Vector illustration of single  made in China iconČínou už niekoľko rokov otriasajú potravinárske škandály. Čínski výrobcovia predávajú na zeleno zafarbený hrach, ktorý stratí farbu pri varení, falošné bravčové uši, kapustu s karcinogénnym formaldehydom a použitý stolový olej z reštaurácií, vyčistený a znovanaplnený. Správa o falošných slepačích vajciach, vyrobených z priemyselných látok ako chlorid vápenatý a parafín (predávaných za polovičnú cenu originálnych vajec), ktorú prieniesli štátne noviny “China Daily” sa Vám môže zdať smiešna, ale čo tisíce bábätiek, ktoré ochoreli po vypití otrávenej mliečnej formuly a majú poškodené obličky. Prečo by sa nás v ďalekej Európe mali čínske potravinárske škandály týkať? O tom by vedeli povedať svoje rodičia tisícov východonemeckých detí, ktoré trpeli hnačkou a vracaním po zjedení jahôd pochádzajúcich z Číny nakazených norovírusmi v septembri tohoto roku.

Vyhoď to z okna von je netradičný názov populárnej stránky aktivistického čínskeho študenta. Stránka je akousi Wikipédiou čínskych potravinárskych škandálov. Je pomenovaná podľa anekdoty o americkom prezidentovi Theodore Rooseveltovi. Podľa tradovaného príbehu prezident vyhodil svoju klobásu z raňajok von z okna potom, čo sa dopočul o otrasných podmienkach chicagského mäsového priemyslu. Rooseveltov podpis v roku 1906 sa stal predelom v histórii americkej bezpečnosti potravín a napokon viedol až k založeniu amerického kontrolného orgánu FDA, US Food and Drug Administration.

Shanghaiský postgraduálny študent Wu Heng nemal nikdy v úmysle stať sa potravinárskym aktivistom, ale nemohol si pomôcť po prečítaní reportáži o tom, ako kuchári namáčajú bravčové do chemikálií , aby vyzeralo a voňalo ako nákladnejšie kusy hovädzieho. Wu začal venovať pozornosť problému bezpečnosti potravín už počas škandálu s pokazeným mliekom v Číne v roku 2008. Šesť bábätiek zomrelo a 300 000 ďalších ochorelo po vypití formule obsahujúcej jedovatú chemikáliu melamín. Do roku 2008 bolo rozšírené používať na výrobu mlieka nitrogén (dusík) na báze melamínu, zlúčeninu nachádzajúcu sa v priemyselných plastoch. Avšak tí, ktorí sa snažili odhaliť potravinové problémy alebo žiadali odškodnenie v dôsledku škandálov čelili perzekúcii. Pekingský spisovateľ Zhao Lianhai bol odsúdený na 2-1/2 roka vo väzení “pre porušovanie sociálneho poriadku” potom, čo zorganizoval rodičov detí, ktoré ochoreli na otrávené mlieko. Keď sa z väzenia vrátil zistil, že jeho malý synček trpí na obličkové kamene, ktoré mal od aféry s pokazeným mliekom. Je to hrozné miesto, kam sa narodiť, keď je niekto schopný pre zisk otráviť mlieko bábätkám.

Potom ako mu znechutili jeho obľúbené jedlo falošným hovädzím, sa Wu rozhodol prispieť k informovaniu verejnosti o otázkach bezpečnosti potravín. Študentský tím zložený z 34 dobrovoľníkov za 31 dní analyzoval 17.268 spravodajstiev – alebo milión čínskych znakov v hodnote materiálu – ktoré boli filtrované do 2107 položiek. Z každej z nich vybrali kľúčové slová, ako napríklad miesto udalosti, druh jedla, negatívum pre ľudské telo, aby uľahčili vytváranie štatistík a vyhľadávanie. Škandály rozdelili do 10 rôznych kategórií, na základe čínskeho bezpečnostného zákona o potravinách: falošné potraviny; potraviny po záruke; potraviny s prídavnými chemikáliami, jedlá zmiešané s cudzorodou látkou; problém obalov; potraviny predávané bez licencie; sub-štandardné potraviny; potraviny, ktoré neprešli karanténnou inšpekciou; a nehygienické potraviny.

