Vplyv plienok na životné prostredie je veľmi diskutovanou témou v posledných rokoch. V prvých 2-4 rokoch života použije takmer každé bábätko nejakú formu plienky. Všetky plienky majú vplyv na životné prostredie a každé dieťa zanechá hlbokú ekologickú stopu skôr ako sa naučí chodiť. Dobrou správou pre túto planétu je, že rodičia majú na výber z ekologickejších variant než doteraz dlho preferované syntetické jednorázové plienky.

Výber plienky je určený potrebami dieťatka, životným štýlom rodičov, osobnými preferenciami a samozrejme rodinným rozpočtom. Mnohí rodičia vyskúšajú viac druhov plienok počas toho ako dieťatko rastie či už používajú kombináciu látky a jednorázovej plienky alebo iba jeden z typov. Nech už rodič vyberie akúkoľvek formu plienky nesmie zabúdať, že pokožka je najväčším orgánom na tele a ľahko absorbuje chemikálie. A čím menší je organizmus, tým sú tie chemikálie koncentrovanejšie. Treba si vybrať plienky s minimálnym množstvom chemikálií, či už vyberáte jednorázové alebo látkové plienky.

Existujú tri možnosti ekologických plienok: plne látkové, hybridné a plne jednorázové ekoplienky. Samozrejme kombinácia ktorýchkoľvek menovaných je možná v akomkoľvek veku dieťatka. Nedávno UK agentúra pre životné prostredie urobila výskum všetkých troch uvedených systémov a nenašla jasného víťaza. Cieľom výskumu bolo určiť raz a navždy ktorá z troch hore uvedených volieb je lepšia pre naše životné  prostredie. Výskumu sa zúčastnili zástupcovia výrobcov jednorázových ekoplienok, látkových plienok spolu s nezávislými zástupcami agentúr pre životné prostredie. Správa dospela k nerozhodnému záveru: “U troch skúmaných plienkových systémov nebol zistený žiadny významný rozdiel vplyvu na životné prostredie  – to znamená, že celkovo žiadny systém nemal jasne lepšiu alebo horšiu enviromentálnu výkonnosť”.

Lepšie pre dieťa

Pri výbere plienky rodič v prvom rade zvažuje, čo je lepšie pre dieťatko pominúc i enviromentálny aspekt. Hlavné zloženie klasických jednorázových plienok je – Ropa. Plasty. Bielidlá. Dioxíny. Umelé vône. Stromy. I keď budeme ignorovať environmentálny vplyv týchto zložiek – čo, ako všetci vieme by sme nemali – žiaden z týchto materiálov by nemal byť 24 hodín na zadočku dieťatka po prvé dva roky jeho života. Nepominuteľný je i fakt, že s ročnými výdavkami okolo €500 je šanca zvoliť si spoločnosť, ktorú chcete svojou peňaženkou podporiť. A nemala by to byť spoločnosť ako je Procter & Gamble, tvorca Pampers, s najnižším možným skóre v hodnotení systému Ethical Consumer, s čiernymi bodmi za všetko od testovania na zvieratách, po práva zamestnancov a zmenu klímy. Výraz etický spotrebiteľ bol prvý raz popularizovaný v roku  1989 britským magazínom Ethical Consumer. V súčastnosti Ethical Consumer hodnotí spoločnosti kladne či záporne podľa ich správania sa v oblastiach ako sú “ľudské práva”, “práva zvierat”, “znečisťovanie životného prostredia” a zverejňovaním tabuliek uľahčuje spotrebiteľovi výber produktov. Podrobné analýzy spoločností sú dostupné po platenej registrácii. P&G je kritizovaný za znečistenie ovzdušia v USA; ničenie biotopov (palmový olej); používanie geneticky modifikovaných myší v testovaní na zvieratách; operácie v daňových rajoch, a ďalšie.

