Prvý raz v škôlke a tečúci noštek

Po Vianociach sme išli vo štvrtok do škôlky a po dvoch dňoch sme mali už zas plný noštek a pokašliavanie. Bolo to pre mňa prekvapenie, že dcérka prišla zo škôlky s plným nosom a kašľom, zvyčajne sa to doteraz prejavilo v noci. Tak som si dala záväzok, že už naozaj spíšem naše prvé „zážitky“ so škôlkou. Už sa nato dlhšie chystám, ale povianočný čas je pre mňa taký čas lenivosti. Všetky veci odkladám tak do jari, keď sa zas „prebudím“.

S problémom prvého kolektívu, prvých chorôb a oslabenej imunity sa stretne prvý rodič, hneď ako dieťatko dovŕši tretí rok a nastúpi do škôlky. Každý sa s tým potýkame ako vieme, v rámci našich možností. My máme takú zmes vedy a domácej kuchyne, robíme čo sa dá, aby sme to deťom uľahčili. Už aspoň nie sú v šoku a vedia o čo ide. Toto nie je žiaden univerzálny návod a ani záchrana proti prvým chorobám. Je to iba náš príbeh o „prvej škôlke a prvých soplíkoch“. Každé dieťatko reaguje na prvý kolektív odlišne a znáša prvé choroby odlišne. Vrátane mojich troch detí.

Moja najstaršia dcérka nikdy nemá horúčky (podobne ako ja), ale chorobu ťahá celé týždne. Moja druhorodená si „dá“ dva dni horúčky a vyrieši si to, čo je podľa mňa ďaleko zdravšie. Horúčka je obrana organizmu proti chorobe a kým to nie je nebezpečne na 39 stupňoch tak ju zvyčajne nechám, nech si to odtrpí. Prípadne, ak nevie spinkať, dostane Nurofen o polnoci, aby sa aspoň vyspinkala. A môj najmladší chlapček je niekde medzi nimi dvoma. Tiež nie je vyslovene horúčkovitý, ale má zvýšenú teplotu alebo akúsi vnútornú horúčku. Hovorila som s niektorými ľuďmi, ktorí majú deti v podobnom veku a majú podobné problémy alebo ešte aj horšie. Nepomôže to, ale aspoň ukľudní, že sme na tom všetci podobne a nie sme „v tom“ sami. Situácia je „normálna“, ak sa choroba vôbec dá tak nazvať. Ale poďme pekne od začiatku.

Prvý raz sme išli do škôlky pred dvoma rokmi, tesne pred tretími narodeninami (moja najstaršia dcérka je septembrová). Ešte vtedy nehovorila (čo je zas príbeh sám o sebe). Bola som tretí krát tehotná a moja druhorodená dcérka ešte nemala rok, mysela som, že si aspoň doobedia odľahčím. Od začiatku som bola tak, že kým som doma, dieťa pôjde do škôlky iba doobeda a o 12.00 ju vyzdvihnem predtým, než idú ostatné deti v škôlke spinkať. Moja najstaršia už vtedy poobede v tom čase nespávala, takže by to ani nemalo zmysel, iba by sa tam nudila.

Prvé dva týždne boli na moje prekvapenie v úplnom poriadku, žiaden plač. Až jedného dňa som prišla a už spoza dverí som počula obrovské zjapanie. Tak som si priniesla na rukách plačúce, mierne popišané dieťa domov, posadila ho na nočník, kde sa hneď vykakalo. Myslím, že na ňu išla choroba a hlavne jej trebalo na záchod. Ona ešte vtedy mávala problémy s tvrdou stolicou a nevedela povedať ani naznačiť, čo vlastne potrebuje. Keďže mi celý zvyšok dňa v šoku preplakala, na druhý deň som ju do škôlky neposlala. Na víkend už bola chorá.

