Každých 10 sekúnd na svete zomrie 1 človek na následky fajčenia.

Môj otec už svoju cigaretovú daň zaplatil. V čase, keď sa narodil jeho vnuk a ja som ležala v pôrodnici, on podstupoval prvú chemoterapiu. Bol stále slabší, po tretej dávke sa už štveral do štyroch po schodoch a pozeral do prázdna. V januári mu zistili rakovinu, osem mesiacov po operácii ho odviezla jedno ráno sanitka. Už sa nevrátil. Jeho vnuk mal päť mesiacov. Podrobnosti o tom období sa mi nechce rozpisovať. Je to už päť rokov.

Slovensko má po Maďarsku druhú najvyššiu úmrtnosť na rakovinu v Európe a južné okresy sú na tom najhoršie. To je na zamyslenie.

Vo svete fajčí 1,1 miliardy ľudí a do roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 1,6 miliardy. Podľa WHO na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 milióna osôb a ak bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 zomrie približne 10 miliónov osôb.
zdroj

Deti sa stretávajú s cigaretou už pred narodením, hlavne ak ich matka je fajčiar. Aj keď väčšina žien zvyčajne prestane fajčiť, keď sa dozvie, že je tehotná, než sa to dozvie, ešte stále fajčí. Čo je kritické pre vývoj dieťatka počas prvých týždňov tehotenstva. Navyše, ak je žena fajčiar, zväčša je aj jej partner a otec dieťaťa fajčiar. A keďže som ešte v živote nestretla ohľaduplného fajčiara, tak to dieťa bude celé matkino tehotenstvo pasívnym fajčiarom spolu so svojou matkou samozrejme. Vôbec slová „fajčiar“ a „ohľaduplný“ sú protiklady a jednoducho sa vylučujú. Svojim sebeckým luxusom každý, kto si vloží do úst cigaretu a zapáli, bezohľadne ubližuje ľuďom na zdraví, znečisťuje ovzdušie a ukracuje svojich blízkych o financie.

Keď som čakávala ráno pred gynekológiou na svoju pravidelnú kontrolu, videla som tam nastávajúceho „milujúceho“ ocka fúkať dym do tváre svojej partnerke vo vysokom štádiu tehotenstva. A ďalšie ženy ani nenapadlo odísť na druhú stranu ulice, aby to nedýchali. Naozaj je verejnosť taká nevzdelaná alebo iba ľudia ignorujú svoje zdravie?

Hlavnými činiteľmi poškodzujúcimi vývoj sú pravdepodobne oxid uhoľnatý a nikotín. Oxid uhoľnatý môže spôsobiť hypoxiu, teda „dusenie“ plodu. Nikotín znižuje prekrvenie placenty, prechádza do krvi zárodku a ovplyvňuje tak priamo cievny, nervový a zažívací systém dieťaťa.
zdroj

Ešte aj nemocnica, vrátane pôrodnice, je plná cigaretového dymu. Koľkokrát neviete vojsť do budovy, lebo priamo pred dverami niekto fajčí. Nuž hej, lekári by nemali prácu, keby sme všetci boli zdraví. Viem, nie všetci sú takí, ale treba si uvedomiť, že farmaceutický a lekársky priemysel určite nemá zisk zo zdravých ľudí. Už v pôrodnici si často sestričky odbehli od bábätiek na cigaretku. A nechali tam deti samé. Keď som tam prišla pozrieť dieťa, často tam nikto nebol a niektoré z detí plačkalo. Na záchod a do sprchy v pôrodnici som nemohla ísť, lebo to bola fajčiareň pre niektoré mamičky, ktoré práve porodili. Už tam kŕmili svoje deti cigaretovým mliekom. Radšej som chodila na záchod na gynekológiu, kde toho asi bolo pomenej v tom čase, lebo ten nepáchol. Takýto rodičia sú potom „skvostom“ rodičovstva, keďže tlačia jednou rukou kočík a v druhej držia cigaretu. Vidím často malého chlapčeka, spolužiaka mojej dcérky zo škôlky, otecko ho ťahá za jednu ruku, v druhej cigareta. Zovrie sa mi srdce, chudák chlapček. Vždy je mi takýchto detí neskutočne ľúto, keďže viem, čím prechádzajú.

Vyrástla som ako pasívny fajčiar. Moja matka pred tehotenstvom fajčila, síce prestala, keď sa dozvedela, že je tehotná, ale vzhľadom na svojho partnera zostala pasívny fajčiar. Ja som sa narodila s vrodenou poruchou očí, dnes som už slepá na jedno oko. Genetika sa nedá dokázať, ale spomínala som už, že fajčenie je najčastejším dôvodom slepoty? Ak nie, tak tu to máte, okrem iného.

Najčastejšia príčina získanej slepoty v Európe je fajčenie. Je to dané prasknutím cievy v sietnici. Cigaretový dym obsahuje formaldehyd, ktorý dráždi sliznice, čo je dôvod sčervenania a pálenia očí u aktívnych aj pasívnych fajčiarov. Fajčenie cigariet zvyšuje kazivosť zubov, podieľa sa na vzniku paradentózy. Fajčiarom ľahšie vypadávajú vlasy, skôr sa im vytvoria vrásky.
zdroj

Zaspávala som so zápachom cigarety, zobúdzala sa na zápach cigarety. Keď som prišla zo školy domov, v kuchyni sa dal krájať dym od cigarety. Pozerali sme televíziu cez cigaretový dym. V obyvačke smrdelo všetko, koberce, závesy, knihy.. Viezla som sa v aute plnom cigarety.. a bolo mi zle. Ako väčšina detí fajčiarov, bola som často chorá na priedušky. Nosili ma do Dobšinej na „preliečenie“ na „čerstvý“ horský vzduch, fajčili pri táborákoch a na lesných túrach. Chodili sme do amfiteátra na Winnetoua.. a kúdole cigaretového dymu odháňali komáre – žeby komár mal viac rozumu ako ľudia a držal sa od cigarety čo najďalej?