Pri výbere ekologickej alternatívy treba zohľadniť i dieťatko samotné, plastové jednorázovky sú nebezpečné hlavne pre chlapcov, keďže zvýšená teplota mieška v nich môže viesť k zlému reprodukčnému potenciálu, či dokonca impotencii v dospelosti. Čím menej času dieťa trávi v akejkoľvek podobe plienky tým lepšie. Existuje dokonca bezplienková metóda, ktorej podstatou je nechať dieťatko od narodenia bez plienky, pozorovať a komunikovať s ním a potom rodič drží dieťa nad nejakou nádobou v bezpečnej polohe. Táto metóda je však natoľko časovo a podľa mňa i psychicky vyčerpávajúca, že je pri dnešnom životnom štýle a tempe života nevhodným riešením pre väčšinu rodičov. V každom prípade sa snažte privyknúť dieťatko na nočník čím skôr. Štatistické údaje naznačujú, je ekologickejšie mať dievčatko ako chlapca (viem, znie to hrozne hlúpo, ako keby ste mali na výber), keďže dievčatká v priemere “vyrastajú” z plienok omnoho skôr; vo veku dva a pol roka až 90% dievčatiek nepoužíva plienky, ale iba 75% chlapcov (iba hlúpa štatistika, všetkým chlapčekom sa ospravedlňujem).

Voľba ekologickej alternatívy

Poznámka – väčšina z nasledujúcich číselných údajov vyplýva zo správy  britskej vládnej agentúry pre životné prostredie Environment Agency z roku 2008, v ktorej sa porovnávalo používanie plastových jednorázových plienok a látkových plienok na životné prostredie. Pre výpočty boli použité priemerné dáta 4.16 spotreby jednorázovej plienky/deň a 6.1 látkovej plienky od narodenia – 2.5 roka dieťatka.

Podľa správy Enviroment Agency, väčšina detí vyrastie z plienok do 24-30 mesiacov (až 82.4%). Priemerná spotreba jednorázovej plienky na dieťa sa zníži zo 7 od narodenia na 5 použitých plienok na dieťa vo veku 2.5 roka, v prípade látkovej plienky to bolo zníženie spotreby z 8 na 6 plienok denne.

Ak vychádzame z priemerného čísla 4.16 použitých jednorázových plienok za rok, s priemernou váhou plienky 38.6g, tak priemerné dieťa použije 146.5kg plienok za prvých 2.5 roka svojho života.

1. Látkové plienky

Tento skromný typ plienky má za sebou dlhú cestu od čias, kedy rodičia potrebovali vyvárať štvorcové plienky a učiť sa origami skladanie. Najnovšie látkové plienky sú šité ako nohavičky so suchými zipsami, patentkami a rovnako pohodlné ako jednorázové. Nájdete i organické látkové plienky, plienky rôznych farieb, vzorov.

Vplyv látkovej plienky na životné prostredie v porovnaní s jednorázovou syntetickou plienkou bol študovaný niekoľkokrát. Existujú 2 hlavné nevýhody látkových plienok, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú ich vplyv na životné prostredie:

* Bavlna – Látkové plienky sú často vyrábané z konvenčnej bavlny. A hoci nás naše mamy či staré mamy učili, že 100% bavlna je niečo dobrého, opak je pravdou. Pestovanie bavlny je obrovským plytvaním z ekologického hľadiska, je to plodina, ktorá pohlcuje hnojivo, vodu i pesticídy. “Konvenčná bavlna je jednou z najviac chemicky závislých plodín, spotrebuje až 10% všetkých poľnohospodárskych chemikálií a 25% insekticídov na 3% našej ornej pôdy, čo je viac ako spotrebuje ktorákoľvek iná plodina. ”

Na druhej strane, sponzorovaná štúdia National Association of Diaper Services (NADS) došla k záveru, že jednorazové plienky produkujú sedemkrát viac pevného odpadu pri likvidácii a trikrát viac odpadu vo výrobnom procese. Okrem toho, odpadové vody z plastu, buničiny a papierenského priemyslu sú oveľa nebezpečnejšie ako tie z produkcie bavlny a jej výrobných procesov.