Bola to jej vôbec prvá choroba, nikdy dovtedy nebola chorá. Toto neboli ani „obyčajné soplíky“, pretože ako som sa neskôr dozvedela, na tie sú dospelí imúnni, ale niečo horšie, lebo nakazila každého. Ako prvú mňa, čoskoro to „schytala“ jej malá sestrička, ktorá skončila na prvých antibiotikách a napokon aj ocko, ktorý sa tak ľahko nenakazí. Ocko tiež dostal antibiotiká, ja som to vzhľadom na 3-4 mesiac tehotenstva musela vytiahnuť s teplým čajom a Paralenom. Keď sme sa všetci po 2-3 týždňoch pozbierali, tak som ju rovno zo škôlky odhlásila. Povedala som si, že nebudem riskovať svoje nenarodené dieťa a nechcem, aby moje jednoročné bolo každý mesiac na nejakých antibiotikách. A aj tak sme práve začali behať po doktoroch kvôli nehovoreniu, čo tiež nebolo práve zábavné.

Takže o rok v septembri, tesne pred štvrtými narodeninami, sme šli znova do škôlky na druhý pokus. Dcérka už vedela trošku hovoriť a našťastie tam ani neplakala. Po dvoch týždňoch mi prvú noc preplakala a ráno mala plný noštek. Odvtedy máme rovnaký scenár – prvú noc plač, potom prvý deň uplakaný, že nám tečie noštek a na ďalší deň si zvykneme. Ja jej dávam rolku toaletného papiera na utieranie nošteka, pri jej nešetrnosti ma to vyjde lacnejšie ako papierové vreckovky. Prvý raz je pre dieťa najhorší, aj psychicky. Nevie čo sa deje a prečo mu tečie noštek a čo s tým. Navyše, ak sa ešte poriadne nevyspí, tak máte zaručený recept na celodenne uplakané dieťa.

Vzorne som ju vzala k detskej, ktorá nás ukľudnila, že to nič nie je a nie je to ani na antibiotiká. Keď to vyzeralo tak, že sa dcérka vystrábila z tečúceho nošteka, jej mladšia sestrička sa prebudila so strašným plačom. Nevedela som, čo sa deje, ale keďže sa držala za uško, tak som okamžite telefonovala  detskej a tá nás rovno poslala za ušným (ORL, otorinolaryngológ – Ušné, nosné a krčné choroby). Našťastie máme v meste veľmi schopného a dobrého pána doktora, ktorého už roky poznám, aj ja som k nemu chodievala s mandľami.

Tak so ju tam rovno vzala. Hneď jej stanovil zápal uška, urobil výter a dostala antibiotiká. Prvý deň bol bolestivý, ale hneď ako antibiotiká zabrali, tak sa dieťatko ukľudnilo. Povedal, že jej môžeme dať pokojne Nurofen prvý deň pri vysokej teplote a proti bolesti. My sme od začiatku na Nurofene, neviem, či je lepší alebo horší ako iné lieky proti horúčke, moja prvorodená ho vyslovene nikdy nepotrebovala a mojej druhorodenej chutí. Máme s jahodovou príchuťou a ona je taký ovocníček. Je hrozne horúčkovitá, ešte aj keď jej išli zúbky tak sme si uprostred leta pri vyše 30 stupňoch odtrpeli 39 stupňové horúčky. Snažila som sa deti držať čo najďalej od liekov, ale aj spánok je dôležitý a tak som vždy striedala Nurofen a homeopatiká, chamomillu vulgaris.

