Untitled-2

Naši susedia zatepľujú – vždy mi je zle pri pohľade na polystyrén. Nieže by môj otec nemal ten istý priblblý nápad pred pár rokmi. Oblepil dom polystyrénom a nechal staré “deravé” tridsaťročné okná tak. Na jar už niekedy neviem, či vo vzduchu poletuje páperie zo stromov alebo polystyrén. Polystyrénové guličky, ktoré vyzobávajú vrabce z budov sa povaľujú na trávnikoch. Mám pocit, že dnes zatepľovať polystyrénom je ako si robiť v 20.storočí azbestovú strechu. Zákaz používať penový polystyrén na zatepľovanie v dnešnej podobe nadobudne účinnosť v polovici roka 2015.

Viete, že polystyrén je základom bojovej látky Napalm? Polystyrén je všade. Každý deň, ho vidíme okolo seba. A v mnohých rôznych použitiach, z ktorých väčšina je zastaraná a neopodstatnená. Okrem stavebného materiálu sú tu obaly, jednorázové tácky, misky, kelímky. Do polystyrénu dávajú vodu pre včely – ach ten zdravý med..  Koľko potravín na plastovej polystyrénovej tácke kupujete týždenne? A jogurtov balených v polystyrénových kelímkoch?

Single_Bila_FIN

Typická polystyrénová nádoba uvoľňuje do potravín oficiálne uznanú karcinogénnu látku styrén, keď je v kontakte s teplom, tukom, mastnotou, kyselinami. Je to regulované? Iste, nesmiete mať v nádobke na potravinu viac ako 1% styrénu. A počítate si koľko nádobiek Vám týždenne koľko styrénu uvoľní do jedla? Ešte stále sa Vám zdá Activia taká zdravá ako ju reklamujú?

Polystyrén je v mojich očiach jedno z najhroznejších a nazbytočnejších dedičstiev, ktoré zanechávame našim deťom. Je nahraditeľný vo všetkých svojich podobách. Môžete “mávnuť čarovným prútikom” a od tejto chvíle existovať bez neho. Ale poďme na to po poradí.

Pár základných faktov o polystyréne

index Polystyrén je ropný plast, to asi každý vie. Poznáme dva jeho základné druhy
termoplastický – ťažký a
penový – ľahký.

Ten ľahký sa podľa spôsobu výroby a vlastností rozdeľuje na
expandovaný s veľkými pórmi a
extrudovaný, v stavebníctve používaný ako izolačný materiál.

Polystyrén má recyklačné číslo 6. Čo neznamená, že sa recykluje. Napríklad v USA sa recykluje 10%. Netreba vysokú školu matematiky, aby sme si vypočítali, že 90% sa povaľuje na skládkach alebo niekde na okolí.

Čo je dobré na polystyréne?

Je lacný. To je to slovo, pri ktorom ľudia radi zabúdajú či prižmúria oči, keď je produkt toxický, neekologický…

Nedávno ma prekvapilo, ako prišla balená naša nová tlačiareň. Namiesto klasickej polystyrénovej výplne v kartónovom balení bola polyetylénová pena. Plus kredit pre Samsung.

Polystyrén je nahraditeľný. Je to najľahšie nahraditeľný plast zo všetkých. Ďaleko ľahšie nahraditeľný ako PVC. Každé jeho použitie. Môžete byť od tejto chvíle bez neho.

Ako sa vyhnem polystyrénu?

Penový polystyrén je ľahko poznateľný. Jednoducho si nekúpte mäso alebo iné potraviny balené na polystyrénovej tácke. A urobte príbuzným láskavosť a nenoste im zákusky na polystyrénovej tácke.
Množstvo mliečnych výrobkov je balené v polystyrénových kelímkoch – napríklad Rajo jogurty i smotana, vyššie spomínaná Aktivia. Stačí obrátiť kelímok a pozrieť sa. Ak nájdete PS alebo 6 na spodnej časti, kúpte si iný jogurt či mliečny výrobok. Možno budete chvíľku hľadať, ale nájde sa. Nuž, a nekupujte si vankúšiky či pohovky a “úžasné” stoličky prispôsobujúce sa tvaru tela a podobné hlúposti plnené polystyrénovými guličkami, ale to je snáď jasné.

