Dnes som bola s dcérkou – druháčkou u detskej, keďže má nos plný zelených soplíkov a je “ukňučaná”, čo nikdy nie je dobre, hlavne nie pre jej okolie. A detská lekárka mi odmietla zapísať ospravedlnenie do žiackej knižky s tým, že podľa zákona, keď dieťa nie je vypísané dlhšie ako tri dni, tak nemusí. Nuž, to je síce pekné, ale bola som s ňou u doktorky a bolo by lepšie, kebyže o tom mám pečiatku. Hlavne preto, lebo škola má v pravidlách, že rodič smie dieťa ospravedlniť iba na tri dni za polrok, takže moje ospravedlnenky pokladám za vzácne. Ešte aj od zubárky si vzorne pýtam pečiatky. V jednom má však doktorka pravdu, škola nemôže predpisovať, koľkokrát bude dieťa cez školský rok choré.

O najčastejšej chorobe – o soplíkoch

Kto má dieťa v škôlke vie, že škôlka je plná soplíkov. A nielen škôlka, ešte aj prvé ročníky základnej školy. Neznie to práve lákavo, ale takmer vždy niektorému dieťatku tečie nos, v tom lepšom prípade jednému, v tom horšom takmer všetkým v triede.

Soplíky nie sú vyslovene choroba, je to vraj “normálne” pre menšie deti, že ich majú a kým dieťatko nevyzerá choré a nemá horúčku či kašeľ, tak sa to nemusí extra riešiť. Takisto vo všeobecnosti platí pravidlo, že priesvitné soplíky sú v poriadku, kým tým farebnejším už treba venovať pozornosť, hlavne ak sa k ním prikmotrí kašeľ, únava, horúčka… Ale ako sa píše v tomto článku Pravdy nie každý zelený soplík je nákazlivý.

“Podľa docenta Jeseňáka takisto nie je pravda, že „zelené soplíky“ sú vždy infekčného pôvodu, pretože môže ísť o farbu spôsobenú rozpadnutými imunitnými bunkami (napr. eozinofilmi). Dôležité je aj „cítenie“ rodiča, ten väčšinou vie rozlíšiť, či na dieťa „niečo lezie“ (je unavené, slabé, má zvýšenú teplotu, pokašliava, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesť v hrdle, tlak v uškách), alebo nejde o nič vážne. Pravda je však aj to, že niektorí rodičia v snahe nevymeškať z práce podajú dieťaťu liek proti bolesti a teplote a odvedú ho do škôlky. To je už nezodpovedné.”

Na druhej strane, nemôžu lekári očakávať od každého rodiča, že “uhádne” či ten “zelený soplík” u dieťatka je alebo nie je infekčného pôvodu. Pokiaľ ide o mňa, ako sa hovorí vyššie, keď vyzerá dieťa unavené, kašle, prípadne keď sa to dlhšie ťahá, tak si to pre svoje “dobré svedomie” idem skontrolovať a odvediem dieťa k lekárovi. Neznamená to, že tým chcem obťažovať lekára alebo uliať sa zo školy. Väčšinou sa mi nechce ťahať sa s dieťaťom k lekárovi a ak sa dá, tak sa tomu vyhnem.

Keď moja najstaršia dcérka začala minulý rok chodiť do školy, tak bola hneď prvý polrok zo dvakrát vážne prechladnutá, s plným nosom i kašľom. A potom ešte aj na Vianoce. Po celý rok bola viackrát doma, ak mala iba plný nos a kašeľ s únavou, dostala zvyčajne Pamycon na 5-7 dní, čo sú antibiotické kvapky do nosa. Lekárka sa ma zvyčajne spýtala, či ju má nechať doma a ja som ju dala samozrejme vypísať. Nič také dôležité v škôle nezmešká, čo by sme nevedeli doma dohnať a rovnako je ťažké dať dieťaťu pravidelne kvapky do nosa, keď má ráno do zimy utekať do školy a potom naobed ho ani nemáte doma… Nehovoriac o tom, že s antibiotikami treba oddychovať.

Teraz sme naposledy mali Pamycon koncom augusta, tesne pred začiatkom školského roka. Aj s poriadnym kašľom. Po prvýkrát máme taký plný nos od začiatku školského roka, tak som malú odniesla ukázať lekárke. Keďže od posledného Pamyconu ubehol ledva mesiac a nemáme kašeľ, tak som bola celkom rada, že sme nedostali ďalšie antibiotiká iba papierik, aby sme si kúpili Stérimar CU. Je to vraj 100% prírodný prostriedok na dezinfekciu nosa náchylného na infekciu, s morskou soľou a meďou. Neviem, či striekať si meď do nosa je práve najzdravšie, ale prírodné to je, nepopieram. Spýtala som sa detskej, či mi dá pre malú papierik na 2-3 dni doma, keďže ledva dýcha, odmietla, tak som sa pozrela, čo nato hovorí zákon a nechala som si ju doma. Akurát som to napísala triednej. Neprotestovala, ani minulý rok sa nesťažovala, snažila som sa síce mať na všetko papierik od lekára, ale aj vždy sme všetko poctivo dobrali, čo sme mali na internete napísané, že deti robili na vyučovaní.