Cez víkend mi môj šesťmesačný synček začal v noci veľmi plakať. Nespal celú noc, mal horúčku ale nezdalo sa mi, že by ho bolelo uško, tak dostal Nurofen proti horúčke a bolesti a upokojil sa. V nedeľu sa zdalo, že je všetko v poriadku, ale aj tak som ho preventívne vzala v pondelok k detskej lekárke. Aj som premýšľala, či ho nemám rovno vziať k ušnému, keď sú jeho dve sestry choré  a mladšia má zápal uška, ale povedala som si, že keďže má iba šesť mesiacov, patrí sa ho najskôr ukázať detskej (čo som neskôr trpko oľutovala). Detská ho prezrela, pozrela mu ušká a povedala, že mu nič nie je, iba mu idú zúbky. Tak som chudákovi kúpila v najbližšej lekárni homeopatiká na zúbky.
http://www.boiron.sk/lieky/camilia.html

Celé dva dni preplakal, na treti deň mu začala tiecť tekutina z uška. Utekali sme k ušnému, ktorý mu samozrejme hneď stanovil zápal stredného ucha a dal antibiotiká. Výter mu ukázal masívne Streptococcus pneumoniae. Dobre som si zanadávala a mala chuť vymeniť detskú lekárku. Zúbky mu ešte nešli dobre dlho.

Ešte k tomu zápalu stredného ucha musím poznamenať, že obe moje mladšie deti sú „silní dudlíkovači“ a bez dudlíka mi nezaspia. Hovorí sa, že deti s dudlíkom sú skôr náchylné na zápal stredného ucha. Neviem nakoľko je to pravda, ale môže na tom niečo byť, keďže ten dudlík im trochu bráni v dýchaní v noci počas spánku, keď majú plný noštek a potrebovali by dýchať ústočkami. Moja najstaršia vyrástla bez dudlíka.

Aby som už doriešila situáciu, vzala som i najstaršiu na výter hrdla k pánovi doktorovi ušnému, tiež mala masívny nález streptokokov a dostala antibiotiká. Bola som z toho dosť zúfalá v tom čase, nevedela som si predstaviť, že teraz mi budú deti každé dva týždne choré, a kto by chcel svoje 6 mesačné až 3 ročné deti kŕmiť antibiotikami, ktoré majú plno vedľajších účinkov. Zhovárala som sa o tom dlhšie s pánom doktorom, hovoril, že je to „normálne“ pre deti v tomto veku. Sám má vnučku v škôlke a ona nie je na tom lepšie. A on tiež uprednostňuje nenasadiť antibiotiká, ak nie sú nálezy masívne alebo nehrozí zápal uška. Treba to radšej vydržať a zastaviť občas na výter, keď sa choroba dlhšie ťahá a veľmi často opakuje. Zle je hlavne, ak biely výtok z nošteka prerastie do zelenožltého.

pre podrobnejšie príznaky a odbornejšie odporúčania prečitajte si prosím článok na stránkach detská ORL klinika
http://www.detskaorl.sk/?p=352

Na jednej strane je to potešujúce, že je to normálny stav a deti z toho vyrastú, na druhej strane je to veľmi ťažké obdobie pre deti i rodičov. Mohla by som deti jednoducho neposlať do škôlky, ale to tiež nie je riešenie. Trochu kolektívu im nezaškodí, skôr či neskôr budú musieť do školy a je horšie, ak prvé choroby nachytajú v staršom veku. Problém je aj ten, že mnohí rodičia pošlú do škôlky aj choré dieťa, ktoré rýchlo nakazí ostatných. Niektoré škôlky sú tolerantnejšie, iné prísnejšie. Toto nie je kritika, ja úplne chápem, že sú rodičia, ktorí jednoducho musia pracovať a nie sú ako ja doma na rodičovskej dovolenke a nemôžu si dovoliť každý druhý týždeň byť s dieťatkom doma. Ak je možnosť, vždy dúfam, že ho dajú príbuznému či babičke, ale viem, že situácia v mnohých rodinách nie je práve ideálna. Osobne by som deti tiež nemala kam dať, ak by som chodila do práce. Jedna babka ešte stále pracuje a druhá je po infarkte. Jedine si najať pestúnku, ale to sú tiež peniaze navyše, to už naozaj môžem zostať doma. A nechcelo by sa mi nechať svoje malé choré dieťa s cudzím človekom.