Prečo nám ešte balia jogurty do polystyrénových kelímkov? Lebo je to lacné a nie je to zakázané. Boli časy, keď nám nugetu balili do PVC, rada pripomínam. Dnes je všetko PVC v styku s potravinami zakázané. Príde aj na polystyrén.

jogurt

220px-Ps6cup

Existujú i produkty balené “slušne” v polypropyléne. Napríklad Jogobella od Zott je balená v PP (5). Stačí obrátiť kelímok, to je všetko.

79411

 

Na učenie nie je nikdy ne-skoro

Na deň matiek som dostala úžasný darček zo škôlky. Stromček, symbol pokoja a lásky oblepený papierovými kvietkami – s korunou z polystyrénu. Toxická látka v škôlke ako prejav kreativity v rukách môjho štvorročného dieťatka. Aké “potešenie” pre rodiča. Pani učiteľkám chýba základná znalosť jedovatých látok. To, že črepník je z PP je podľa mňa náhoda, akosi mám pocit, že sa nepozreli na recyklačný trojuholník pri nákupe.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA
Prečo toľko rozruchu okolo polystyrénu?

Keď som bola na jeseň s malou pri našom jazere, v ktorom sme sa kedysi kúpali – a dnes je to zakázané, pri brehu plával kus polystyrénu – a mŕtva rybička. Mrzelo ma, že nemám foťák pri sebe.. okrem iného.

Jednou z najhroznejších vecí je, že polystyrén sa rozpadá stovky rokov (500+).
Polystyrén nedegraduje, je odolný voči fotolýze.
Polystyrén lieta v našom vzduchu, pláva vo vode..
Polystyrén tvorí 20-30% svetových plastových skládok.
Polystyrén sa takmer nerecykluje, zaberá mnoho miesta, nie je to efektívne.. mnoho výhovoriek.

Ďalšou hroznou vecou na polystyréne je, že zvieratá ho jedia, blokuje ich tráviaci trakt a potom umierajú od hladu. Polystyrén je smrteľný pre každého vtáka či morského živočícha, ktorý ho zhltne… Množstvo morských živočíchov je nachádzaných uhynutých s hromadou plastových odpadkov v tele.

cj

Polystyrén sa vyrába polymerizáciou styrénu (etylbenzénu), ktorý je karcinogénny. Keď polystyrén horí, horí žltým plameňom a my vdychujeme benzén.

A v neposlednej rade. Polystyrén je jednou z hlavných súčastí tzv. Veľkého Pacifického odpadkového pásu nahromadeného vďaka severopacifickému subtropickému víru.

Čo je to Great Pacific Garbage Patch?

V širokom priestranstve v severnej časti Tichého oceánu existuje Severopacifický subtropický vír, pomali sa pohybujúca špirála prúdov v smere hodinových ručičiek. Táto oblasť je púšťou oceánu, plnená malým planktónom a niekoľkými veľkými rybami a cicavcami. Okrem planktónu sa tu nachádza i niečo iné: odpad, tony odpadu, zväčša plastu. Je to najväčšia skládka na svete a pláva uprostred oceánu.

Vír v skutočnosti vytvoril dve veľké masy stále hromadiacich sa odpadkov, známych pod menami Východný a Západný veľký pacifický odpadkový pás (Western and Eastern Pacific Garbage Patch), spolu ich nazývajú Great Pacific Garbage Patch.

350px-North_Pacific_Gyre_World_Map

Východný pás pláva medzi Havajom a Kaliforniou; vedci odhadujú jeho veľkosť na dvakrát takú ako je veľkosť Texasu.
Západný pás sa nachádza východne od Japonska a západne od Havaja.

Každý vír je masívny a zbiera odpadky z celého sveta. Oba víri sú spojené tenkým 6000 míľovým prúdom nazývaným subtropická konvergenčná zóna. Aj tu sa hromadí značné množstvo odpadu.

- 90% odpadu je plast
- program OSN pre životné prostredie v roku 2006 odhadoval, že každá štvorcová míľa oceánu hosťuje 46.000 kusov plávajúceho plastu
- podľa Greenpeace z viac ako 200 miliárd libier plastu, ktoré svet produkuje, 10% končí v oceáne
- 70% z toho sa potopí a poškodzuje dno oceánu
- zvyšok pláva, veľa z neho končí vo víroch a mnohé z toho na odľahlých brehoch.