Otec bol jeden z tých bezohľadných fajčiarov. Do určitého veku to ako deti nevnímame, dym ani krivdu, ktorú na nás rodičia páchajú. Máme rodičov radi a sú pre nás stredobodom bezpečia. O to horšie, ak nám ubližujú. Nie sme kritickí voči rodičom, a ešte aj keď to začneme vnímať, tak sa zo začiatku iba zatvoríme do izby a schováme sa pod paplón s knižkou v ruke. Kam by sme aj išli, ako deti nemáme veľmi na výber. A niet zákona, čo by to riešil. Ako som začala rásť a „vyháňať“ otca s cigaretou na dvor (mal na mňa akúsi „slabosť“, matka by si tak vyslúžila zaucho), tak to boli výhovorky, „iba“ kuchyňa, potom „iba“ záchod, on „ráno nevie bez toho …“ Potom sme sa dostali k budovaniu fajčiarne v pivnici. Prešli roky než sa ho podarilo vytlačiť na dvor, aj keď iba pred dvere. V tom čase som už bola na vysokej. Síce sa nedalo vetrať na záchode, ktorý má okná na dvor, aby sme nemali plný dom dymu, ale aspoň toľko.

Cigaretový dym ma sprevádzal po celý život. Všetky moje narodeninové „oslavy“ boli plné cigaretového dymu a dospelých, ktorí ho vyfukovali alebo tolerovali. Nieže by všetci moji príbuzní fajčili. Akurát sa „zdvorilo“ tvárili, že im tí fajčiari v miestnosti nevadia a dobrovoľne bez námietok strávili niekoľko hodín zahalení v cigaretovom dyme. Neznášala som ich a dodnes neznášam ich falošnú zdvorilosť a držím ich všetkých ďaleko od mojich detí. Boli tichí spoluvinníci, čo sa prizerali. Od osemnástky som nemala oslavu narodenín, a nechýba mi. Moja matka vždy tvrdila, „niektoré deti majú radi oslavy“. Možno, oslavy s inými desiatimi deťmi, na ktoré dozerajú dvaja dospelí. Nie oslavy s desiatimi dospelými a dvoma deťmi v miestnosti, nad ktorou sa vznášajú kúdole cigaretového dymu a zápach alkoholu. Možno dospelí sú na vine, ak dieťa začne fajčiť alebo piť v dvanástich-štrnástich, veď s cigaretou v ruke mu ponúkajú na detských oslavách detské šampanské. A vnucujú mu myšlienku akoby to bolo „cool“ a skvelé byť dospelým a hlavným znakom dospelosti bola cigareta a alkohol. Čo je také skvelé na dospelosti? Nie je oveľa fantastickejšie zostať bezstarostným dieťaťom čo najdlhšie? Aj na stužkovej nám naliali nejaký ozajstný alkohol na prípitok, ktorý som nevypila. Počkala som z donútenia rodičov do polnoci a odišla hneď ako mohla.

Vyše polovica mojich spolužiakov na strednej fajčila i pila. Vrátane dievčat. Neviem prečo to robili, nikdy ma nenapadlo spýtať sa. Snaha byť dospelým alebo vzbúriť sa rodičom? Alebo to iba vyskúšať zo zvedavosti? Možno sa nudili po škole, skúsili a potom nevedeli prestať. Cigareta je silne návyková, viac ako marihuana či heroin. Niektorí sa iba dajú nahovoriť a prispôsobia tým horším. V tých časoch to akosi neskúmate, prečo spolužiak robí, čo robí. Ignorujete ho, vyhýbate sa mu až na najnutnejšie kontakty v triede alebo sa pripojíte. Ja som bola ten prvý prípad.

Deti začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Niektoré preto, že si prajú byť nezávislé, iné preto, lebo fajčia ich priatelia, alebo preto, lebo im to rodičia zakazujú, alebo si berú za vzor populárne osoby. Neexistuje vždy len jedna príčina.

Deti s fajčením často experimentujú a domnievajú sa, že môžu prestať kedykoľvek budú chcieť. Fajčenie je však silne návykové a väčšina detí neskôr nie je schopná s fajčením prestať. Veď viac ako 80 % dnes dospelých fajčiarov začalo fajčiť v detstve, či v rannom dospievaní. Mnohí z nich sa pokúšali už skôr fajčenie zanechať, ale fajčia už desiatky rokov, a nie sú schopní prestať.
zdroj

Akurát si pamätám, raz som sa po rokoch spýtala svojej sesternice, ktorú som dovtedy pokladala za rozumnú bytosť, prečo začala fajčiť, tak som dostala zvláštnu odpoveď, ktorú som nepochopila: „veď som aj tak bola celé detstvo pasívny fajčiar“. Pomyslela som si svoje. Už svoju sesternicu nepokladám za rozumnú bytosť. A odvtedy som ju nevidela, je to už zopár rokov. A som rada, že sa drží preč od mojich detí. Aj jej otec bol silný a bezohľadný fajčiar, zvláštne, že dokázal v pomerne vysokom veku prestať fajčiť hneď ako mu zistili cukrovku. Klobúk dolu. Volá sa to možno pud sebazáchovy.. Zatiaľ pobehuje po svete v pohode v zdraví, aspoň tak vyzerá. Jeho žena, čo ráčila tolerovať jeho cigaretu vo svojej prítomnosti a prítomnosti svojho, dnes fajčiarskeho dievčatka, už tak zdravá nie je.