To, čo nikdy nepochopím a nechcem chápať, sú bezohľadní rodičia držiaci za ruku dieťa alebo tlačiaci kočík s cigaretou v puse. Deti fajčiarov sú ďaleko viac náchylné na choroby dýchacích ciest a majú slabšiu imunitu. Sama som vyrástla ako pasívny fajčiar a rodičom to nikdy neodpustím, zaspávať pri cigaretovom zápachu a budiť sa s ním je pre dieťa horšie ako si mnohí, čo tým neprešli, vedia predstaviť. Môj otec už svoj trest za celoživotné bezohľadné silné fajčenie dostal, bol však schopný zoslabnutý uprostred chemoterapie sa po štyroch liepať po schodoch, aby sa dostal aspoň k jednej cigarete. Ale to je zas ďalší príbeh, viem mám veľa príbehov, o mojich príbuzných by sa dal napísať generačný román alebo natočiť soap opera 😛

Do Vianoc sme boli ešte raz na antibiotikách, potom sme to „vytiahli“ sami s domácim liečiteľstvom. Už som ani deti nenosila k detskej, ak mali iba priesvitný výtok, nech sa mi nenakazia niečim navyše v čakárni. A pravdu povediac, ani sa mi nechcelo. Iba sme si po dvoch týždňoch vypýtali papierik do škôlky, že sme zdraví. Deti dostanú plno vymaľovániek, vystrihovačiek a tak sa až tak nenudia, s trochou hrania sa na varenie ich to teraz baví.

Študovala som chvíľu stránky s homeopatikami, aby som deťom odľahčila chorobu.
Hlavne u nás najznámejšieho výrobcu homeopatík Boiron http://www.boiron.sk/qanda/index.php/qanda/filter.
A na českej stránke Svět homeopatie je veľa zaujímavých článkov a skúseností od rodičov.
https://svethomeopatie.cz/p3/cs/19-miminka-a-predskolaci
Raz som dala malej jeden týždeň dávku Oscillococcinum, ale okrem toho, že je to dosť drahý liek, mi to pripadalo ako mäsový vývar (aj podľa zloženia).
Dokonca som zavolala najbližšej homeopatičke, aby som sa prihlásila na prvý pohovor, ale žiadala dosť vysoký poplatok, navyše náš pomerne dosť vedecky založený ocko veľmi nesúhlasil, pre neho je homeopatia tak trochu na úrovni voodoo. Tak som to netlačila.
Tu je zoznam registrovaných homeopatov, ak má niekto záujem
http://www.komorahomeopatov.sk/zoznam-homeopatov

Napokon som sa na celý rok ustálila na niekoľkých veciach:

– Nurofen pre deti v prípade potreby – horúčky, priveľkých bolestí, budenia sa po polnoci. Mám presvedčenie, že jedna dávka Nurofenu je vždy lepšia akoby dieťa nespalo celú noc. Prvý rok sme ho ešte sporadicky brali prvú kritickú noc, musím „poklopať na stôl“, že tento druhý rok, aj keď sme ešte stále chorľaví sa to zmiernilo, takže Nurofen nebol už ani nepamätám.

1133386

– Homeopatikum Nux vomica 9 CH (popis choroby: v noci je nos upchaný, zhoršenie v teplej miestnosti, kedy pacient kašle sucho, kýchanie pri prebudení, vodnatý výtok z nosa) 2-3 krát denne rovno do pusy zo striekačky. Do umelej injekčnej striekačky z lekárne som rozpustila 5 guličiek v prevarenej vode ráno a večer. Myslím, že to trochu pomohlo, zdalo sa mi, že malá ľahšie v noci dýcha, nakoľko percent tam bolo zlepšenie kvoli homeopatiku a nakoľko kvôli dobrému postoju dieťaťa – malej sa liečik s guličkami a striekačka veľmi páčili. Tento rok sme ho ešte nebrali, malá napodiv celkom dobre spáva s výnimkou prvej noci.