Aké je tu reálne nebezpečenstvo? Plast sa nerozkladá a nekompostuje. Sedí v oceáne a NIKDY nezmizne. Skládka nie je zložená z plastových sáčkov a prázdnych fliaš. Je to horšie. Je zložená z biliónov takmer neviditeľných malých kúskov plastu, ktoré sa pomaly menia na menšie častice, kým ich nezjedia malé ryby a vtáky. Nevidíte to, kým v tom priamo neplávate. V mnohých oblastiach je koncentrácia plastov sedemkrát vyššia ako koncentrácia zooplanktónu. Živočíchy, ktoré sa živia planktónom nerozoznávajú častice planktónu od malých čiastočiek plastu. Tak sa plast dostáva do potravinového reťazca. Väčší organizmus spotrebuje menší organizmus, potom ďalší až sa napokon dostane na vrchol potravinového reťazca. To sme my – my sme na vrchole potravinového reťazca. Zavedením plastu do životného prostredia sme odsúdili nielen tisíce druhov živočíchov na neznáme zdravotné ťažkosti, ale i sami seba. Konzumujeme plast. Jeme bifenoly, bisfenol, deriváty polystyrénu..

trans0509throughthegyre

Ako to napravíme? Zlou správou je, že žiadne. Súčasný vedecký postoj je taký, že je príliš neskoro odstrániť odpadky z oceánu. Môžeme urobiť iba jedno. Zastaviť to. Bojkotovať nerecyklovateľné plastové obaly. Recyklovať, čo sa dá.

Ľudia sa prebúdzajú..

V roku 2013 sa San Jose stalo najväčším mestom v Štátoch, ktoré zakázalo potravinové obaly z polystyrénu.
V decembri 2013 mestská rada mesta New York schválila zákaz potravinových obalov z penového polystyrénu. Zákaz nadobudne platnosť 1.7.2015.
New York a San José nie sú prvými mestami v USA, ktoré zakázali polystyrénové potravinové obaly – v USA je ich už vyše 100 – Albany County (NY, nov 2013), Portland (Oregon, 2006), San Francisco (2007), Seattle (2009, od roku 2010 je v Seattle poplatok za použitie plastového obalu), Oakland (California, 2006) a mnohé ďalšie.
Prvými lokalitami, ktoré zakázali polystyrénové obaly boli Berkley (1987) a 1988 Suffolk Country, New York.
Už v roku 1989 ministerstvo vnútra zakázalo polystyrén v ústredí Washington, DC.

_75442564_75442498

Kanadská dolná snemovňa nahradla polystyrénové kelímky šálkami vo výboroch a kluboch, čím znížila použitie 400.000 polystyrénových kelímkov ročne. Toronto zakázalo polystyrénové obaly v roku 2007.

Čína zakázala jednorázové nádoby a riad z penového polystyrénu okolo roku 1999. Avšak s dodržiavaním zákona majú problém a čínsky plastový priemysel sústavne lobbuje za zrušenie tohoto zákazu.
India a Taiwan tiež zakázali penový polystyrén v servírovacom riade na potraviny pred rokom 2007.

Veľa malých rozvojových a prímorských krajín sa topí v probléme plastového odpadu. Rwanda bola prvou krajinou sveta, ktorá zakázala všetok plast v roku 2008. V októbri 2013 zakázal Havaj polystyrénové obaly a polyetylénové sáčky. Mesto Muntinlupa na Filipínach zakázalo polystyrén v roku 2010.

17nbjqjpqvx27jpg

Mesto Paríž zakázalo plastové tašky vo veľkých obchodoch už v roku 2007. Pred siedmymi rokmi použili vo Francúzsku 17 miliónov plastových sáčkov, dnes 6 miliónov. Prvou francúzskou oblasťou, ktorá zakázala plastové obaly bola Korzika, už v roku 1999.

Na čelo Európy sa postavilo Írsko, ktoré vyrubilo daň za používanie jednorázových plastových sáčkov v roku 2002. Írska vláda tvrdí, že to pomohlo, znížili používanie jednorázových sáčkov na 90 percent. A daň zvýšila milióny dolárov v príjmoch.

V Európe sú zákazy prínosom pre nové odvetvie. Výroba rozložiteľných tašiek zo škrobov rôznych rastlín ako sú kukurica a zemiaky je čoraz populárnejšia. Nové obaly majú aj inú výhodu – pohybujú Európu a zvyšok sveta preč od závislosti na ropných produktoch. Najrozšírenejší argument proti rozložiteľným obalom je, že sú drahé. Ale sú naozaj drahšie ako naše zdravie a zodpovednosť za životné prostredie?