Raz mi jedna z mojich tiet povedala, „my ženy sme hlúpe, máme tendenciu si všetko odtrpieť“. Odpovedala som jej, že si také zovšeobecnenie vyprosím. Nie všetky ženy sú hlúpe a nikto v civilizovanej Európe si nemusí týranie a nespravodlivosť „odtrpieť“, ak si to neželá. Ak si niekto zvolí taký život, môže si zato sám. Ak však vedome nechá trpieť aj svoje dieťa, je presne taký istý vinný ako ten, kto jeho utrpenie spôsobuje. A neexistuje pre neho ospravedlnenka. Moja matka tiež zaplatila daň za celoživotné pasívne fajčenie takmer smrteľným infarktom a strojčekom v srdci.

riziko infarktu myokardu je téměř dvakrát vyšší u lidí, jejichž partner kouří, nebo kteří musí pracovat v zakouřeném prostředí
zdroj

Hoci, podľa mňa, sesternica nezačala fajčiť priamo na strednej (alebo ak áno, tak to veľmi dobre tajila), ale až v práci sa pripojila k nejakým kolegom, plus si navráva, že z toho schudne. Nuž, možno na tom chudnutí bude niečo pravda, platí zato však desaťročiami života. Možno, keď má človek šestnásť či dvadsaťšesť, tak mu je to jedno, či má pred sebou ďalších päťdesiat alebo sedemdesiat rokov, je to tak ďaleko a pripadá si nesmrteľný. V päťdesiatke mu to už nebude jedno, či má pred sebou 10, 20 alebo ďalších 50 rokov.

„Na Slovensku fajčí približne 34 % populácie, 43 % mužov a 26 % žien. Priemerná ročná spotreba cigariet na dospelého je 2360 kusov (u 50 % fajčiarov viac ako 10 cigariet denne, u 5 % viac ako 20 cigariet denne). Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20-30 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov. Fajčenie na Slovensku má stále vzostupnú krivku.“
zdroj

„Každá cigareta, ktorú človek fajčí, znižuje život o 11 minút. Každá krabička cigariet predstavuje deň a pol strateného života. Každý rok človek, ktorý vyfajčí jedno balenie denne, si skráti život o takmer 2 mesiace.“
„Smrť z tabaku sa vyskytne nielen v starobe, ale začne, keď majú fajčiari okolo 35 rokov. Polovica tých, ktorí zomreli na príčiny súvisiace s fajčením, zomrie v strednom veku, pričom každý z nich stráca 25 rokov života.“
zdroj

Môj otec, tak ten žiadny pud sebazáchovy nemal. Alebo aspoň žiadnu pevnú vôľu. Keď mu dobrých 10 rokov pred smrťou vypumpovali upchaté žili, potom čo sa už nevedel postaviť a už vôbec nie chodiť, tak si akurát robil posmech z odporúčaní lekára, čo ho postavil na nohy. Ešte mal možno šancu.. Pokračoval vo svojom sebeckom životnom štýle s cigaretou naďalej. Dlhé roky, až sa jedného dňa na Nový rok zložil..

V čase jeho „zúžených ciev“ chodila k nám na návštevu pomerne často jedna milá pani. Sťažoval sa jej s cigaretou v puse, aký má nízky invalidný dôchodok. Nuž ano, aspoň v tomto je náš štát ako-tak spravodlivý. Ak si spôsobíme invaliditu vlastným zapríčinením dostaneme mizerný invalidný dôchodok, ktorý je iba zlomkom invalidného dôchodku ľudí, ktorí za svoj zdravotný stav nemôžu. Smutným faktom je, že tú pani v tom čase rezali a krájali na rakovinu, dlhé roky statočne bojovala. Jedna z osôb, čo si taký osud naozaj nezaslúžila. Ona sa mu nesťažovala, iba dýchala tú cigaretu. Prečo vlastne?

Nikotín v dyme dočasne zvyšuje tlak krvi, zrýchľuje srdcovú činnosť, ovplyvňuje množstvo krvi prečerpávanej srdcom a prietok krvi cez srdcové artérie. To tiež spôsobuje zúženie tepien v dolných aj horných končatinách. Fajčenie urýchľuje a podporuje tvorbu krvných zrazenín. Keď sa tukové nánosy usadzujú na vnútorných stenách ciev, zužujú sa a strácajú pružnosť dochádza ku kôrnateniu ciev. Ochorenie periférneho vaskulárneho systému je vlastne zúženie krvných ciev rozvádzajúcich krv do dolných a horných končatín. Je to nebezpečné najmä preto, že ak krvná zrazenina zablokuje zúženú cievu, výsledkom môže byť poškodenie funkčnosti alebo aj úplné ochrnutie ruky alebo nohy. Dobrou správou je, že ľudia, ktorí prestanú fajčiť, môžu neraz znížiť závažnosť tohto ochorenia.
zdroj

Do poslednej chvíle neprestal fajčiť. Kým som bola v pôrodnici, tak mi jedna z ošetrovateliek, ktorá ho poznala, vyprávala, ako s ním chodí na cigaretku.. Mal tam fajčiarsky klub. Uprostred chemoterapie. Neviem čo si myslel, že je James Dean s tou cigaretou v ruke? James Dean sa nedožil 25 a málokto si jeho tri filmy pamätá. Vraj „idol jednej generácie.“

Ku koncu to otec pravdepodobne iba vzdal, nikdy nemal pevnú vôľu. Neviem ako sa cítil. Nepýtala som sa. Bola som vyčerpaná z troch detí a pôrodu a posledné čo som mala síl riešiť, bolo jeho umieranie. Ležal tam a díval sa do prázdna, ku koncu ledva jedol, akurát sa štveral von za cigaretou. Neplakala som. Keď sa dieťa jedného dňa prebudí z ilúzií o rodičoch a uvedomí si, ako mu ublížili, nie je ľahké súcitiť a odpustiť.

Je ťažké posúdiť, nakoľko nám rodičia ubližujú. Nezmyselným podávaním tvrdých cukríkov či potravín plných Éčok? Mäsom vyprážaným na teflóne každú nedeľu? Každý z nás je jedinečný. Bunky, genetika, životný štýl a stravovanie. To všetko z nás robí jedinečné nenapodobiteľné bytosti. Ak rodič každý deň mláti dieťa, tak mu ho odnímu, lebo ho ohrozuje na zdraví. Avšak fúkanie dymu z krabičky na ktorej je napísane „zabíja“, „spôsobuje rakovinu“, „spôsobuje slepotu“, priamo do tváre dieťaťa niekoľkokrát denne, nie je ohrozovanie na zdraví?

i krátkodobé vystavení pasivnímu kouření (již po 30 minutách jsou patrné změny v průtoku krve koronárními cévami)

rakovina nosních dutin a nosní sliznice je až 3 krát častější u pasivních kuřáků, než u lidí, kteří nejsou vystaveni pasivnímu kouření.