Redukovať negatívny vplyv konvenčne pestovanej bavlny na životné prostredie je možné výberom iných plienkových materiálov – na výber sú i organická bavlna, bambus či konope.

* Pranie a sušenie - Veľký vplyv na životné prostredie má i fakt, ako a akým spôsobom sú látkové plienky prané. Pranie plienok doma spotrebuje  50 až 70 galónov (približne 189 až 264 litrov) vody každé tri dni, čo je ekvivalentné stiahnutiu toalety 15 krát denne, ibaže je používaná vysoko efektívna práčka. Väčším problémom ako je pranie je sušenie plienok. Väčšina domácností nemá k dispozícii záhradu, kde by mohla vešať plienky a vnútri v domácnosti či na radiátoroch priveľa mokrého prádla vytvára nepríjemnú paru.

Užívatelia látkových plienok môžu znížiť negatívny vplyv na životné prostredie nasledujúcimi krokmi:
• Preferované je voľné sušenie plienok.
• Sušenie v sušičke tak málo, ako je to možné.
• Pri výmene spotrebiča, výber energeticky účinnejších spotrebičov (preferované sú s hodnotením A+).
• Žiadne pranie nad 60 °C.
• Plné zaťaženie práčky.
• Žiadne predpieranie, plienky to nepotrebujú.
• Opätovné používanie plienok pri ostatných deťoch.
• Použitie ekologického čistiaceho prostriedku, žiadne aviváže a chemické dezinfekčné prostriedky.
• Použitie separačných vložiek.
• Žiadne žehlenie.

Podľa “základného scenára” v správe Enviroment Agency rozdiel v skleníkových emisiách medzi látkovými a jednorázovými plienkami je zanedbateľný. Potenciálny vplyv na globálne otepľovanie pre základný scenár je 550 kg ekvivalentu oxidu uhličitého na dieťa v jednorázovkách za dva a pol roka plienkovania, pre látkové plienky používanie priemernej práčky a sušičky produkuje 570 kg ekvivalentu CO₂. Už jedno z benefitných opatrení, napr. pranie látkových plienok v plnej práčke alebo sústavné sušenie bez použitia sušičky redukuje tento údaj o 16%. Kombináciou troch prospešných scenárov (napr. pranie plienok na plné zaťaženie, nepoužívanie sušičky, opätovné použitie plienky na druhé dieťa) možno dosiahnuť zníženie skleníkových emisií až  o 40% alebo 200kg v priebehu dva a pol roka, čo sa rovná riadeniu auta približne 1000 km. Už iba tým, že jednoducho vymeníte jedno prebalenie jednorázovkou zo štyroch za prebalenie látkovou plienkou, môžete prispieť k zníženiu emisií CO₂ o 10% ročne.

Sú tu ďalšie drobnosti, ktorými možno dosiahnuť ekologickejšie plienkovanie s látkovými plienkami. Napr. pri používaní separačných vložiek stačí prať plienky na 40°C alebo dokonca 30°C spolu s ostatným ošatením. Separačné vložky uchránia plienky pred opotrebením a znížia frekvenciu prania na 60°C. Prateľné separačné vložky sú oveľa lacnejšie ako plienky, môžete si ich obstarať dostatočné množstvo nato, aby bolo pranie na 60°C zriedkavejšie. Mnohé jednorázové separačné vložky zas môžete vyprať 2-3krát a potom spláchnuť do toalety. Bez separačných plienok je najlepšie prať plienky na 60°C aby sme ich zbavili baktérií.

Ďalšou vecou, ktorá prispieva k faktu nakoľko je látkovanie ekologické je výber materiálu pre vrchné nohavičky a množstvo použitých vrchných nohavičiek počas plienkovacieho obdobia. Keď si už nevyberiete prírodnú, i keď veľmi drahú vlnu, ale uprednostníte syntetický materiál, treba si vybrať kvalitné značky vyrobené z polyesteru, prípadne polyesteru + PUL, prednostne s certifikátom bezpečnosti pre zdravie dieťatka, ktoré i niečo vydržia a nerozpadnú sa po mesiaci ako niektoré neznačkové nohavičky a rozhodne sa treba vyhnúť tým vyrobeným z PVC a to nielen z ekologického hľadiska.

