Archív Tagov: Noe

Bavlnený vreckár či kapsár. Je jedno ako to nazveme, podstata je tá istá: niekoľko vreciek prišitých na pevné bavlnené pozadie. Vždy sa mi páčila myšlienka mať v detskej izbe bavlnený vreckár, ktorý poskytuje praktický priestor pre obľúbených plyšáčikov alebo pyžamko. A zároveň zateplí stenu za posteľou.

Dosť dlho ma však odrádzalo to, že som nevedela ako pripevniť vreckár o stenu tak, aby z neho nevytŕčali ostré kovové háky. Najčastejšie sa vaky vešajú na hák či drevenú tyč – ktorá tiež visí na hákoch. A to je presne to, čo som nechcela. Deti sa hrajú na posteli, skáču po nej. Vôbec nechcem, aby zo steny niečo vytŕčalo. Druhou možnosťou je vreckár jednoducho prišróbovať napevno o stenu. Ale čo ak ho potrebujeme vyprášiť či oprať..

P1070643a

Na Vianoce dostala moja trojročná milovníčka malých stvorení košík plný plyšových maňušiek. Nevyzerajú ako látkové maňušky, až na tú dierku na spodku, skôr sú to takí milí plyšáčikovia, mäkučkí a jemnučkí.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Moje dcérky minulý týždeň zaujal príbeh o troch prasiatkach, ktorý počuli v škôlke. Hneď si samozrejme pýtali “knižku na vymaľovanie”, tak som bola rada, že žijeme vo svete internetu a tlačiarní a v noci som im vytlačila niekoľkostranovú vymaľovánku. A samozrejme pohľadala film na youtube.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Malé deti sa okolo 3 rokov začínajú učiť používať nožničky, lepidlo a kresliť. Niektoré skôr iné neskôr. A keď ich to “chytí”, tak nás zrazu zasypú množstvom svojich výtvorov. A je na nás, aby sme sa pozastavili počas rušného dňa a našli si čas pochváliť ich zato, čo urobili. A ešte väčšou pochvalou a uznaním je, ak si môžu svoj výtvor doma vystaviť, podobne ako to robia v škôlke. Jednou z praktických a jednoduchých možností, akým to urobiť, je sieťka na stenu.

Značky:, ,

Bola som rozhodnutá, že pod stromčekom bude maňuška. Moja druhorodená dcérka je totiž unesená z maňušiek. Nevedela som aká, najskôr som myslela, že to bude šašo, keďže jej vôbec prvá obľúbená hračka bola maňuška malého šaša z Ikey. Potom som rozmýšľala, že to bude opica, keďže by sa to na ňu hodilo, je to taká malá opička, čo všetko opakuje (To by sa dalo povedať aj o papagájovi, ale opica sa mi hodila viac). Papagáj však vyhral potom, čo mi každé ráno tak mesiac pred Vianocami začala po prebudení opakovať “papagáj uletel”. Neviem, kde to vzala, či sa jej niečo snívalo, alebo si pamätala dákych papagájov z vychádzok – kúsok od nás niekto chová vo voliére papagája. A možno to malo niečo s jej obľúbeným letným tričkom, na ktorom je papagáj (hoci podľa mňa je to skôr pelikán). V každom prípade, istý čas som mala každé ráno to isté “papagáj uletel”. Nuž, papagáj bol teda pod stromčekom jedného rána, aj keď to nebolo to Vianočné. Mám totiž takú teóriu, že priveľa hračiek naraz pod stromčekom deti nedocenia, vyhrajú jedna-dve a ostatné už nestihnú vnímať a zostanú v úzadí. Pravda, všimnú si ich iný deň, ale to už nie je ono a ten prvý dojem z nich je fuč. Preto som začala s tým zvykom, že rozdelím darčeky na viac dní a každé druhé-tretie ráno nájdu pod stromčekom nejakú drobnosť a majú z toho ohromnú radosť. A na Silvestrovské ráno to bola maňuška papagája.

Moja jedenapól ročná dcérka zbožňuje plyšáčikov. Túli sa k nim, zaspáva s nimi, prebúdza sa s nimi, rozpráva sa s nimi. Všetky detičky by mali mať plyšáčikov na mazlenie. Myslím, že im dávajú pocit bezpečia a pokoja. Žiaľ, väčšina hračkárstiev je plná plyšáčikov s plastovými očami a nápisom “Nevhodné pre deti do 3 rokov”. A nie sú to práve detičky do 3 rokov, ktoré by mali dostávať tých plyšáčikov čo najviac?

les1