infekce dýchacích cest u dětí jsou nejčastějším akutním onemocněním v dětství, tabákový kouř zvyšuje riziko infekcí dýchacího systému u dětí 1,5 -2krát

výrazné snížené jsou plicní funkce u dětí (například objem plic), jejichž matky v těhotenství kouřily i u těch, které jsou vystaveny pasivnímu kouření v dětství.

zdroj

Všetky deti, ktorým rodičia fúkajú cigaretový dym do tváre sú týrané deti. Idem po dcérku a zo základnej školy vyjdú rodičia tlačiac druháčika postihnutého obrnou na vozíku a rovno pred bránou mu povedia: „Počkaj chvíľku, mamička a ocko si dajú cigaretku“. A bez ohľadu na ďalšie deti vychádzajúce zo školy, si zapália v bránach školy. A potom žiadajú školu o zbierku na svojho synčeka, veď je postihnutý, kto by neprispel. A koľko prispievame my a štát na ich balíčky cigariet? Cigariet, ktoré vyfajčia na naše deti pred bránou školy. Rodinný rozpočet sa nedá rozdeliť.

„Pasívne fajčenie dnes predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach, na pracoviskách a verejných miestach. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi. Pre doplnenie sa pasívne fajčenie tiež nazýva ako vdychovanie environmentálneho tabakového dymu skratkou ETS (environmental tobacco smoke). Riziko ETS spočíva predovšetkým na fakte, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok.

Na riziko vzniku vážnych zdravotných komplikácií vplyvom pasívneho fajčenia upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia v revidovaných odporúčaniach na kvalitu prostredia konštatovaním, že pasívne fajčenie by malo byť uznané za karcinogénne, zapríčiňujúce zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť. „

zdroj

Chvíľu pred vysokou som brigádovala v Niké, môj „boss“ sústavne postával s cigaretou v ruke pred dverami (mimochodom otec dvoch malých detí). Raz sme sa pohádali, lebo som si dovolila odskočiť si na toaletu, keď si dával cigaretku a nechala obchod tak. Zdržala som sa zo dva mesiace na znechutenie mojej matky, že nikde nevydržím bez konfliktu.

Napodiv, na vysokej škole nikto z našej malej skupiny nefajčil. To bolo asi jediné obdobie, keď som vyslovene denne nebojovala s cigaretovým dymom. Pravdepodobne som mala šťastie, viem si predstaviť, aké je to hrozné, ak niekto dostane spolubývajúceho fajčiara. Aj keby nefajčil priamo v izbe, ak vojde nasiaknutý dymom, tak to cítiť po celej miestnosti. V tom sa nedá spať. Kto je trochu pozorný, tak to pozná, keď človek, ktorý práve odhodil cigaretu, vojde do čakárne u lekára. A my ste nútení s nim sedieť nasledujúcu hodinu. Alebo si sadneme do taxíku, ktorého šofér práve odhodil cigaretu. Najlepšie, ak vôbec nevystúpil, iba otvoril okno a dal si cigaretu, kým na nás čakal.

Pokiaľ ide o dopravu, v podstate som bola vždy dosť samostatná, nohy a bicykel, zo školy a domov naspäť, do mesta od nás to nie je tak ďaleko. S deťmi, ktoré ešte nezájdu ďaleko som teraz niekedy odkázaná na taxík či autobus. Autobusár tiež fajčí. Minule sme šli s dcérkou na predposlednú zastávku. Ako posledné sme vystupovali, ešte sme len zložili nohu z posledného schodíka, už si šofér zapaľoval. Viem určite, že fajčil až po poslednú zastávku, potom sa obrátil a šiel na ďalšiu jazdu, pretože za zlého počasia som zvykla s ním chodievať domov, potom čo som zložila malú v škole. A to šiel na otočku a bus bol plný cigaretového dymu, keď sa vracal. Odvtedy som si kúpila gumáky a aj v daždi a chujavici chodím pešo.

Jediný, koho som na vysokej škole poznala a bol fajčiar, bol môj bratranec, našťastie nechodili sme spolu na žiadnu hodinu. Tvrdil, že som „netolerantná“. Vždy to povedal, keď som nebola ochotná kráčať vedľa neho smerom do školy, keď v ruke držal cigaretu. Jeden z tých, čo vystúpia z autobusu a už nevydržia, zapaľujú si rovno na schodíkoch. Akosi mám pocit, že fajčiari majú pokrútenú logiku, aby ospravedlnili svoju závislosť. Takže, ja som netolerantná, lebo nie som ochotná dýchať karcinogénny cigaretový dym, ktorý mi môže spôsobiť dlhotrvajúcu smrteľnú chorobu a pomalé umieranie, kým on má právo si dať cigaretku, lebo.. ? Nejaký fajčiar to určite zodpovie, ja nepoznám odpoveď. Od vysokej školy som ho nevidela, nechýbal mi. Aj jeho brat fajčil, obaja zle skončili. Škoda, ešte niekedy v desiatich rokoch vyzerali ako milé a nevinné deti. A tými aj boli. Nikdy nevieme, čo z našich nevinných detí vyrastie.

Fajčenie cigariet spôsobuje predčasnú smrť: Predpokladaná dĺžka života fajčiarov je najmenej o 10 rokov kratšia ako u nefajčiarov. Ukončenie fajčenia pred dosiahnutím veku 40 rokov znižuje riziko úmrtia na ochorenie súvisiace s fajčením o približne 90%, hovorí google.