Dňa 3. mája 2011 stránka spadla potom, čo sa 25.000 ľudí pokúsilo v priebehu dvoch hodín dostať sa k práve zverejneným informáciám. Odvtedy sa situácia nezmenila. Stránka je čoraz populárnejšia a každé ráno sa pravidelne veľká časť znepokojovanej verejnosti pokúša dostať k aktuálnym informáciám, aby sa vyhlo kúpe a jedeniu kontaminovaných výrobkov. Wu poukázal na to, že novinári – tlač, vysielanie a on-line stránky – majú skutočnú zásluhu na odhalení väčšiny škandálov v Číne. On a jeho spolužiaci iba výsledky zbierajú a mapujú. Nie sú ani žurnalistami ani expertami na potraviny. Wu bol presvedčený, že jeho stránka bude zrušená, keď námestník riaditeľa Shanghaiského výboru pre bezpečnosť potravín Yan Zuqiang okamžite oznámil svoju návštevu na univerzite. Vysoký úradník a ďalší z jeho kancelárie pricestovali na Fudanskú univerzitu, aby sa stretli s Wu Hengom. Hoci 102 správ o potravinových škandáloch je skôr ukážkou neschopnosti celého výboru, úradníci sa vyslovili v tom zmysle, že Wu im vlastne pomáha a smie svoju stránku prevádzkovať i naďalej. Bolo to však iba gesto akejsi “morálnej podpory” (v žiadnom prípade nie finančnej) a výbor odvtedy neurobil nič, aby naozaj pomohol.

Ešte raz sa Wu nechal inšpirovať Američanmi, keď sa rozhodol udeliť cenu za “najhoršiu aféru”. Inšpiráciou mu bol New York Times best-selling autor  Wendy Northcutt, ktorý horlivo zbieral príbehy o ľudskej blbosti a vytvoril cenu nazvanú Darwin Awards. “Ocenenie”, hovorí sa na jeho internetovej stránke, “pripomína jednotlivcov, ktorí chránia náš genofond tým, že priniesli najvyššiu obeť vlastného života. Víťazi Darwinovej ceny odstránili sami seba mimoriadne idiotským spôsobom, čím zvýšili šancu nášho druhu na dlhodobé prežitie.”

A tak Wu zriadil “Čínsku potravinovú Darwinovu cenu” pre tých najhorších vinníkov v podnikaní – tých, “ktorých cieľom je zničiť potraviny čínskeho ľudu”. O cene rozhoduje verejné hlasovanie. 11. septembra minulého roku boli na čele zoznamu páchatelia aféry tzv. žľabového oleja.

Potom, čo čínske úrady začali vyšetrovať obvinenia, že výrobcovia antibiotík v Číne používajú tzv. žľabový olej – olej zozbieraný z odpadu reštaurácií, odkvapov, kanálov a živočíšneho tuku – vo svojich výrobkoch namiesto drahšieho sójového oleja, vyšlo najavo, že nie sú jediní. Zvýšenie ceny jedlých olejov v uplynulých rokoch priviedlo niekoľko majiteľov reštaurácií a dodávateľov liekov nájsť si lacnejšie alternatívy, vrátane “recyklácie” použitého kuchynského oleja zachráneného z kanalizácií a odpadu reštaurácií. Spoločnosti údajne kupovali recyklovaný stolný olej od spoločnosti s názvom Huikang Grease Co, ktorej predstavitelia v súčastnosti čelia trestnému stíhaniu za  spracovanie a predaj tisícov ton žľabového oleja v rokoch 2010 a 2011. Huikang získala okolo $22.5 miliónov US za zhruba 14,700 ton žľabového oleja predaného spoločnosti Jiaozuo Joincare Biological Product Co. Zdravotní odborníci varujú, že olej môže obsahovať nadmernú kyselinu a cholesterol, rovnako ako možné karciogény a iné toxické látky.

Od roku 2007 do roku 2011, v továrenských chovoch ošípaných po celej krajine prekvitalo používanie clenbuterolu. Nebezpečný anabolický steroid  je chemická látka zneužívaná športovcami pre budovanie svalovej hmoty.  V chove zvierat zvyšuje pomer drahšie chudého mäsa v porovnaní s tukom.