Izrael, Kanada, západná India, Botswana, Keňa… Tanzánia, Južná Afrika, Tajvan, Singapúr, Bangladeš zakázali alebo sa chystajú zakázať polystyrénové alebo plastové obaly.

Otázka zodpovednosti za životné prostredie v ľudoch azda ešte nevymrela.

Stavebníctvo a penový polystyrén

Vo februári 2011 Európska únia oznámila zákaz HBCD (Hexabromocyclododecane) – brómovaných spomaľovačov horenia používaných v polystyréne na zatepľovanie budov. Zákaz nadobudne účinnosť v polovici roka 2015, bude realizované prostredníctvom REACH programu Európskej únie (registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemických látok) a bude mať veľký význam pre ďalší osud polystyrénových izolácií.

Kúpili ste výhodne polystyrén na zatepľovanie? Iste sa ho sklady zbavujú s blížiacim sa dátumom zákazu.. Európska únia je úžasne liberálna – vždy dá tak dva roky termín než zákon nadobudne platnosť – nech sa produkty vypredajú. S BPA fľaškami pre bábätká spravili to isté.

“Brómové spomaľovače horenia sú zlúčeniny brómu používané ako prísada do horľavých materiálov (plasty, textílie, elekronické zariadenia, podlahové krytiny), s cieľom zabrániť alebo obmedziť ich horenie a zlepšiť požiarnu bezpečnosť. Sú toxické, pretrvávajú v zariadeniach a uvoľňujú sa z nich...”

“BFR byla prokázány v krvi ministra životního prostředí Libora Ambrozka. Tým profesorky Hajšlové z VŠCHT při analýzách mateřského mléka žen z Olomoucka prokázala bromované zpomalovače v mléce všech testovaných matek. Jiný výzkum prokázal BFR v tělech ryb.

Při testu termohrnků a kuchyňských nástrojů prodávaných na českém trhu byl polovině výrobků zjištěn obsah bromovaných zpomalovačů hoření. V jednom případě dosahoval téměř 2 g/kg.”

viď
http://cs.wikipedia.org/wiki/Bromovan%C3%A9_zpomalova%C4%8De_ho%C5%99en%C3%AD

HBCD sú používané vo všetkých polystyrénových zatepleniach budov – pri použití extrudovaného polystyrénu (XPS) a penového polystyrénu (EPS).

REACH identifikuje HBCD ako perzistentné v životnom prostredí, bioakumulatívne v biologických systémoch, a toxické (v skratke, je to PBT = perzistentné, bioakumulatívne, toxické). HBCD boli presunuté z “kandidátskeho zoznamu” chemických látok v rámci revízie do prílohy XIV nariadenia REACH. Recenzia chemickej látky bola vykonaná Európskou agentúrou pre chemické látky v priebehu posledných niekoľkých rokoch. Látky uvedené v prílohe XIV “nemôžu byť uvádzané na trh ani byť používané, iba ak bolo vydané povolenie pre špeciálne použitie.” Zákaz HBCD vstúpi do platnosti 21. júla 2015 – toto je “dátum zániku” pre chemickú  látku – v súlade s predpismi uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie 17. februára 2011.

XPS_Fndn_Bensonwood_9811

Súčasťou oznámenia bol aj zákaz troch ftalátov (zmäkčovadiel) používaných v PVC (polyvinylchlorid) produktoch:

DEHP (di (2-etylhexyl) ftalát), ktorý bol v minulosti široko používaný vo vinylových podlahách, aj keď dnes už na ústupe.
BBP (butyl benzyl ftalát) sa používa ako zmäkčovadlo PVC a to nielen vo vinylových dlaždiciach, ale i v potravinových dopravných pásoch, umelej koži, a ďalších produktoch.
DBP (dibutylftalát) je nielen súčasťou PVC, ale aj alkydových živíc, nitrocelulózy, etyl celulózy, plastovej celulózy, plastových latexových lepidiel, farbív a chlorobutadienovej gumy.

Ďalšou zakázanou chemikáliou bude MDA – známy karcinogén účinný ako základný stavebný prvok pri výrobe polyuretánových pien a spojiva MDI kompozitného dreva.