Po vysokej škole som sa opäť stretla s cigaretou, ako inak. Kabinet na strednej škole. Nie môj našťastie, susedný. Chodievala tam na cigaretku aj pani riaditeľka. Jedna pani, ktorá bola nefajčiar tým trpela. Nesťažovala sa, asi sa bála o job. Chodievali tam aj deti – áno stredoškoláci sú ešte deti. Hmm, vysvetlite im, že fajčenie škodí zdraviu, keď musia vojsť do zafajčeného kabinetu. Ešte lepšie, keď ich počas veľkej prestávky naháňa po dvore triedny s cigaretou v ruke, aby nefajčili. Nezdržala som sa dlho, ani s pani fajčiarskou riaditeľkou ani s kolegyňami sme nechodili na čajík s keksíkmi. Na základnej škole, kam som prestúpila, sa ma tesne pred začiatkom roka budúci kolega matematik spýtal, či si môže zapáliť v kabinete, o ktorý sme sa delili. Staršia kolegyňa zdvorilo povedala, že môže, ja som rovno povedala, že niečo také tolerovať vo svojej prítomnosti nebudem. Niečo si zabrblal a išiel von. Netreba poznamenať, že som na neho neurobila dobrý dojem. Asi si myslel, že je on zdvorilý, keď sa ma opýtal či môže fajčiť a ja som tá nezdvorilá, čo si drzo dovolila povedať, že nemôže. A to som tam nebola ani deň.

Ušla som zo škôl „z dažďa pod odkvap“. Moja šéfka v RRA začala fajčiť v kancelárii mesiac potom, čo som nastúpila do práce. Opustil ju priateľ, tak si „liečila“ bezohľadne depresiu. Udala som ju, vykopla ma, ale snáď aspoň ostatným zostalo lepšie. A aj tak sa mi tam nepáčilo. Navyše, našla som si naozaj skvelú prácu so skvelými ľuďmi, ktorých som si veľmi obľúbila.

Akosi mám pocit, že tí, čo fajčenie „zdvorilo“ tolerujú, hlavne v prítomnosti dieťaťa, sú väčší vinníci, ako tí, čo naozaj fajčia. Tí, čo fajčia, sú totiž beznádejný prípad. Nikdy nepochopím, ako si niekto môže tú nechutnosť vziať do pusy. Povedzme, že v časoch internetu niekto nevie o fatálnych následkoch fajčenia a nikotínu na zdravie. Povedzme, že v živote nepočul o nádoroch pľúc a hrtanu, zúžení tepien v končatinách a kôrnatení ciev. Akoby mohol, ešte nemá dvadsať a nikto ho nevzal na exkurziu na onkológiu. Má nato ešte ďalších dvadsať rokov fajčenia, užije si ich. Povedzme, že nikdy nepočul fajčiarsky kašeľ.

Dievčatá v šestnástke tiež netrápia skoršie vrásky, skoršia menopauza či problém otehotnieť. Ale snáď každý, kto si zapáli po prvýkrát cigaretu vie čítať. Na tej krabičke je napísané: „zabíja“, „spôsobuje rakovinu“, „spôsobuje slepotu“. To je ako vypiť pri jasnom rozume fľašku s názvom „jed na potkany“. Takže musíme konštatovať, že všetci fajčiari nemajú zdravý rozum a logické myslenie. Chcú iba svoju drogu. Sú tu i viditeľné fakty, ktoré nemôže prehliadnuť už ani 12 ročné dieťa, mojim dcéram je to jasné už v 6. Človek po tom smrdí; má nasiaknutú pokožku smradom, smrdia mu vlasy, nejde to vyvetrať, „prebiť“ voňavkou. Ak niekto fajčí, je to cítiť, keď sa priblíži, prejde okolo nás, vojde do miestnosti. Má žlté zuby. Je to nepohodlné. Fajčiar je závislý a nervózny, ak svoju drogu nedostane. Musí si „kradnúť“ prestávky počas práce i školy na cigaretu. V zime postávať pred dverami kancelárií a budov a zahaliť dymom každého, kto sa pokúša do budovy vojsť.

A hlavne. Stojí to peniaze.. Moja matka sústavne opakovala, ako nemáme ani na rožky. Ale vždy sme mali na cigarety. Berte vážne rodiča, ktorý vám tvrdi, že nemá na rožky, a popritom vidíte, ako sa všade povaľujú zvyšky cigariet a zo desať zapaľovačov. Ako to, že ľudia nemajú peniaze, ale neodpustia si luxus, akým cigarety sú? Fajčenie je luxus, ktorý k životu netreba, a má mať aj cenu luxusu. Možno by mohli aspoň znížiť dávku.. Ani náhodou. Nechápem to a preto mám vždy problémy vysvetliť deťom, keď sa pýtajú, prečo niekto fajčí. Deti sú pozorné, všímajú si nespravodlivosť a pýtajú sa. Nedávno deti prišli sklamané z vynoveného detského parku, lebo tam veľa rodičov fajčilo. Vrátane policajta. Čo im mám povedať? Učili sa, že policajti sú tu nato, aby nás chránili a nie nám ubližovali. Možno aspoň v takejto profesii by malo byť podmienkou zákaz fajčenia. Načo nám je obnovený detský park, nad ktorým sa vznášajú kúdole fajčiarskeho dymu?

Cigarete je nemožné sa vyhnúť. Dnes som vyšla z Lidl a ihneď ma ovanul zápach  cigaretového dymu, treba si zapáliť rovno pred vchodom do supermarketu, aby sa všetci čo vchádzajú a vychádzajú nadýchali cigarety. Billa je ešte horšia. Keď prechádzam ku mliečnym výrobkom, z otvoreného skladu vanie silný cigaretový zápach. Určite je lákavé kúpiť si potraviny zo zafajčeného skladu. Cigaretový smrad cítiť zo skladu na pošte, kde preberáme balíky. A kuriér mi podá balík s cigaretou v puse.

Vyjdeme zo školy a vidíme, ako si kuchárky práve vyšli na cigaretku rovno pred bránu školy, kade budú vychádzať ďalšie deti a rovno pod otvorené okná triedy.
Aj v škôlke sa nám stal podobný incident. Jedného dňa celá škôlka páchla po cigarete, keď sme prišli po deti. Na rohu pri kuchynke často postával fajčiarsky klub a niekto asi nechal otvorené dvere. To sa už nedalo ignorovať, takže to riešila hygiena. Na škôlku vylepili tabuľku zákaz fajčenia na celom území. A pani upratovačku poslali do dôchodku. Fajčiarsky klub zanikol. Niekedy sa stačí zbaviť hlavného vinníka a závisláka a ostatní to už prežijú zopár hodín. Všimli ste si, ako fajčiari radi postávajú v skupinkách?