Ako sa to všetko začalo alebo ideme do škôlky.

Soplíkovali sme často, hlavne keď dievčatá začali chodiť do škôlky, mali sme aj zapálené uško, môj synček schytal zápal ešte ako bábätko od svojich sestier. Ďalšie roky boli pokojnejšie, iba som ich nechala zo dva týždne doma vždy keď mali plnší noštek. K doktorke som ich nevodila, aj tak nám nato nič špeciálne nedala a nepotrebujem, aby sa nakazili v čakárni od naozaj chorých detí. Ešte sme aj dostali pochvalu, ako málo tam chodíme, načo by sme aj chodili. Ani kvapky do nosa sme nezvykli, nemám ich rada a hlavne ocko je veľký odporca, čo je nezvyčajné, zvyčajne je to on, čo je veľkým zástancom liekov, to ja sa vždy bojím dať ich deťom a desím sa čítať zložky. Hovorí, že všetky kvapky do nosa sú návykové, a tak mi nekvapkujeme, teda s výnimkou antibiotík.

Pokiaľ ide o chodenie do škôlky, my sme boli (a dodnes sme) skôr z tých, čo boli viac doma ako v škôlke. Už aj preto, že ja som zvyčajne doma a ak nie ja, tak deti môžu zostať kedykoľvek s babičkou. Sme doma nielen kvôli soplíkom, ale aj keď sa nám nechce ráno vstať. Nenútim vyslovene deti do škôlky, nie je to povinná školská dochádzka. Som rada, ak idú, aspoň niečo stíham aj spraviť, ale so zjapaním ich tam neťahám. Škôlka je v poriadku, deti sa tam majú dobre, ale nie je nevyhnutná v mojich očiach. Dokonca minulý rok boli obe moje mladšie deti doma – môj vtedy trojročný synček mal problémy s kakaním a tak som ho vypísala zo škôlky na celý rok a s ním aj jeho štvorročnú sestru, nech mu nie je smutno. Nebolo to podľa mňa zle, veľmi sa skamarátili a naučili spolu vychádzať. Teraz chodíme do škôlky tak zo trikrát týždenne, keďže môjmu synčekovi sa tam ráno nechce a trochu si z trucu poplače, potom je však v škôlke v pohode.

V škôlke platilo po minulé roky pravidlo, že ak zostaneme doma dlhšie ako 3 dni, musíme doniesť potvrdenku od lekárky, že deti sú spôsobilé ísť do škôlky. Ja alebo ocko sme potom behali raz za čas k sestričke, ktorá nám opečiatkovala pripravený papierik. Potrebovali sme papierik aj vždy začiatkom školského roka v prvý deň nástupu do škôlky.

Tento rok toto pravidlo zrušili, predpokladám po protestoch detských lekárov, že je to zbytočné. A v tomto súhlasím, bola to strata času pre rodičov aj lekárov. Aj tak rodič rozhoduje o tom, či dieťa ide alebo nejde do škôlky. Lekári už teda nemusia vydávať potvrdenia niekoľkokrát mesačne (s výnimkou potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa nastúpiť do škôlky, ktorá je potrebná na žiadosť o prijatie do materskej školy). Podávajú iba potvrdenie po vážnom epidemiologickom prípade.

Rodič je zodpovedný zato, aby jeho dieťa išlo do škôlky zdravé. A rodič aj vystavuje, prípadne podpisuje prehlásenie o tom, že dieťa je zdravé, nie lekár. Na druhej strane, škôlka je zodpovedná zato, že do zariadenia prijme iba zdravé dieťa. To znamená i to, že pani učiteľka má právo ráno odmietnuť prijať do svojej starostlivosti dieťatko, ak má podozrenie, že je vážne choré. Škôlka môže odmietnuť prijať z choroby podozrivé dieťatko do opatery, nemá však povinnosť vypísať nejakú žiadosť detskému lekárovi, aby dieťa vyšetril.

Celú situáciu viac-menej rieši Zákon č. 355/2007 Z. z. – Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

(6) V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,
b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,
c) nemá nariadené karanténne opatrenie.

(8) Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,

(9) Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné

a) zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,

b) zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,

c) zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.

Škola

Pri nástupe do školy nám oznámili, že podľa Vnútorného poriadku školy rodič smie ospravedlniť dieťa iba na tri dni za polrok:
“Neprítomnosť žiaka do 3 dní ospravedlňuje rodič alebo zákonný zástupca žiaka (najviac 2-krát ročne). Na viac ako 5 dní uvoľňuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti rodičov alebo zákonných zástupcov žiaka alebo potvrdenia od lekára.”

