji

Mnohí predajcovia sa na to dívajú ako nespravodlivosť, že prídu o poštovné, keď si to zákazník rozmyslí. Nuž, nedá sa každému vyhovieť a svet nie je jednoznačne spravodlivý. Zákon je tu nato, aby podnietil predajcu zasielať iba bezchybný tovar, ktorý zodpovedá presne popisu na jeho stránkach. A samozrejme, môžeme dúfať, že je dosť zodpovedných kupujúcich na svete, ktorí pred odoslaním neželaného tovaru informujú predajcu, že si to rozmysleli a ušetria čas a peniaze predávajúcim i dopravcom.

U mňa v prvom prípade išlo o vrátenie plyšových poníkov.

Každý, kto má deti alebo aspoň dievčatá vie, že existujú farební poníci zo seriálu My Little Pony, ktorý mimochodom nie je až tak úžasní. Ale deťom sa tí poníkovia veľmi páčia, príbehy sú v tomto prípade vedľajšie. A keďže aj ja sa raz za storočie prinútim ísť do kamenného hračkárstva pozrieť sa, či neobjavím niečo mimoriadne pekné a nové, tak som si minulý rok na jar, keď začalo slniečko teplejšie hriať, odbicyklovala do centra mesta. A našla som tam dvoch ružových poníkov od Hasbro. Možno viete, možno nie, Hasbro má kúpené licencie na väčšinu amerických kreslených seriálov, medzi nimi aj My Little Pony. Keď som zo začiatku mala iba holky, tak som si v duchu hovorila, že sa aspoň nemusím “naťahovať” s hračkami od Hasbro, ktorý majú z veľkej väčšiny akčné figúrky z PVC pre chlapcov, ale iba s Mattelovskou Barbie. A plastových koníkov oželiem ľahko, to je zas nahraditeľné. Na druhej strane podľa mňa je Hasbro ďaleko otvorenejší výrobca ako Mattel, netaja sa, že z čoho sú hračky vyrobené a kde.

Prvý úžas bol, že sú dvaja. Kúpiť dve rovnaké hračky v našom hračkárstve je dosť ťažké. Tento rok sme kupovali dievčatám lego Ariel na darček pod stromček od starých rodičov a nedalo sa na rýchlo pred Vianocami už len tak ľahko niekde objednať. Tak sme sa popýtali v Dráčiku a náhodou v ten deň dostali tovar. Samozrejme, jednu krabicu do jedného hračkárstva a druhú do druhého, vonku za mestom. Tak sme si obidve telefonicky rezervovali a potom utekali na jednu a druhú stranu ich vyzdvihnúť. No, tu máte ďalší dôvod, prečo radšej nakupujem online. Ale vráťme sa k plyšovému poníkovi. Mimochodom, volá sa Pinkie Pie, koho by to úplne náhodou zaujímalo.

pinkie

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

No môj druhý úžas bol, že nebol Čína. (Ináč je Thajsko alebo niečo na ten smer, ak si dobre pamätám, deti už odstrihli vysačku. Viem, “z dažďa pod odkvap”, ale aspoň niečo.) Nové materiály, prateľný, nepáchol a bol fakt pekný a keďže mám slabosť na pekných plyšákov, (vždy som bola “plyšáková”), tak som ich kúpila dievčatám na meniny. Mal iba jedinú mini chybu v mojich očiach, že nemal očičká vyšivané, iba akúsi maľovanú fóliu, ale akosi som po čase zistila, že to nevadí, oni sú tie oči naozaj pevne prišité. Poník je 40cm, staršia ho má radšej, ona má rada väčších plyšákov, čo sa dajú vyzdobovať, vždy mu dáva šnúrky a gumičky do vlasov a na chvost a oblieka ho do kadejakých handričiek.  Má aj vlastný domček z krabice, ktorý sa už pomali rozpadá. Mladšia nie je z neho až tak užasnutá , a keďže má rada modrú a menších plyšákov, tak som myslela, že jej kúpim tento rok modrého plyšáčika v menšom prevedení, ktorý sa volá Rainbow Dash, ak by to tiež niekoho náhodou zaujímalo.