Vôbec, fajčiarom by mal byť obmedzený výkon určitých povolaní. Tak ako človek s chorým srdcom nemôže pracovať vo výškach alebo byť pilotom. Fajčiar by rozhodne nemal pracovať s deťmi, lebo ich ohrozuje na zdraví. Vždy si bude hľadať zákutia školy či škôlky, kde by mohol fajčiť. A ako vie strážiť deti na školskom výlete? Buď ich nechá samé, aby si odskočil na cigaretku alebo fajčí pri nich. V oboch prípadoch ich ohrozuje. Predsa nezveríme dieťa niekomu, o kom vieme, že šnupe heroin alebo čo sa s tým robí, a to pritom ani nevyfukuje do sveta jedovaté plyny. A niekomu, kto má horšiu závislosť, vyfukuje toxické výpary a nemá zdravý úsudok svoje dieťa zveríme? To predsa odporuje jasnému rozumu. Fajčenie je chorobný stav, ktorý znemožňuje výkon určitých povolaní vzhľadom na bezpečnosť tých druhých. Šoféri, čo fajčia, taktiež spôsobujú viac dopravných nehôd. Autobusári, taxikári.. to sú povolania, pri ktorých by sa nemalo fajčiť.

Fajčenie nie je len aktuálnym zdravotným problémom.

Fajčenie spôsobuje aj ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú produktivitu. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov.
zdroj

Policajti a úradníci kontrolných orgánov, ktorí sú zodpovední za dodržiavanie zákonov by tiež nemali fajčiť. Z morálneho a logického hľadiska je nemysliteľné, aby kontrolovali dodržiavanie zákonov o ochrane nefajčiarov, keď sú sami fajčiarmi. O politikoch nevraviac. Ako môžeme očakávať, že budú spravodlivo zastupovať naše práva, keď samotný akt fajčenia je ich porušením, porušuje právo na zdravie či životné prostredie. Predsa nemôžeme niekoho zmlátiť alebo znásilniť, lebo nám to urobí dobre. A takisto nemôžeme niekomu fúkať do tváre karcinogénny dym, lebo nám to robí dobre. Sestra mi raz rozprávala, ako sa vrátila z Nemecka na návštevu a otec jej fúkol do tváre plnú dávku dymu z cigarety a na jej protest povedal, že „už si si mala zvyknúť“. To bol jasný akt zlomyseľného a vedomého ublíženia na zdraví. (A potom moja matka sústavne roky lamentovala, prečo moja sestra vôbec nechodí domov, kto by sa jej divil?)

Jediné vysvetlenie, ktoré dávam svojim deťom, keď sa pýtajú, prečo ľudia fajčia je, že nie všetci ľudia sú rovnako dobrí a rozumní. Fajčiari sú hlupáci, ktorí si nevážia svoje zdravie a život vôbec. A keď si nevážia vlastné zdravie, tak ako môžeme od nich očakávať, že si budú vážiť zdravie iných, čo i len zdravie svojho dieťaťa. A človek, ktorý si neváži zdravie iného človeka a ubližuje mu, nie je dobrý človek a majú sa od neho držať čo najďalej.

Ale ako nazvať nefajčiara, ktorý vo svojej prítomnosti jednoducho toleruje fajčenie?  Raz som sa tak zhovárala s jednou mamičkou, ktorej synček sa hral na pieskovisku s mojou dcérkou na vychádzke a spomenula som jej, že môj otec nesmie fajčiť ani v záhrade pri mojich deťoch. A ona na to „veď je to vonku“.. Nechápala som, ako môže v 21. storočí nevedieť o pasívnych dôsledkoch fajčenia, hlavne na zdravie dieťaťa? Odvtedy sa jej vyhýbam.

Ešte pred otcovou chorobou som bola s dvojročnou dcérkou na detskom ihrisku blízko jedného sídliska, vtedy tehotná s druhou dcérkou. Vznášali sa nad ním kúdole cigaretového dymu. Takmer každý človek tam fajčil a popritom sa hrali tie malé nevinné deti… Odišli sme. Asi po prvýkrát v živote som videla svojho otca hanbiť sa. Urobil nezvyčajnú vec. Vyšiel von z ihriska, aby si dal cigaretu. Možno na staré kolená pri vnučke mu niečo došlo. V tom čase už pre neho bolo podľa mňa neskoro.

Ani po jeho smrti sme sa nezbavili cigarety. Susedný dom si kúpil fajčiar a fajčí rovno pred vchodovými dverami. Iba sme zamenili okná, ktoré neotvárame. Hlavne všetko pozatváram, keď sa vráti z práce.

Keď sa prechádzam po meste tak vidím tých znudených predavačov a predavačky fajčiť pred otvorenými dverami obchodov. Všade ohorky cigariet po okrajoch ciest, na autobusových zastávkach. Pripadám si ako na Divokom západe, kde mal každý cigaretu v puse. Zo športového som minule ušla po piatich sekundách, tak bol zafajčený a do domácich potrieb ani nevkročím, ten obchod smrdí v kuse po cigarete.

Každý deň odnesiem dcérku do školy a chodím peši domov. Vidím skupinku stredoškolákov schovávať sa za budovu neďaleko priemyslovky a fajčiť. Vidím chlapca kráčajúceho do školy vedľa spolužiaka s cigaretou v ruke. Vidím krásne tak 16 ročné dievčatko s dlhými hustými vláskami túliť sa ku chlapcovi, ktorý jej fúka cigaretu rovno do tváre a mám chuť s ňou zatriasť a prebudiť ju z jej naivného dievčenského sna, „veď tú cigaretu má radšej ako teba a vždy mu bude prednejšia, vedome ti ubližuje, je to horšie akoby ťa mlátil“. Raz sa prebudí zo svojho zaľúbeného sna a zistí, že jej to vadí. A že ho nezmení. Dnešná mládež má dostupný internet a sú informovaní o mnohých veciach viac ako sme boli my kedysi a predsa sú schopní si vziať cigaretu do pusy alebo kráčať vedľa spolužiaka, ktorý fajčí? Nechápem to. Nechápala som to kedysi a dnes to chápem ešte menej.