unda-boiron-nux-vomica-9ch-granules_en-thumb-1_500x500

Tu je popis homeopatík
https://svethomeopatie.cz/hledam_homeopatika.php

– Nasivin pre batoľatá a deti.
Dievčatá ho nikdy nechceli používať, máme ho výlučne pre malého a snažím sa ho používať výnimočne, keď sa budí a nevie v noci dýchať. Prosím, dajte si pozor, aby Vám v lekárni dali naozaj „pre batoľatá“ verziu, raz nám v rýchlosti dali Nasivin pre dospelých. A ako v prípade všetkých voľnopredajných liekov používať s rozumom.

nasivin_001

http://www.nasivin.sk/nasivin_001.htm

– Sirup Hedelix, extrakt z brečtanových listov

V prípade kašľa či zachrípnutia som chvíľku hľadala vhodný sirup, ja som vybrala tento. Netvrdím, že je najlepší na svete, ale mojej prieberčivej slečne vyslovene chutí. Dávam jej to zapiť povinne trochou vody, ale kľudne by to vypila i z pohára ako malinovku. Neviem, či to bude chutiť každému dieťatku, moja najstaršia je menej ovocníčková a viac do buriniek (feniklový čaj vs ovocný), čo je u detí zriedkavejšie. Mne tiež chutí, pila som ho, keď som mala veľmi chytené hrdlo. Väčšinu vecí, čo dávam deťom, odskúšam, pravda Nurofen som ešte nepila 🙂

hedelix

http://www.hedelix.sk/liek-proti-kaslu-pre-celu-rodinu/.

– Med
Naučila som jesť deti med ako liečik na hrdlo spolu s Hedelixom alebo bez neho (hlavne, ak nie som si istá nakoľko je chytené hrdlo a Hedelix nutný). Ráno a večer malá kávová lyžička medu do pusy. Med ale nie je vhodný pre deti do troch rokov, ak si dobre spomínam. A majú radi aj med v takých mackovských fľaštičkách (ktoré neskôr môžete použiť na hranie vo vani alebo fľašky na mlieko pre bábiky).
Ak smiem poradiť, pozrite si krajinu pôvodu medu a uprednostnite med z krajín EU a nie z krajín mimo EU. Neviem nakoľko to pomôže proti pesticídom a iným jedovatým látkam, ale mám lepší pocit, keď tie včeličky „nelietali po ázijských pláňach“.

– Cibuľovo-cesnaková polievka. Máme ju vždy, keď sú deti choré. Ide práve o ten cesnak, ktorý má antibiotické účinky.

2 veľké cibule, nahrubo nakrájať
5 strúčikov cesnaku, nahrubo nakrájať
Do hrnca cibuľu s cesnakom, posypať jednou čajovou lyžičkou vegety, trochou čierneho korenia, opiecť na oleji, kým cibuľa nezačne byť sklovitá.
Dopredu si očistiť jeden veľký zemiak, ten zemiak nahrubo nakrájať.
Zaliať vodou, aby všetko bolo pod vodou, ale nie priveľa, potom to bude pririedke.
Pridať polievkovú lyžicu majoránky.
Uvariť, kým zemiak nie je mäkký (pichnúť do zemiaku), na zemiak sa čaká, keďže cibuľa je už opečená.
Rozmixovať.
Dochutiť soľou.

S hriankami alebo opečenými kúskami chleba na oleji to deti radi raz za čas zjedia na večeru či obed.

– Čaj s medom
Ďalšia vec, ktorú som naučila moju dcérku v prípade choroby je piť čaj aspoň v prípade choroby (bez prídavkov, iba s polievkovou lyžicou medu). Najskôr sme začínali namočenými piškótami, ale teraz ho pekne vypije i sama. Kúpila som jej krásnu veľkú porcelánovú šialku so slnečnicou, ktorá sa dá dať aj na sporák (predtým sme mali iba také menšie s krtkom na kakao, čo bolo dosť mini na čaj). Začala som zbierať trochu nový porcelán do domácnosti, rada by som všetok starý po príbuzných vyhodila, ktovie čo všetko obsahuje, a dosť mi učaroval český Thun, ale o tom inokedy
http://shop.thun.cz/index.php/

A prosím, držte sa biočajov, aspoň pokiaľ ide o malé deti, testy čajov sa v posledných rokoch vždy potýkajú s problémom pesticídov.