Cena plienok

Veľkým plusom pre látkové plienky je i to, že sú ešte stále tou najlacnejšou alternatívou. Kým počiatočné výdavky pre látkové plienky sa môžu zdať veľké, z dlhodobého hľadiska v porovnaní s jednorázovými plienkami sú oveľa lacnejšie ako jednorázovky.

Podľa odhadov Enviroment Agency rodičia, ktorí sa rozhodnú pre látkové plienky napokon zaplatia o polovicu menej ako tí, ktorí sa rozhodnú pre jednorázové plienky:  270 libier v priemere namiesto 600 libier za rok.

Podľa údajov zo stránok Ethical Consumer je priemerná cena za all-in-one AIO látkovú plienku £12.28, kým za jednorázovú plastovú plienku 14 penny. Pre látkovanie je minimálne odporúčané množstvo  20 plienok – čo by vyšlo na £245.60. Novorodeniatka potrebujú minimálne 10 prebalení denne, čo klesne s vekom na 6 prebalení. V priemere by to bolo  2,918 plienok za rok, čo pri 14p za jednorázovku je  £408.52 za prvý rok plienkovania. Cena za pranie jednej plienky bola vypočítaná na približne  0.75p. 18 praní ročne  (2,918 plienok) by vyšlo na £38.90. Za dva a pol roka pliekovania čo by bolo dieťatko v plienkach, priemerná cena jednorázoviek by vyšla na  £1,021, a látkových £342.85. Nuž, Ethical Consumer vzal trochu množstvo plienok a pranie zľahka podľa mojich predstáv, predsa i pri viacerých látkovkách a frekventovanejšom praní cena látkových vyjde asi o polovicu lacnejšie.

Odhady v dolároch podľa wikipédie sú 1.500 – 2000 dolárov alebo viac na jednorázové plienky od narodenia po nočník , zatiaľ čo základná sada látkových plienok vyjde na $ 300, samozrejme možno si zvoliť i drahšie alternatívy látkovania. 

Asi jedným z najväčších prínosov , ekologických i ekonomických pri látkovaní je bezpochyby opakované použitie látkovej plienky pri druhom dieťati.

Tabuľka hodnotenia najznámejších výrobcov látkových plienok podľa Ethical Consumer, prosím kliknite na zväčšenie alebo linku Ethical Consumer pre celú správu. Upozornenie: Ethical Consumer je organizácia pôsobiaca vo Veľkej Británii a sústreďuje sa na značky dostupné hlavne tam, v jej tabuľkách nie sú zahrnuté všetci európski výrobcovia.

540976table

2. Hybrid

Tento systém vychádza z pôvodnej myšlienky AI2 plienok , ktorú prevzali i mnohé AIO plienky, aby zjednodušili pranie a urýchlili sušenie plienok (pôvodne prišitá savá vrstva bola nahradená vymeniteľnou pripnutou patentkami;  v prípade, že vonkajšia vrstva nie je ušpinená, stačí vymeniť jadro plienky, tak fungujú napr. AIO Anavy Easy). Hybrid sa skladá z prateľnej vonkajšej vrstvy a jednorázového sacieho jadra, ktoré nahradilo látkové jadro. Najznámejšie hybridné systémy u nás sú Grovia a Flip (žiaľ, obe made in China, čo im v mojich očiach i podľa stanoviska Ethical Consumer  neslúži ku cti). Ich jednorázové sacie jadro je vraj takmer na 100% kompostovateľné a rozpadne sa za 2-3 mesiace – za správnych podmienok (poznámka “kompostovateľné za správnych podmienok” je vždy otázna u ekoplienok a hodná podrobnejšej diskusie a podrobnejšieho skúmania na inom mieste).