Nie je riešením zakázať predaj cigariet, štát potrebuje daň z predaja na tých, čo si zničia zdravie, aspoň časť sa mu takto vráti. Prohibícia nepriniesla nikdy nič dobré, stačí sa pozrieť na Američanov. Už teraz postávajú naši rómski spoluobčania na ulici a predávajú pašované cigarety. Schválne chodím po druhej strane cesty, ináč ma hneď oslovia aspoň piati. Stoja tam s kočíkmi plnými cigariet od skorého rána. Mesto to očividne ignoruje, ale pravdu povediac, tých čo predávajú cigarety nevidím fajčiť vlastný tovar, akurát zarábajú na hlupákoch. Jediný spôsob ako bojovať proti fajčeniu je sprísniť zákony na ochranu nefajčiarov, hlavne detí a vychovať detí k netolerancii voči cigaretovému dymu. Nikto nás pred cigaretou neuchráni, je všade vôkol nás. Pre fajčiara bude vždy dôležitejšia jeho cigareta ako život blízkych.

Učím deti vážiť si život, je jedinečný a nádherný. Treba sa pozrieť von po daždi a vychutnať si svieži vzduch, zdvihnuté hlávky kvetov a radostný štebot vtáčikov. Pokúsim sa naučiť ich, že cool nie je schovávať sa za budovou školy s cigaretou, ktorú nám zaplatili rodičia a ktorá nám ničí zdravie. Cool je v zdraví prežiť svoj život, a na päťdesiate narodeniny si povedať, „a teraz si dám ďalšiu päťdesiatku“. Nie je to nemožné, takmer sedemdesiat zvládol aj Leonardo a to žil pred 500 rokmi a prežil epidémiu moru. Fajčiari sú morom dnešného storočia, treba ich prežiť a vylúčiť zo svojej spoločnosti nakoľko sa len dá. S našou výživou a zdravotnou starostlivosťou sa pokojne môžeme dožiť stovky.

Nedávno jedna pani v meste oslavovala stovku. Váži si každý deň a obrába svoju záhradku. Všetky dnešné deti si zaslúžia dožiť sa stovky i viac.  Dokonca môj psík má 15 rokov. Vraj to je x7, to je 105 ľudských rokov. Každý deň ju vidím statočne niekoľkokrát vyjsť hore-dolu po schodoch. Už ju bolia zadné nožičky, pred dvoma rokmi jej vybrali maternicu. Má ťažký zadok, ale nedá si povedať, a radšej býva hore ako bola zvyknutá. A má šťastie, že som jej našla super starostlivého veterinára.

Každý deň, keď vyjdem von do záhrady a vidím krivkajúceho suseda, ktorému tiahne na 90, tak sa pousmejem. Krivkajúc s barlami kŕmi svoje zvieratá. A akosi mi to zlepší deň, keď počujem, ako sa ten starý hundroš háda so sliepkami a kričí na ne. Občas si pokope dáku burinu v záhrade. A nemusel by krivkať, keby sa nerozhodol premávať sa v 80tke uprostred ľadovej zimy na šmykľavej ceste na bicykli. Už je to zo päť rokov. Nuž, niektoré veci si už treba v 80tke odpustiť. Hovorieva, že aj on fajčil, ale mal toľko rozumu, že ešte v dvadsiatke prestal.

Nikdy sa nedozvieme, ktorá cigareta spôsobila rakovinu a kedy. Tá naša alebo niekoho iného. Fajčiari sa budú oháňať tým, že dýchame aj smog z výfukov tovární či áut, tak prečo nám vadí cigareta. Nuž, tie úbohé stromy majú iba akú-takú kapacitu na filtráciu jedu, ktorý vypúšťame každú sekundu sami sebe do vzduchu. Nie sme povinní dýchať sebeckú závislosť niekoho iného. Ale každý fajčiar je bezohľadný sebec, ktorému bude vždy jeho cigareta dôležitejšia ako život a zdravie blízkeho, a ako každý „závislák“ vždy si bude hľadať ospravedlnenie pre svoju chorobu.

Viem, že nie som jediné „úbohé“ dieťa fajčiara, čo vyrástlo na zemi. Takých detí sú na tisíce. Chcem však, aby fajčiari vedeli, jedno:

Vieme, že nám ubližujete. Vadí nám to. Vadí to všetkým, ktorí sa tvária, že to tolerujú, či už zo zdvorilosti, lásky, strachu či ľahostajnosti.

Trpíme, ak na ulici kráčate pred nami, musíme pridať a snažíme sa Vás predbehnúť, aby sme nedýchali ten dym. Trpíme, keď si zapálite v rade na autobusovej stanici rovno pod tabuľkou „zákaz fajčenia. Trpíme, keď si zapálite pod otvoreným oknom miestnosti, v ktorej sedíme.

Ste chorí, pretože ste závislí na droge zvanej cigareta. Ste sebeckí, pretože Vám je Vaša droga dôležitejšia ako vlastné zdravie, zdravie blízkych, táto planéta. Žiaľ, neexistuje nefajčiarska Zem 2, kam by sme sa od Vás odsťahovali, ale keby existovala, tak tam utekáme. Máme iba túto jedinkú planétu a Vy nám znečistujete ovzdušie.

Fajčenie je jednoducho novodobý mor a fajčiari sú jeho nositelia.

Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou, ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších.

zdroj

Zákazy fajčenia v zahraničí v prítomnosti nefajčiarov a detí:

– Taliansko – v prítomnosti tehotnej ženy alebo maloletej osoby. Výška pokuty závisí od veku dieťaťa: 500 až 5 000 eur, ak má menej ako 12 rokov, a 250 až 2 500 eur, ak má 12 až 17 rokov.

– Francúzsko – v prítomnosti detí vo veku do 18 rokov. Pokuta: 68 eur.

– Anglicko a Wales – v prítomnosti osôb do 18 rokov (s výnimkou kabrioletov s otvorenou strechou). Pokuta: 50 libier (cca. 57 eur).