Môžeme iba dúfať, že všetky zakázané chemikálie budú nahradené ekologickejšou a zdravšou alternatívou a neskončíme “z dažďa pod odkvapom”.

http://www.healthybuilding.net/news/110222-european-chemical-ban-will-reach-us-building-materials.html
http://www.env-health.org/news/latest-news/article/global-ban-of-flame-retardant-hbcd

13 reakcií na Prečo si nekúpiť mäso na polystyrénovej tácke, jogurt v polystyrénovom kelímku a prečo dnes nezateplovať polystyrénom

  1. Martina hovorí:

    Dobrý deň,
    chcem sa len opýtať, či ste sa touto témou ešte zaoberali, lebo som čakala na ten zákaz používania a nič sa nedeje. Polystyrén sa naďalej používa aj v potravinárstve aj v stavebníctve….

    • electra hovorí:

      To ste asi zle pochopili. Zial, nemyslim si, ze by sa Europa tak rychlo zbavila polystyrenu, take nieco pojde velmi pomali. Zakazali brómovan0 spomalovace horenia pouzivane v polystyrene a dalsie druhy ftalatov.

  2. Martina hovorí:

    No, ja som si asi naivne myslela, že bez toho spomaľovača horenia potom už nebudú ten polystyrén môcť používať na zateplenie budov. Ale zrejme tam dajú niečo podobné a určite “neškodné”. Resp.u nás to možno ani riešiť nebudú a budú predávať ďalej to, čo doteraz, určite majú toho skladom dosť…
    Cca.budúci rok budeme zrejme zatepľovať a ja nechcem polystyrén, tak som dúfala, že to budem mať uľahčené v presviedčaní partnera, lebo on takéto veci nerieši narozdiel odo mňa :-)

    • electra hovorí:

      Čo som minule išla okolo posledných činžiakov, ktoré zateplovali, tak nepoužívali polystyrén. Ale čo to bolo nemám ani poňatia, iste stavbári majú viac alternatív v ponuke. Nejak to neriešim, keďže momentálne sa neviem odsťahovať z tohto miesta a ani neviem “zoškrabať” polystyrén z vonkajších stien, ktorý tam už je. Ak by som mohla, spravila by som to. Ale ja by som sa bránila zubami nechtami proti polystyrénu na nezateplenom dome. A mám pocit, že ľudia, ktorí žijú už v činžiakoch už zateplených polystyrénom možno nie sú nadšení, ale tiež s tým nevedia čo robiť. Skôr sa snažím upozorniť na polystyrén v bežnom živote, ktorý sa dá obísť, pozrieť si kelímok od jogurtu alebo si nekúpiť hračku balenú v polystyréne, tie biele krehké obaly, v ktorých ešte stále predávajú niektoré spoločenské hry, dajú sa kúpiť i s kartónom, je to úplne zbytočné. Viem napr. jedny blopens tie najväčšie s klaunom sú balené v polystyréne, koh i noor ma este stale privela polystyrenu a pvc v ponuke. Alebo výrobcovia majú také “triky”, neviem ako to inak nazvať, deti majú radi dr oetker paula puding s kravičkou, čo sa predáva v jogurtovom kelímku. Dvojbalenie je v polypropyléne, ale to vacsie sestbalenie je v polystyrénových kelímkoch. Na niecom len musia usetrit…

  3. Adela Matej Kucerova hovorí:

    Zott by som moc nepropagovala… Take Monte je balene v polystyrene. Myslela som si, ze po zakaze sa to zmeni… No, zmenilo obal je z PP, ale musela tam ostat paska s polystyrenom … :-( , cize do kontaktu s produktom to neprichadza, ale na zivotne prostredie sa nadalej nedba…

    • electra hovorí:

      Dobry den, dakujem za komentar. S tym Monte a paskou mate pravdu. Pokial ide o akykolvek mliecny vyrobok tu, nesnazim sa ho propagovat, osobne ziadne jogurty nekonzumujem, kelimky sluzia ako priklady plastov.

  4. Jaroslava hovorí:

    Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať na všetky tie plastové výrobky firmy TUPPERWARE. Sú tiež zdraviu škodlivé. Ďakujem za odpoveď.