Problém s jednorazovými vložkami je, že tekutá stolica dojčeného dieťatka často uniká do nohavičiek. Síce to nohavičky udržia, oblečenie sa neušpiní a máte menej plienok na pranie (pri tekutej stolici tak zo 5-10 krát je to iste citeľné), ale benefit zo znova použitia vrchných nohavičiek iba výmenou vložky mizne.

Hybridné plienky majú svoje ekologické plus a mínus vyššie uvedených látkových a nižšie uvedených jednorázových ekoplienok.

groviahybrid

3. Jednorázové ekoplienky

Po prečítaní si negatívneho vplyvu jednorazových syntetických plienok na životné prostredie a zdravie dieťatka sa mnohí rodičia rozhodnú používať ekologickú formu plienkovania, predovšetkým látkové plienky pre ich nižšiu cenu a dostupnosť. Avšak je množstvo okolností, ktoré ich prinútia siahnuť po jednorázovej plienke – nočné kŕmenie, stresujúce dojčenie, manžel na cestách, sústavne plačúce bábätko, bábätko zle reagujúce na časté prebaľovanie. Ako nový rodič ste unavení a je to pochopiteľné, ak občas siahnete po jednorázovke nemusíte mať výčitky svedomia ani opustiť pokusy o “zelené” plienkovanie. V tomto prípade mnohí rodičia siahnu po jednorázových ekoplienkach. Sú jemné k bábätku, s menej chemikáliami, priateľskejšie k životnému prostrediu, a dobré pre dušu pri pocite, že sú kompostovateľné. Avšak i ťažko zohnateľné a drahé. Miešanie jednorázových ekoplienok a látkových plienok je presne to, čo štyria z piatich užívateľov látkových plienok robí. Jednorázovky miešané s látkovými prvé tri mesiace počas dlhých prebdetých nocí, potom látkovanie, prípadne častejšie premočenie sa, keď je dieťatko priveľké a preto návrat k jednorázovkam.

Bohužiaľ, až donedávna neexistoval jednorázový typ plienky, ktorý by bol  100% biologicky odbúrateľný . Nedávno spoločnosť Kikko prišla s (vraj) 100% odbúrateľnými plienkami z bioplastu, ich cena je však pre priemernú domácnosť ešte stále priveľkou záťažou. Ekoplienky majú rôzne úrovne ochrany životného prostredia a zdravia dieťatka a pred nákupom ktorejkoľvek značky nie je zlé, ak sa rodič informuje, čo vlastne znamená používať jednorázovú ekoplienku.

Jednorázové ekoplienky vs plastové jednorázové plienky

+ zväčša založené na báze bioplastov (z kukuričného škrobu)
+ minimalizovaný alebo žiadny obsah ropných plastov
+ 100% bez chlóru, TBT & latexu
+ savé jadro takmer bez chemikálií bez SAP alebo s minimálnym použitím SAP (superabsorbčný polymér); 2-3gramy SAP namiesto 10-20 gramov v klasických plienkach
+ 100% alebo takmer 100% rozložiteľné vnútorné jadro (podľa obsahu SAP, SAP nie je rozložiteľný)
+ 50% a viac rozložiteľná celá plienka oproti 35% rozložiteľnosti klastickej jednorázovej plienky
+ bez krémov, parfémov, dezodorantov, antioxidantov
+ nebielené chlórom, nebielené vôbec alebo bielené na báze kyslíka
+ celulóza pochádzajúca z obnoviteľných lesov, certifikovaná FSC , nebielená alebo bielená na báze kyslíka
+ nepáchnu chémiou po použití, niektoré používajú dokonca čajový extrakt takže nepáchnu ani močou
- široko nedostupné v kamenných predajniach a supermarketoch s výnimkou biopredajní (výnimkou sú dm Babylove Nature v predajniach DM, Bamboo Nature v lekárniach)
- vyššia cena oproti plastovým jednorázovkám

Otázka kompostovateľnosti jednorázových ekoplienok

Všetky ekoplienky o sebe tvrdia, že sú kompostovateľné do určitej miery, za priaznivých podmienok. Zvyčajne je kompostovateľné jadro plienky  a vonkajšia vrstva plienky, ak je vyrobená z bioplastu, k najčastejším nekompostovateľným častiam patria lepidlá, gumičky a určité množstvo SAP. Tie vyžadujú zvyčajne odstrániť pred kompostovaním.