Dokonca ani biočaje nie sú čisté. Treba byť opatrní a sledovať aspoň slovenský dtest.

V roku 2014 testovali Nemci bylinkové čaje, našťastie náš Hipp (bio fenikel a ovocný čaj pre dojčatá) bol čistý. V týchto bylinkových baby bio čajoch boli nájdené pesticídy:
Sonnentor/Sonnenkind Babytee Bio-Bengelchen 1935 µg/kg – 2,9 µg/šialka
Alnatura, Baby Kräuter-Tee 700 µg/kg – 1,4 µg/šialka
Lebensbaum, Baby Bäuchleintee 224 µg/kg – 0,3 µg/šialka
Salus, Babytee Kräutertee 35 µg/kg – 0,06 µg/šialka
http://www.t-online.de/eltern/baby/id_71648450/-wiso-test-krebserregende-stoffe-in-baby-tees-gefunden.html

Zato v granulátoch Hipp (Bebivita, Humana) našli nepotrebný pridaný cukor.
http://www.t-online.de/eltern/gesundheit/id_72316886/-oeko-test-mahnt-zucker-und-pestizide-in-fruechtetee-fuer-kinder-an.html

V roku 2013 testovali 15 kamilkových a 15 feniklových čajov. Všetky feniklové čaje boli v poriadku, ale v 10 kamilkových čajoch našli jedovaté látky. Najhoršie na tom bol klasický čaj King’s Crown Kamille od Rossmann, ale dva bio kamilkové čaje neobišli dobre: Alnatura Bio Kamillentee“ a „Lebensbaum Kamille Kräutertee Bio“.

http://www.t-online.de/lifestyle/besser-leben/id_69189762/wiso-testet-kamillentee-krebserregende-stoffe-in-vielen-sorten.html

Ja DM Alnaturu nekupujem z jednoduchého dôvodu. Ochutnala som a nechutí mi. A keďže u nás tých bio čajov nie je veľa na výber, tak sme zatiaľ na Hipp.

V nasledujúcom článku DTestu ide o test zelených čajov, ale ako vidno tento problém sa žiaľ týka všetkých druhov čajov.
https://www.dtest.sk/clanek-4092/test-zelenych-caju

– C vitamín kvapky. Chvíľu som ho dávala mojej staršej dcérke minulú zimu, keďže ona papká málo ovocia. Okrem hrušiek a hruškovej výživy odmieta čokoľvek iné. Ostatným deťom som ho nedávala, zjedia plno ovocia. Ale vždy mám pri vitamíných prípravkoch zlý pocit, osobne som ich nebrala ani počas tehotenstva. Normálne by človek mal dostať zo stravy všetko čo potrebuje. Takže tento rok som deťom žiadne také prípravky nedala. S výnimkou vitamínu C sa im snažím dávať jedlo bez pridaných vitamínov, takže žiadne multivitamínové malinovky a podobne. Jedine C vitamín je taký, že si ho človek nevie vytvoriť, ale taká jablková dreň z Jednoty s C vitamínom je podľa mňa výborná, ak Vám to deti zjedia, lebo je trochu kyslastá. Mne osobne chutí. Tlačila som ju do mladších detí pri hnačkách. Naše prvé zážitky so soplíkmi žiaľ neboli tie najhoršie, to nás iba čakalo. Okolo Vianoc sa nám pridružili hnačky. Ale o tom tiež niekedy inokedy a inde.

Pokiaľ ide o očkovanie, my sme si „odrobili“ povinné očkovania a žiadne navyše očkovania deťom nemienim dávať. Ani seba som nikdy nedala očkovať proti chrípke a podobne.