Každá škola to má možno formulované trochu inak, ale v podstate to bude rovnaké. Je to málo, ak vezmete v úvahu, že občas naozaj potrebujete nechať doma zopár dní 7-8 ročné dieťa, ktoré má plný nos, je vyčerpané a prípadne ho bolí hlava. A detský lekár mu tak predpíše teplý čaj, sirup na kašeľ či kvapky do nosa, ale ospravedlnenku mu nedá. Hlavne teraz, keď sa pediatri snažia obmedziť písanie ospravedlneniek.

„Výsledky dotazníkov ukazujú, že až 30 percent detí navštívi ambulanciu len pre potrebu „ospravedlnenky“. Netvrdíme, že tieto deti nie sú choré, ide však o bežné infekcie, ktoré rodičia zvládnu vyliečiť sami doma, napríklad prechladnutie, krátkodobú bolesť hlavy či brucha, hnačky,“ píše sa v článku. Ja to chápem, ale ak má dieťa podobnú krátkodobú chorobu, dokonca hnačku ako vyššie uvádzajú, tak ho samozrejme nechám doma, ak si dám tri dni a k tomu ešte víkend, naozaj päť dní zvyčajne postačí na vyliečenie. Avšak čo, ak k prípadu dôjde viackrát za rok, to iste vyčerpá moje tri dni/polrok, ktoré povoľuje vnútorný poriadok školy.

Školy sa snažia obmedziť záškoláctvo, ktoré sa vyskytuje i s vedomím mnohých rodičov a preto nútia lekárov písať ospravedlnenky. A lekári sa snažia, aby sa im čakárne neprepĺňali záškolákmi. Hoci, pravdu povediac si myslím, že ozajstný záškolák nevysedáva v čakárňach u lekárov. A možno som idealista, ale myslím si, že 90% detí a rodičov nie sú záškoláci. Ale to je iba môj názor a ani sa to nesnažím vyriešiť, snažím sa v tomto starať sa o vlastné deti a záležitosti. Takže pozrime sa na naše práva.

Školský zákon stanovuje, že rodič má právo nechať svoje dieťa tri dni doma v oprávnených prípadoch.

245/2008 Z.z. – ZÁKON z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

§ 144 Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

“Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa školského zákona. Dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.”

Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti.”

“Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.”

Ako vidno, zákon nechal školstvu i zadné dvierka pre prípad podozrenia zo zneužívania a záškoláctva:
Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie..

Myslím si, že vnútorný poriadok školy obmedzujúci počet možných ospravedlnených hodín rodičom je obrana školy proti záškoláctvu, ale dôležitejší je vzťah rodiča a učiteľa. Ak triedny učiteľ vie, že môže rodičovi dôverovať, tak nebude robiť problémy pri ospravedlňovaní chorého dieťaťa i dvadsaťkrát za rok. Koniec koncov, to vidno, ak má dieťa plný nos, bolesti hlavy či sa necíti dobre i priamo na vyučovaní. Nútiť choré a vyčerpané dieťa do školy nie je správne. Zdravie dieťaťa môjho dieťaťa je u mňa na prvom mieste pred školskými povinnosťami.

Ja som i veľkým prívržencom toho, že dievčatá by mali dostávať deň voľna na prvý deň menštruácie. V mnohých prípadoch je to veľmi bolestivý proces a neviem prečo by dievčatko malo sedieť na vyučovaní a nie s teplým čajom v posteli. Navyše je to obdobie, keď sa dievčatá učia ako sa vlastne s menštruáciou vysporiadať. Dospelým síce už nikto nepovolí voľno z práce či “červený stan” ako u domorodcov, ale dospievanie je obdobie, ktoré by to malo mať umožnené. Ja som mávala bolesti, závrate, krvácanie z nosa.. Nikto ma síce nenechal doma a ani mi neporadil čo s tým, ale to je isté, že svoje dcéry do školy v takomto prípade nepoženiem. Ale o tom niekde inde a inokedy – našťastie je to ešte ďaleko, aspoň si to navrávam.

Ešte tu zhrnutie podmienok na vystavenie ospravedlneniek:

Lekár vystaví lekárske potvrdenie o chorobe žiaka, ak jeho absencia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, so súhlasom zákonného zástupcu.
Lekár nevystaví potvrdenie o chorobe so spätnou platnosťou na dobu neprítomnosti žiaka v škole, ktorá predchádzala vyšetreniu.
Lekár vystaví potvrdenie o chorobe kratšej ako tri dni vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch na základe písomnej žiadosti školy alebo školského zariadenia so súhlasom zákonného zástupcu.

Z listu Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti

Hlavné zdroje:

https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_prava-a-povinnosti-dietata-zi

školský zákon – Ministerstvo školstva

https://skola.pravda.sk/skolske-aktuality/clanok/437665-pediatri-chcu-obmedzit-ospravedlnenky/

https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/297605-sopliky-nie-su-choroba/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>