V apríli 2012 sa stránka zamerala na obrovský škandál, ktorý objavila čínska centrála televízia CCTV -  priemyselná želatína vyrábaná zo zvyškov kože bola používaná na výrobu liečivých kapsúl. Čoskoro nato Peking Times oznámil, že továreň predáva želatínu z kožených zvyškov i spoločnostiam, ktoré vyrábajú potravinárske prídavné látky, mliečne výrobky a nápoje. Želatína je vyrábaná zo zvieracích kostí, kože, šliach a ďalších spojivových tkanivách, ktoré obsahujú kolagén. Želatína bezpečná pre potraviny a liečivá musí byť vyrobená z čerstvých surovín. Viac ako 60% svetovej želatíny sa používa v potravinárskom a cukrárskom priemysle. Želatína vyrobená z kúskov kože  je určená iba pre priemyselné použitie. Priemyselná želatína sa skladá z mnohých škodlivých látok – chrómu, ťažkých kovov, mikroorganizmov. Noviny vrátane Morning Post v Pekingu oznámili, že mnoho farmaceutických firiem používa želatínu vyrobenú zo zvyškov kože na kapsule piluliek. Medzi páchateľmi boli i najznámejšie farmaceutické značky. Produkované kapsule prekračovali povolený limit hladiny chrómu 90násobne. Nikto nevie, kedy továrne začali používať priemyselný želatín aby zvýšili svoj obrat. Avšak tieto podniky boli viac konkurencieschopné a spoločnosti, ktoré zostávali pri potravinárskej želatíne krachovali. Tak postupne všetci prešli na priemyselný želatín.

Víťazom čínskej novinárskej ekologickej ceny 2012 sa stal článok o čínskej kontaminovanej ryži. Jedna desatina čínskej ryže je kontaminovaná škodlivými hladinami kadmina, píše Gong Jing. Popisuje príbeh starčeka z dediny Side na brehu Side River v Číne, ktorý už 20 rokov nevie prejsť 100 m bez toho aby necítil neznesiteľné bolesti v nohách a lýtkach. Ostatní starci v dedine trpia podobnými bolesťami. “Tvoja ryža v dedine je otrávená,” povedali mu úradníci. Ale obyvatelia Side nemajú inú možnosť, ako jesť tú otrávenú rýžu a podobne sú na tom i ostatné okolité dediny. Kadmium sa často objavuje tam, kde sa ťaží zinok, olovo a meď. V dôsledku vykurovacích a lúhovacích procesov, ktorým sú tieto rudy vystavené, sa kadmium uvoľňuje do odpadových vôd. Ak baňa nie je správne riadená, voda potom prenesie kadmium do okolitej pôdy. Z výskumov odborníkov amerického ministerstva poľnohospodárstva vyplýva, že zo všetkých hlavných plodín, ryža je na druhom mieste za  hlávkovým šalátom, ktorá má schopnosť vynikajúco absorbovaťkadmium. Ďalší výskum ukázal, že kadmium sa hromadí v pečeni a obličkách, a nie je prirodzene vylúčené z tela. Po rokoch, alebo dokonca desaťročiach,  postupnej akumulácie začne telo ukazovať známky otravy kadmiom. Zvyčajne to má najväčší vplyv na funkciu pečene a zdravých kostí – vedie to k rade skeletálnych zmien. Voda v ryžových poliach pochádza z rieky  Side River, znečistenej zinkom a olovom z malej bane zriadenej v roku 1950  – kadmiom kontaminová voda bola použitá na zavlažovanie polí dedinčanmi. Baňa je už dávno zatvorená, kontaminovaná voda a polia zostali.

V roku 2002 čínske ministerstvo poľnohospodárstva vykonalo bezpečnostné kontroly na celoštátnych vzorkách ryže na trhu. Výsledky ukázali, že s 28,4% vzoriek malo nadmernú hladinu olova, na druhom mieste bola kontaminácia kadmiom na úrovni 10,3%. O päť rokov neskôr, v roku 2007, Pan Genxing, profesor na Nanjingskej poľnohospodárskej univerzite vypracoval štúdiu o ryži zo vzoriek šiestich regiónov po celej Číne. Výsledky boli podobné – 10% ryže na trhu malo nadmerné množstvo kadmia. Ryža je základnou potravinou pre 65% obyvateľov Číny a krajina produkuje takmer 200 miliónov ton plodín každý rok – takže 10% predstavuje asi 20 miliónov ton.

Chen Tongbin, výskumný pracovník Čínskej akadémie vied z Inštitútu geografie a výskumu prírodných zdrojov študoval znečistenie a reštaurovanie pôdy po celé roky. Ak je Chenov odhad presný, 120.000 km2 z celkových čínskych 1.200.000 km2 ornej pôdy je kontaminovanej látkami, ako sú kadmium a arzén. Okolo 54.000 km2 pozemkov môže byť znečistených samotným kadmiom. Na väčšine týchto znečistených oblastí stále rastie ryža, ktorá živí väčšinu poľnohospodárov. Samozrejme nič nebráni tomu, aby sa ťažkými kovmi kontaminovaná ryža dostávala i na trh.