pinkiepie

Pinkie Pie. Hasbro

rainbowdash

Raibow Dash. Hasbro

m3r7k

Rainbow Dash. Famosa

Problém bol, že na tento rok prenechalo Hasbro licenciu My Little Pony plyšákov vyrábaných pre Európu španielskej Famose. No, to nemusí byť zle, hovorila som si, Famosa síce nie je ktoviečo, ale majú továrne aj v Španielsku a Mexiku, nielen v Ázii. A vždy je nádej, že hračka bude kvalitná. Pýtala som sa síce daného e-shopu, kde som si chcela hračku objednať, že kde je vyrobená, žiadna odpoveď. Nemám rada shopy, čo mi neodpovedia na jednoduchú otázku, majú to skladom, stačí zabehnúť do skladu a pozrieť sa. A takisto nemám rada e-shopy, čo mi odpovedia, že čo otravujem, veď “všetko sa vyrába v Číne”. No, ale keďže tých plyšákov nemali inde a do mesta som sa nedostala celú jeseň, tak som teda nepočúvla svoje “varovanie v žalúdku” a objednala ich.

Ďalší problém, ak si predajca nedá záležať na kvalitnom obrázku a z obrázku veľkosti 100x100px nezistíte, že to má “neželané vlastnosti”. Ako plastové krídla kvality igelitového sáčku a zle zastrihnutú hrivu. Pravda, aspoň tie krídla som si mohla vygoogliť vo väčšom rozlíšení na inej stránke, nenapadlo ma to. Nieže by kupujúci mal povinnosť si vyhľadávať obrázky každého produktu, ktorý si chce zakúpiť na internete. V každom prípade, celý plyšáčik bol hrozná kvalita, treťotriedne prevedenie. Mohli ich odporučiť ako nekvalitný suvenír zdarma, ale nie ako hračku pre deti do 3 rokov. Zle ušité, všade trčali cverničky, hriva divná. Plastové krídla boli dosť príšerné, Raibow Dash  má žiaľ krídla. Ten “pravý” od Hasbro je dosť pekný a má chutné plyšové krídelká. Tento náš bol Made in China, samozrejme, čo by som ešte so “škrípaním zubov” prežila. Som síce až moc prieberčivá na hračky pre svoje deti, ale tá kvalita prevedenia by bolo priveľa i na viac tolerantného rodiča. A nechcem mať zlý pocit z hračky čo darujem dieťaťu. Tak som ich hneď zabalila a v pondelok odniesla na poštu. To je hlavný dôvod prečo nerada vraciam veci kúpené cez internet. Taká hrozná strata času ísť na poštu a ešte pred Vianocami, keď sa tam dlho čaká. Nuž, žiaľ až keď som chcela vrátiť tovar som zistila, že internetový predajca, ktorý má niekoľko registrovaných e-shopov na Slovensku, má sídlo v Maďarsku. Takže som si zaplatila poštovné do Maďarska, ktoré nikdy neuvidím. Oni majú dobrú zmluvu s dopravcom na 5Eurové poštovné, ale ja som si musela zaplatiť riadne poštovné. Ďalšie poučenie pre mňa, pozrieť si pred kúpou sídlo predajcu.