Najrozšírenejšia značka ekoplienok v Európe Moltex o sebe tvrdí, že plienky kompostujú za 8-12 týždňov.  I na stránkach Bambo Nature sa tvrdí, že 75% plienky je rozložiteľnej. Kompostovaním plienky a odstránením nekompostovateľných častí znížite objem odpadov ukladaných na skládky. To je pekná rada, ale ak sa majú ekoplienky rozložiť musíte mať nejaký druh kompostárne. Je nepravdepodobné, že Vám miestny orgán kompostáreň poskytne. Ak máte menšie hospodárstvo môžete kompostovanie vyskúšať, avšak väčšina rodín disponuje žiadnym alebo veľmi malým dvorčekom, ktorý by asi nezvládol priestor na kompostovanie tak 2000 plienok, ktoré dieťatko spotrebuje za prvý rok svojho života. Na začiatočné použitie sa odhaduje začať s miestom veľkosti 8′x4′ a treba zohľadniť i dodržanie hygienických opatrení. Kompostovať v domácom komposte by sa mali iba mokré plienky, kompostovanie tuhých výkalov nie je hygienicky prípustné. Existujú dve možnosti kompostovania – uložiť celú plienku do kompostu a po rozpadnutí rozložiteľných zložiek rozobrať a odstrániť nebiologické zložky pred použitím kompostu v záhrade. Druhý spôsob je oddelenie jadra plienky od vonkajšej vrstvy a jeho umiestnenie do kompostu a vonkajších častí do odpadkového koša. V Holandsku dokonca existuje špeciálna spaľovňa na Bambo plienky, kde je energia privádzaná naspäť do siete. Avšak pochybujem, že by niekto zo Slovenska posielal svoje použité plienky do Holandska.

V súčasnej dobe však žiaľ 90% našich jednorázových plienok končí na skládkach. Kompostovateľné plienky však nebudú kompostovať tou rýchlosťou na skládkach ako vyhlasujú vo svojej reklame – žiadna z nich. Podmienky na skládkach sú anaeróbne, nepriateľské ku kompostovaciemu procesu. Takže kompostovanie na skládke môže trvať 5 až 50 rokov. Popri 200-500 odhadovaných rokoch degradácie plastových plienok je to ešte stále rýchlejšie, avšak je tu ďalšie negatívum. Keď organické veci hnijú produkujú metán, skleníkový plyn 23 krát horší ako CO₂. Chris Goodall, autor publikácie Ako žiť život s nízkym obsahom uhlíka tvrdí, že to robí biologicky rozložiteľný odpad oveľa horším pre klímu ako nebiologicky rozložiteľný odpad. Na druhej strane plusom pre životné prostredie je, že biologicky rozložiteľné plienky obsahujú buničinu z udržateľných lesov a iné ekologicky šetrné materiály.

Zákony týkajúce sa skládok sa snažia redukovať zníženie množstva na nich ukladaného biologicky rozložiteľného odpadu – nie pre nič za nič sú majitelia záhrad upozorňovaní, že svoj odpad majú likvidovať predovšetkým vo vlastných záhradách, keďže skleníkové plyny uvoľňujúce sa z hnijúceho odpadu na skládkach je veľmi ťažké zachytiť. Dobrou správou je, že plienky, rovnako ako i iný biologický odpad je možno kompostovať v priemyselných systémoch, ktoré zhromažďujú vylúčený metán, a ten môže byť použitý ako palivo. Tento prístup je vyvíjaný v Holandsku, niet dôvodu, prečo by nemohol fungovať i v iných krajinách. Myslím, že výrobcovia – a miestne samosprávy – by mali robiť viac, aby sa tento prístup pozmenil a pomôcť vytvoriť kompostovacie systémy biologického odpadu, vrátane plienok.