Tento rok sme zas v chorobách pokračovali. Týždeň – dva v škôlke, dva týždne doma. zatiaľ sme boli iba raz na výtere pri zelenožltom výtoku na jeseň a dostali sme antibiotiká do nosa. Iba moja najstaršia, ostatné deti mali pár dní priesvitné soplíky. Musím priznať, že žiaľ moja najstaršia dcérka nerada chodí do škôlky. Samozrejme rýchlo zistila, že keď je chorá, tak tam nemusí a celkom jej to vyhovuje. Už aj moja trojročná išla do škôlky, poslala som ju až v novembri po jej tretích narodeninách. Pravdu povediac znáša to lepšie ako jej staršia sestra. Nielen, že tam rada chodí, ale myslím tým, že sa ťažšie nakazí. A ona ešte nebola na antibiotikách tento rok. Možno je to lepšou imunitou, keďže papká plno ovocia, zeleniny, polievok, možno už získala trochu imunity vďaka tomu, že bola skôr nakazená. Neviem, je to príliš individuálne u každého jedinca, životospráva, prostredie, vrodená stavba tela.., aby sa to dalo zovšeobecniť.

Moja najstaršia dcérka sa najrýchlejšie nakazí, po Vianociach bola zas chorá po dvoch dňoch, odvtedy sme doma. Mladšia mala iba dva dni soplíky, ale neposlala som ju bez sestry do škôlky. Tento týždeň ich pošlem znova a uvidí sa. Navyše začalo mrznúť, baktérie a vírusy by si mohli aspoň do jari „pospať“.

A podľa jedného články kedy do skôlky s plným noštekom a kedy nie

http://www.supermamy.cz/clanek/pro-zeny-super-mamy-materstvi-predskolak/356914/pozor-zluta-ryma-s-jakou-nudli-poslat-dite-do-skolky-a-s-jakou-uz-ne.html#378640:

„Ne s každým nachlazením se musí zůstávat doma. Základní pravidlo zní: dítě s teplotou či horečkou do školky skutečně nesmí, s rýmou ano, pokud není bakteriální. Tu poznáte tak, že dítě má rýmu hustou žlutozelenou, někdy se k večeru přidává teplota.

Dítě se zvýšenou teplotou už bojuje s infekcí, je unavené a potřebuje chorobu vyležet. Kdežto nudli u nosu může mít týdny a měsíce, zvláště v zimě, a nemusí z toho nikdy být nic horšího. „Podstatné je, zda je rýma takzvaně čirá, nebo zda je hlen z nosu hustý a žlutozelený,“ říká dětský praktik Milan Kudyn. Žlutavé zbarvení nosního sekretu ukazuje na druhotnou bakteriální infekci, která už do školky nepatří, navíc u ní stoupá riziko, že se k ní přidá zánět středního ucha nebo že spadne na průdušky a dítě bude trápit kromě rýmy i kašel.

Pokud má dítě čirou rýmu a v noci nebo po ránu párkrát zakašle, jde v podstatě jen o to, že musí vykašlat hleny, které mu natekly do krku. Přes den nejspíše nebude kašlat vůbec a není důvod, abyste ho nechávali doma.

Někdy se dokonce může stát, že dítě kašle v noci docela hodně, ačkoli přes den vůbec – v tom případě ho pro klid svědomí vezměte k lékaři, ale ani ten ve většině případů nic neobjeví, a vy tak můžete dítě rovněž poslat mezi vrstevníky.

Zpozornět v tomto ohledu musíte, pokud dítě kašle i přes den. Může to být banální viróza projevující se suchým kašlem, ale ten je pro dítě hodně namáhavý sám o sobě, a mělo by proto zůstat doma, zatímco budete kašel tlumit příslušnými kapkami. Celý den trvající vlhký kašel může ukazovat i na počínající zánět průdušnice nebo průdušek. Pokud se k němu přidá horečka, raději proto vezměte dítě k lékaři.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.