Nehovoriac o tom, že mi ešte poslali aj dokument na odstúpenie od zmluvy v slovenčine a v maďarčine a vraj, či by som sa neunúvala vyplniť to aj v maďarčine, veď “vyzerám na to, že viem po maďarsky”. Bývam síce na juhu a viem maďarsky, na mňa sa vždy jazyky dosť “lepili”, ale to je dosť hlúpy predpoklad podľa toho niečo usudzovať, môj partner tu býva celý život a nevie po maďarsky ani vetu. To je ako usudzovať podľa niekoho, kto sa volá Molnár, Tóth a podobne a býva v Banskej Bystrici, že vie po maďarsky. A nie som síce nejak nacionalisticky založená, ale vážim si svoj voľný čas, ktorý pri troch deťoch takmer nemám a venujem ho radšej jednému zo svojich množstva záujmov než dvojitému vyplňovaniu papierov ešte aj v maďarčine. Takže som im trochu nezdvorilo povedala, že nech si to v maďarčine vyplnia sami.

Ešte som sa zastavila v kamennom hračkárstve, mali tam po jednom kuse žltého a ružového poníka od Famosy, ale ružovému už z diaľky trčali cverničky z očka, tak som to vzdala s poníkmi. Keď zas Hasbro vyrobí osobne nejakých a dievčatá ešte nevyrástli z plyšákov (moja staršia je čím ďalej tým viac “bábiková”), tak možno bude modrý poník.

Nuž a teraz sa dostávam k druhému darčeku. Rozmýšľala som, čo darovať mojej trojročnej. Je to veľmi vďačné dieťa a všetkému sa poteší, ale to nadšenie trvá prvých päť minút, že niečo dostala, a ja som chcela, aby sa s hračkou aj zahrala. Bábika ako u staršej neprichádzala do úvahy, to sme už vzdali ako zbytočnosť. My máme takú teóriu, že dostanú jeden veľký spoločný darček a potom jeden darček, čo je pre každého osobný. Občas to môže byť pár drobností navyše, ale jeden musí byť naozaj osobný. A moja trojročná nie je tak vyhranená na bábiky ako naša najstaršia. Má rada lego, ale to tradične dostávajú od babičky. Knižky, na ktoré mám tiež slabosť a ktorých má na dostatok. A potom drobných plyšákov a všetky tie jednoduché plastové kuchynské riadiky pre deti od 2 rokov. Máme niekoľko, malú sadu piknikového košíka od Smoby, zmrzlinu od Ecoiffiera, plastové ovocie značky Dohány… Sú to také fajn jednoduché darčeky “od Veľkonočného zajačika” a na meniny. U nás je to na jar, takže sa to hodí spolu s hračkami do piesku. Malá rada vyloží riad a okolo toho dáke figúrky od lega alebo plyšáčikov a kŕmi ich. Alebo nám donesie k počítaču a musíme predstierať, že jeme koláčiky a zmrzlinu. Aj najmladší sa s tým rád zahrá alebo to pohadzuje, podľa nálady. Minule mi doniesol plastový banán a hovorí “bana”.. a potom keď som ho pochválila tak doniesol plastové vajce a hovorí “bana”..

Tak ma napadlo, potom, čo mi jeden deň povedala, že chce zajačika, druhý delfína a tretí pinguina, že jej dám prútený piknikový košík dákych 15 mini plyšových prstových maňušiek od Noe. Sú veľmi dobre vycpaní a nevyzerajú ako maňušky, skôr tučnučkí plyšáci s otvorom naspodu a postoja, keď treba. A v Noe dobre šijú, ešte som nevidela u nich, že by im vytŕčali cverničky. Tých si môže ponášať, kŕmiť ich, liečiť ich, kúpať ich a vybrať si obľúbených. Pri tom liečení ma napadá, že by mala na jar dostať dáky doktorský kufrík, to by ju tiež bavilo.

No, takže Herkulovská úloha, nájsť týždeň pred Vianocami prútený piknikový košík pre dieťa. Nie je práve trhová sezóna, keď k nám chodia Poliaci predávať prútené výrobky. A niektoré sú naozaj pekné, máme pár košíkov aj košík pre mačku na prenášanie a pre psíka na spinkanie. A košíky by aj boli, ale nie piknikové. A ja som chcela taký uzatvorený, práve pre ten štýl “Červená Karkulka”. Malá veľmi ľúbi ten Smoby piknikový uzavretý plastový košík. Ináč, prútené košíky sú tiež výborná vec, čo kúpiť deťom iba tak, tak dievčatkám ako i chlapcom. Hneď ako prestanú príliš brať veci do pusy, lebo vždy sa niečo môže odlomiť. Deti v tom radi ponášajú svoje hračky a používajú to ako úschovňu na kadečo. A sú dobré i na nákup s mamou, “niečo drobné si priniesť vo vlastnom košíku”. 