Tabuľka Ethical Consumer značiek jednorázových plienok. Upozornenie: Ethical Consumer je organizácia pôsobiaca vo Veľkej Británii a sústreďuje sa na značky dostupné hlavne tam, v jej tabuľkách nie sú zahrnuté všetci európski výrobcovia. Z alternatívnych jednorázoviek je v jeho tabuľke na prvom mieste značka Bambo Nature, ako jediná v Európe akreditovaná prírodná značka (Swan Eco Label), čo nie je úplne objektívne, napr. ten istý certifikát majú i talianske Naturae plienky.

disposable-score-rating

Ekologické plienkovanie vs jednorázové syntetické plienky

To, že akúkoľvek metódu ekologického plienkovania si už vyberiete táto voľba bude lepšia pre zdravie dieťatka i životné prostredie už dávno nie je potreba rozoberať. Jednorazové plienky sú vysoko energeticky náročným patchworkom zloženým zo super-absorbentného polyméru, polypropylénu, lepidiel, gumičiek a vlákniny, často pochádzajúcej z neudržateľných a bezohľadne kácaných lesov. Žeby šikovní výrobcovia syntetických plienok nevedeli vyrobiť ekologicky uspokojivú jednorázovku? Nuž, až do dnešných dní sa veľmi neunúvali a ani sa nebudú, ak ich spotrebitelia nepresvedčia, že by uprednostnili ekologické alternatívy. V  posledných 15 rokoch síce došlo k 40% zníženiu objemu materiálu použitého pri výrobe syntetických plienok, ale sústavné pridávanie savých plastových gélov do mixu skutočne znížila ich biologickú odbúrateľnosť.

Veľkým víťazstvom pre ekológiu bolo ukončenie päťročnej kampane Greenpeace voči spoločnosti Kimberly-Clark v auguste 2009. Najväčší výrobca jednorázových papierových produktov s globálnymi značkami ako Huggies (plienky), Andrex (toaletný papier), Kleenex (papierové uteráky, utierky) prisľúbil, že 100% vlákna používaného v jeho výrobkoch bude z trvalo udržateľných lesov. I súhlas Kimberly-Clark podávať správy v akom pomere pochádza jeho vlákno z recyklovaných a FSC zdrojov je to naozaj úspechom pre globálne lesy, FSC a Greenpeace. Spoločnosť tiež zaviazala ukončiť nákup vlákien pochádzajúcich z neudržateľných boreálnych lesov Kanady do roku 2011.

Niekoľko čísiel pre zaujímavosť navyše:

* Vo Veľkej Británii končí na skládkach takmer šesť miliónov plienok denne, alebo dve miliardy plienok ročne, kde vylučujú metán, skleníkový plyn. Plienky tvoria 2% celého domového odpadu, stoja daňových poplatcov £67m libier za rok.
* Hmotnosť jednorázových plienok končiacich každoročne na skládkach je ekvivalentná 70,000 poschodovým double-decker autobusom – dostatok autobusov natiahnutých od Londýna do Edinburghu.
* Použitie jednorázových plienok vytvára každoročne 400,000 ton odpadu v UK – čo je zhruba toľko isto odpadu čo produkuje mesto veľkosti Birminghamu.
* V USA je to približná spotreba 27.4 billionov jednorázových plienok za rok, čo by naplnilo 30 budov veľkých ako je Empire State Building. Hmotnosť použitých plienok končiacich na skládkach v USA je 3.4 million ton.

Jedna reakcia na Ekologické a zdravé možnosti plienkovania

  1. Sisa hovorí:

    Ďakujem za úžasný, informatívny a prehľadný článok!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>