– Škótsko – v prítomnosti osôb do 18 rokov, zákaz platí pre všetky osoby vo vozidle bez výnimky (aj v kabrioletoch alebo pri otvorených oknách), netýka sa však elektronických cigariet. Pokuta: 100 libier (cca. 114 eur).

– Írsko – v prítomnosti osôb do 18 rokov. Pokuta: 100 eur (ak vodič nezastaví na pokyn polície, sankcia sa zvýši až do 1 000 eur).

– Grécko – v prítomnosti detí do 12 rokov. Pokuta: do 1 500 eur. Ak sa fajčí vo verejnom prostriedku (vodič alebo cestujúci), vodičovi hrozí pokuta až 3 000 eur a mesačný zákaz činnosti.

– Cyprus – v prítomnosti detí do 16 rokov. Pokuta: do 85 eur.

– Mimo Európy – zákaz fajčenia v osobných autách v prítomnosti detí platí v niektorých amerických štátoch, kanadských provinciách, v Austrálii a Južnej Afrike.

Rakúsko:
Rakúsky parlament ešte koncom marca schválil čiastočný zákaz fajčenia v aute, ak sa v ňom nachádza čo i len jedna osoba mladšia ako 18 rokov. Tento zákaz vstupuje do platnosti už zajtra 1. mája a týka sa nielen vodiča, ale ktoréhokoľvek člena posádky. Podľa informácií rakúskeho autoklubu ÖAMTC sa porušenie zákazu bude trestať pokutou až do 100 eur, v prípade opakovaného deliktu môže previnilec zaplatiť až 1 000 eur. Pre zaujímavosť, v rovnakom čase vstupuje do platnosti aj zákon z roka 2015, ktorý zakazuje fajčenie v taxíkoch a podnikových autobusoch.

Holandsko:
Mesto Groningen na severe Holandska by sa malo stať prvým v krajine, kde bude platiť absolútny zákaz fajčenia na verejnosti. Informoval o tom spravodajský server Dutch News.

Niekoľko faktov navyše:

celosvětově se odhaduje počet kuřáků za Zemi na 1,3 miliardy
počet úmrtí v důsledku kouření za jeden rok na 4.800.000 lidí (na Zemi tedy zemře na následky kouření 560 lidí každou hodinu, 13 400 lidí každý den) a toto číslo se průměrně stále zvyšuje

průměrně si kuřák svým kouřením zkrátí život o 15-18 let!

každá cigareta zkracuje život asi o 5 minut

každý 7. kuřák umírá na ozáření, protože kouř z cigaret obsahuje radioaktivní Polonium 210 a Olovo 210

36,6 % těhotných žen jsou pasivními kuřačkami

děti matek, které byly během těhotenství vystaveny pasivnímu kouření nebo kouřily, se rodí asi o 150 g lehčí, což je výrazný hendikep pro jejich další život

aktivní kouření matky a vystavení dítěte pasivnímu kouření po narození zvyšuje riziko syndromu náhlého úmrtí kojence 2,5 – 3,5krát

pasivní kouření, tedy neaktivní vdechování cigaretového kouře, který vytváří aktivní kuřák, způsobí úmrtí 3.000 lidí v ČR za 1 rok

i krátkodobé vystavení pasivnímu kouření (již po 30 minutách jsou patrné změny v průtoku krve koronárními cévami) má velký vliv na ischemickou chorobu srdeční – pasivní kuřáci mají o 23% zvýšené riziko tohoto onemocnění, které se může projevit jako infarkt myokardu, angina pectoris nebo náhlé úmrtí.

riziko infarktu myokardu je téměř dvakrát vyšší u lidí, jejichž partner kouří, nebo kteří musí pracovat v zakouřeném prostředí

pasivní kouření, tedy neaktivní vdechování cigaretového kouře, který vytváří aktivní kuřák, způsobí úmrtí 3.000 lidí v ČR za 1 rok

i krátkodobé vystavení pasivnímu kouření (již po 30 minutách jsou patrné změny v průtoku krve koronárními cévami) má velký vliv na ischemickou chorobu srdeční – pasivní kuřáci mají o 23% zvýšené riziko tohoto onemocnění, které se může projevit jako infarkt myokardu, angina pectoris nebo náhlé úmrtí.
pasivní kouření zvyšuje riziko cévních mozkových příhod (“mozková mrtvice”) až o 82%

riziko onemocnět rakovinou plic při vystavení pasivnímu kouření vzrůstá průměrně o 20%.

rakovina nosních dutin a nosní sliznice je až 3 krát častější u pasivních kuřáků, než u lidí, kteří nejsou vystaveni pasivnímu kouření.

infekce dýchacích cest u dětí jsou nejčastějším akutním onemocněním v dětství, tabákový kouř zvyšuje riziko infekcí dýchacího systému u dětí 1,5 -2krát

výrazné snížené jsou plicní funkce u dětí (například objem plic), jejichž matky v těhotenství kouřily i u těch, které jsou vystaveny pasivnímu kouření v dětství.

zhoršení příznaků nemoci bylo pozorováno u lidí trpících alergiemi, jako jsou alergické astma, atopický exém a alergická rýma, pokud kouřili a také pokud byli vystaveni pasivnímu kouření.

zákaz kouření v uzavřených prostorách by znamenal snížení frekvence infarktů o 17% (ročně platíme 540 miliard Kč ze zdravotního pojištění jen za zbytečné hospitalizace na infarkt myokardu u pasivních kuřáků)

ze 100% všech pacientů s rakovinou plic je 90% kuřáků
30% rakoviny plic nekuřáků je způsobeno pasivním kouřením!

http://www.kurakova-plice.cz/koureni_cigaret/zajimavosti-a-statistiky/statistiky-tykajici-se-koureni/10-statistiky-tykajici-se-koureni-cigaret.html

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/283766-vplyv-fajcenia-na-nase-zdravie/

http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=338:otazky-a-odpovede-na-temu-fajenie&catid=61:problematika-fajenia-a-alkoholu&Itemid=68