P1030314

 

Tak som teda objednala jeden piknikový košík, čo sa mi veľmi páčil z internetu a hovorím si, aj keď nebude dokonalý, vždy sa dá vypchať látkou, veď plyšáčikovia potrebujú aj postieľku. To, čo prišlo bolo hrozné. Vrchnák bol pripevnený ostrými drátmi a zvnútra na bokoch boli okraje naozaj veľmi ostré. Drátky by sme ešte prežili a dáko odcvakli. Drevené ukončenia tiež boli fajn, aj zvonka to bolo pekné, ale vnútri zbokov boli všetky ohnuté prúty zlámané a to bolo strašne ostré. Už v tej sekunde, čo sa im to pri výrobe začalo lámať to mali prestať robiť. Neskôr som sa dozvedela, že je to klasický poľský hollender košík, čo robia kvalitne iba ozajstní majstri. A možno ma aj oklamali a nebola to vlastná výroba, ale poľský košík. Ale ako som spomínala, nemám nič proti poľským košíkom, aj keď poľskému syru či čokoláde sa vyhýbam. A možno sa iba snažili napodobniť poľský košík a nešlo im to. Ktože vie.. Bolo mi aj ľúto zo začiatku ho poslať späť, ale keď som to vkladala naspäť do balíčka, ešte aj na rukoväti som sa popichala, takže to šlo naspäť. Už mi to vôbec nie je ľúto, aj keď to nebolo do Vianoc, bola to odfláknutá práca. Je to smutné, že niečo také sa odošle pred Vianocami, prípadne si myslia, že to ľudia nevrátia. A ešte som si od predajcu vypočula, že ten košík je v “úplnom poriadku”.

P1030313

P1030315

P1030316

P1030317

Asi nie je ľahké cez internet kúpiť kvalitný košík, lebo som sa ešte popýtala od dvoch ďalších predajcov, či by našli niečo, čo by dali “s čistým svedomím” trojročnému dieťaťu do ruky, ale dostala som odpoveď, že mám kúpiť plast a že “z prúteného košíka vždy niečo trčí”. Nuž, nie som úplne natvrdlá, viem, že z prúteného košíka vždy niečo trčí, ale ako som spomínala, máme doma prútené košíky, s ktorými deti pobehujú a ani jedno nebolo porezané a popichané. Máme síce dva detské nákupné košíky, ale máme i obyčajné košíky čo prišli s dákymi darčekmi alebo kvetinami a iste neboli certifikované ako hračky pre deti do 3 rokov. A ešte som sa nepichla na rukoväti.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Malej iste piknikový košík kúpim, akurát asi osobne. A poučila som sa, že u piknikového si treba zistiť, ako je pripevnený vrchnák, prípadne uprednostniť vrchnák upevnený v strede a nie na bokoch. Hoci, možno sa mýlim, uvidí sa. Tak sme to vzdali aj s piknikovým košíkom a malá dostala plyšáčikov v minikošíku a k tomu malý batôžtek na prezúvky, v ktorom si ich môže ponášať.

Vianoce tiež neboli ktoviečo, internet vypadával, obarila som si ruku (ja som z tých “šikovnejších” v kuchyni), malý ukradol a vylial na seba rybaciu konzervu a Dedo Mráz nám nepribalil dvierka od záhradného domčeka pre deti pod stromček. Snáď to napraví v januári. Ale o tom niekedy inokedy. A hlavne, deti nič z toho nevnímali a tešili sa..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>