    • electra hovorí:

      Dobrý deň. Nikto nevie, z čoho je Tupperware vyrobené a kde. Nikde to neuvádzajú a na výrobkoch nie je označenie plastu. Môj typ je ABS/PP a Čína. PVC to nebude, polystyrén, neviem, nevidela som všetky odmerky. Tvrdý PS poznáte, vezmite si do ruky hociktorú priesvitnú odmerku v domácich potrebách, je to priehľadné a trochu nepríjemne neplasticky tvrdé, PP nikdy nie je priesvitný, je mierne matný, vezmite si do ruky dnes hociktorú dostupnú dojčenskú fľašu alebo skladovacie misky na potraviny v lidl. Prvá zásada pri plastoch je držať sa ďaleko od priesvitného plastu, ten je vždy podozrivý (viď sklá okuliarov sú polykarbonát a je v nich BPA, či sa nám páči alebo nie.. klasické staré odmerky sú PS). Priesvitné pravítka, krabičky v ktorých sú vodové farby od Kohinoor – viď priesvitný vrchnák (a to mam Kohinoor rada)…Lego je z 90% ABS, priesvitné Lego časti polykarbonát.

      Kadejaké stierky, formičky Tupperware sú silikón samozrejme. Ja som to zisťovala, keďže matkina známa sa tu pred rokmi zastavila a moja mater je posadnutá kúpením hocijakej hlúposti a nakúpila “tonu”, tým myslím zo dve veľké vrecia Tupperware a potom to rozdávala. Ešte máme v pivnici, mám zákaz to vyhodiť, ja som to zlikvidovala z kuchyne, kým nemám na výber a musím s ňou bývať pod jednou strechou. Ale nemám rada značky typu “sme najlepší”, ale nikto nevie, z čoho sme to vyrobili a kde. Proste mám z nich zlý pocit, ja chcem vedieť kde a predovšetkým z čoho.. Mám nato právo ako spotrebiteľ, ktorý používa danú vec, nehovoriac o tom, že v nej robím potravu pre seba svoje deti. Zloženie plastu dnes nie je žiadna supertajná záležitosť, nič by sa im nestalo dať na dno nádoby ten recyklačný znak. Ak je to ABS, ktoré nemá vlastnú značku a je zaradené pod 7, tak sa možno boja, že 7 by im nikto nekúpil. Alebo niektorý plast z kategórie 7. A ak je to PP, tak tam tú 5 pokojne môžu dať. ABS nie je vyslovene toxické za svojho života, ale je toxické počas výroby a rozkladu (ten S je styrén ako u polystyrénu). Obyčajná miska na cesto z PP z Lidl vyrobená v Taliansku je mi dôveryhodnejšia, keďže mi to tam napísali z čoho a kde. Ja osobne sa od Tupperware držím ďaleko, ale bude tam rôzny materiál, nahádzať do jedného vreca to neviem.

  5. Martina hovorí:

    Dobrý deň,
    pred rokom a pol som sa Vás pýtala na ten polystyrén na zatepľovanie budov, čo sa týka tých HBCD. Písala som teraz predajcovi, tak uvidím, čo odpíše, ako je to v praxi teraz. Až koncom tohto roka sa totiž dostaneme k zatepľovaniu a neviem za nič presvedčiť partnera na iné než polystyrén. Prečítala som si teraz článok ešte raz – to vyzobujú vrabce EPS polystyrén spopod omietky? Lebo toto som ešte nevidela… Myslíte, že sa styrén a iné škodlivé látky z neho uvoľňujú aj dovnútra budovy, resp.vonku cez všetky tie vrstvy, čo sú ešte na tom? Fuj, tiež mi je z neho zle, všade kde sa dá si dávam naňho pozor, ale teraz si neviem rady….. Aspoň na drevené okná som ho presvedčila a nie plastové…
    ďakujem za Vaše články a postrehy, rada si ich čítam :-)

    • electra hovorí:

      Dobrý deň, áno vyzobú, my sme nato dávali takú penu, čo to spevní, trochu to pomohlo, uvidím zas na jar. My sme každú jar mali vyslovene trávnik posiatý polystyrénovými guličkami. Možno aj záleží od toho ako je to urobené a kto to robí, či sa to robí priamo pri stavbe domu alebo dodatočne, nakoľko to “vytŕča”, lebo to zato pridá na stene a omietke poriadny kus… či sa k tomu vrabce dostanú, naše je odfláknuté. Zametanie pomáha iba čiastočne, a posekaný trávnik sme nemohli dať susedovým kuratám odvtedy, iba vyhodiť.
      Mne je z toho tiež špatne, tie mini guľky a prach sa lepia na ruku, akoby elektrizovali a je to ťažké dať dolu. My máme dokonca penový polystyrén surovo nalepený zvnútra dverí na garáž a vždy keď ju otváram, tak mám problém sa toho nedotknúť – to bol ..ehm… nápad môjho nebohého otca. to iba vymeniť dvere, On mal toho aj plný skleník, to som už zlikvidovala.
      No môj otec chcel dať polystyrén aj zvnútra ale to som sa veľmi vzbúrila, a potom sa našťastie k tomu už nedostal. Akurát aj balkóny to ešte “schytali”, ale keďže je to tak dodatočne tam dané, tak to robí problémy dverám, nedá sa tam pripevniť sieťka a vôbec, je to nanič.
      Trochu sprísnili pravidlá odvtedy, tak sa popýtajte. Ja som to neriešila, niekedy možno budeme stavať, ale dávam tomu zo 5 rokov minimálne ešte, možno viac, než sa odtiaľto dostanem, potom to budem riešiť. Z týchto stien sa to podľa mňa nedá zoškrabať, hoci to by sa trebalo spýtať odborníka, ale to ja už riešiť nechcem. Možno ak niekto bude niekedy v živote rekonštruovať tento dom, ja by som to zbúrala, ale my máme starý komunistický dvojdom, to sa nedá jednoducho zbúrať vzhľadom na susedov.
      Zateplovanie je problém, Nemci majú teraz starosti so starým azbestom, ako písal test
      http://spotrebitele.dtest.cz/clanek-5604/stiftung-warentest-varuje-stare-nemecke-budovy-jsou-stale-plne-azbestu
      Neviem nakoľko je to u nás problém, táto budova našťastie azbest vraj nemá, ale človeka to znepokojí.

      Ja som aj malú dala doprostred mesta pekne do školy, do starej historickej budovy. Táto budova je chránená, tam nemôžu dať plastové okná a podlahy podľa ľubovole, na to sú zákony, keďže je to historické centrum a historická budova. Záchody sú slušné a rekonštruované od dávnych čias a že fasáda potrebuje niekedy rekonštrukciu, tak to bude niekedy riešiť mesto, to ma neštve.

      Aj keď by patrila do inej, ale to je taká komunistická krabica s umelým trávnikom, tam som ju nechcela dať.

    • electra hovorí:

      Plastové okná podľa mňa tiež nie je jedno, ktoré. Keď si priateľovi rodičia dali postaviť dom, tak chvíľu tam mali pleseň na stenách, museli to riešiť, pretože cez ne vôbec neprúdil vzduch. To je podľa mňa ten zlý prípad. Ale to je tiež už vyše 10 rokov. Neviem či neexistujú aj iné plastové, ktoré aspoň pustia trochu vzduchu, naozaj toto je vec, ktorú som neriešila. Zas ak cez okná ako tie naše deravé prastaré – my máme drevené, už zoschnuté, čo netesnia – fučí vzduch a treba viac kúriť, to tiež nie je zdravé ani ekologické. Kúrenie vysušuje pokožku, vzduch.. Treba nájsť tú dobrú alternatívu a naozaj si to preštudovať.
      Raz mi moja sestra povedala jednu z mála múdrych vieť “aj pleseň je prírodná”. Akurát sme sa zhovárali o podlahách. Ona pozná niekoho, kto má linoleum, nie pvc, ale prírodné, vraj to hrozne smrdí a môže plesnivieť. Iba tým chcem povedať, nie vždy je “prírodné” tá najzdravšia alternatíva, akurát pri polystyréne to platí, pri iných veciach treba použiť zdravý rozum a žiaľ , ak sa nechceme spoľahnúť iba na reklamu predajcov, každú vec si treba naštudovať, hlavne ak ide o veľkú investíciu.

  6. Martina hovorí:

    :-) o pliesňach by som vedela písať…. posledné tri mesiace som sa nimi intenzívne zaoberala. Zateplený panelák, plastové okná… ďakujem za tip-uvažovala som nad linoleom do nového domu, už ma to teda prešlo. :-)

    Výrobcovia zatepľovacieho polystyrénu mi odpísali, že už tam nedávajú HBCD ale spomaľovače na báze polymérov. Spočiatku som bola viac za minerálnu vlnu, ale je drahšia, pri montáži sa uvoľňujú z neho nebezpečné čiastočky, ktoré potom poletujú vzduchom a partner o tom nechcel ani počuť, on ten dom totiž stavia-je murár…
    Je aj veľa prírodných izolantov ale tie sú naozaj neskutočne drahé.

    Hádam, keď to dobre spraví, tak to vtáky nevyzobú. Vraj keď je to dobre spravené, môže taká izolácia vydržať aj 70 rokov.
    Dúfam, že sa ten styrén nedostane cez murivo dnu a cez omietky a iné vrstvy zase von z vonkajšej strany. Neviem si s tým pomôcť inak…

    Neviem, či aj celé vnútro chladničiek nie je náhodou z PS.

    Niekedy, čím viac viem, si vravím, či mi nebolo lepšie predtým, keď som to nevedela :-) Na druhej strane to už teraz chcem vedieť a všetko, čo sa dá aj riešiť, hlavne kvôli deťom. No veľa veciam sa nevyhnem, aj keď by som chcela. Deti budú najpravdepodobnejšie chodiť do školy s plastovými oknami a PVC podlahami a budú občas navoňané od babkiných vrelých objatí, lebo voňavkovať sa treba. A pravdepodobne si babka dá opäť gumený obrus na stôl do kuchyne, keď už nebudeme spolu bývať, lebo tu som jej ho zrušila, ale podľa nej len zbytočne vymýšľam :-)

    • electra hovorí:

      Nuž, ak to staviate, s novým domom, snáď by to malo byť o.k. Ja skôr uvažujem, že proste nedám žiadne zateplenie, ľudia prežili 20 storočí bez zateplenia s normálnymi múrmi. Ale to je ešte tak ďaleko a otec môjho partnera je tiež stavbár, takže o každom svojom “výmysle” si asi vypočujem.
      Vnútro chladničky mojej matky je PS, možno nie všetko, ale rozhodne vnútorné skrinky a bočné poličky. Má vyše 10 rokov, možno 15. Minule sa pokazila, ešte sa ju podarilo opraviť, ale neviem koľko vydrží. Dúfala som, že nové chladničky sú na tom lepšie, ale uvidím.
      Naša škola je hrubý kameň z 19 storočia, tak to je o.k. A strecha je z 90tych rokov renovovana alebo niečo podobne, viem, lebo komunisti sa nato vykaslali (zaco som im velmi vdacna) a potom niekedy vtedy časť spadla (to nebolo super, ale nikomu sa nic nestalo), bola z toho dost velka afera. Môj partner tam vtedy chodil do skoly. Takže ani nie je azbestová, azbestová éra bola v 70tych rokoch, ak dobre viem a viac to schytal Západ.
      O tom navoňaní viem svoje, ja som tiež “na plafóne”, ak mi deti prídu s navoňanou hlavou a napáchnutými šatami. A vobec neviem, preco maju ludia vo zvyku chytat deti za hlavu. Som rada, že nová práčka má 15min program na prepranie.
      Ja som v živote nepotrebovala voňavku, som v pohode s oholením a aj môj moj partner je ok bez toho. Bol celkom rad, ked som mu povedala, ze kvoli mne to nemusi pouzivat. Ale ak niekto potrebuje, tak by to nemusel prehanat stylom, ze to citit z jednej strany ulice na druhu. So školou som to vzdala, nemôžem decku každý večer drhnúť hlavu. Najhorsie to bolo, ked este nemali skrinky, tak vsetky vetrovky natisnute vedla seba. Niektore pracie prostriedky a/alebo avivaze tiez hrozne pachnu a lepi sa to na vsetko navokol. To vlastne ludia ani nepotrebuju vonavky, saty to zvladnu za nich. Akurat sa divim, ze to detom nevadi a necitia to, ja by som sa bala, ze ich bude boliet hlavicka mat take navonane saty. To nedam dolu ani na 10 prani, 90% periem v color sensitiv, nema to ziadnu vonu.
      A plastové obrusy z komunistickej éry.. ani nespomínajte. Čo sa dalo som vyhodila, ale moja matka má tiež skryté zásoby, čo hneď vytiahne ako sa odsťahujeme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>