Čo sa deje v Číne je smutné, pre Európu je však horšie, že jej problémy zasahujú i k nám. Od roku 2005 do roku 2010 sa hodnota čínskeho vývozu potravín na celom svete  zdvojnásobila na takmer 41 miliárd dolárov. Krajina, ktorá vyrába naše oblečenie, mobily, hračky našich detí, množstvo spotrebného tovaru zo supermarketov – či už chcete gumičky na vlasy, hrnčeky na čaj alebo ozdoby na vianočný stromček, sa stáva čoraz dôležitejším vývozcom potravín. Viac ako 80 percent z celkovo obchodovaného cesnaku pochádza z Číny. Krajina vzrástla na najväčieho vývozcu medu na svete.  I významná časť svetového úlovku lososa je údená v Číne. Čína začala vyrábať i mrazené pizze určené na európsky trh – za jednu pätinu nemeckej ceny.

Po afére s nakazenými jahodami priniesol nemecký Spiegel rozsiahly článok, v ktorom vyjadril znepokojenie nad rastúcim dovozom nedostatočne kontrolovaných čínskych potravín do Európy. Väčšina potravín zo zámoria určených pre európsky trh pristáva v prístave  Hamburg. Viac ako 15 percent zásielok živočíšneho pôvodu a 20 percent rastlinných produktov pochádza z Číny. Pre ryby, mäso, med alebo mliečne výrobky musí dovozca oznámiť tovar pred príchodom veterinárnej agentúre hamburgského prístavu a predložiť dovozné doklady. Potom  úrad rozhodne, či tento tovar môže doviesť bez overenia. Uzavreté nádoby sa otvárajú iba ak sú nejaké pochybnosti. Veterinári iba preskúmajú, či chladiace boxy fungujú a tovar sa nachádza v správnej teplote. Za ďalší dozor sú zodpovedné miestne úrady kontroly potravín, ktoré majú viac skúseností s lokálnymi potravinovými stánkami a malými farmami ako s globálnym tokom tovaru. Rastlinné potraviny sú sledované ešte menej, zväčša prejdú do EÚ bez akejkoľvek kontroly, či už čerstvé výrobky, mrazené alebo konzervované. S výnimkou malého počtu špeciálnych potravín, s ktorými boli negatívne skúsenosti v minulosti alebo stoja pod aktuálnym podozrením. Je veľmi málo čínskych produktov, ktoré sú kontrolované alebo na ne jednotlivé krajiny uložili zákaz: arašidy, sójové bôby, ryža, rezance, čaj a grapefruit.

To, že viac kontroly by nezaškodilo dokazuje i 262 oznámení o čínskych výrobkoch, ktoré prišli do konca septembra do Bruselu za tento rok. Medzi nimi boli rezance plné červov, ryba kontaminovaná antibiotikami, zapáchajúce arašidy a kandizované ovocie s nadmerným obsahom síry. Francúzske noviny L ‘Expansion informovali o farebných prísadách, ktoré nie sú povolené v potravinách, nájdených v niektorých omáčkach a ryžových snackoch z Číny. V sušenom ovocí boli objavené karcinogénne plesne, antibiotiká v morských produktoch.

Najväčším problémom čínskeho tovaru a predovšetkým potravín, je miesto a spôsob ich výroby: veľká časť poľnohospodárskej pôdy kontaminovaná chemikáliami, zelenina plná toxických pesticídov, nadmerné podávanie antibiotík u zvierat, ktoré sú párené s obrovskou bezohľadnosťou.  Čína sa potýka s množstvom ekologických problémov, najväčším problémom však nie je znečistenie pôdy, ale vzduchu. Nad čínskymi mestami visia čierne mrákavy smogu, vláda bola nedávno nútená priznať, že dve tretiny veľkých čínskych miest sú v červenej zóne. Úroveň znečistenia vzduchu je trikrát vyššia ako je odporúčaný povolený prah pre ľudské zdravie.

Správy o nezvyčajne vysokej úrovni výskytu rakoviny v dedinách a mestách neďaleko priemyselných zariadení sa stali tak bežné, že sa v čínskom slovníku objavil nový termín: “Ai Zheng Cun”, alebo “rakovinové dediny.” Vlani v auguste, tisíce obyvateľov v Dalian, v priemyselnom meste na severovýchode Číny, vyšli do ulíc, aby protestovali proti prítomnosti karciogénneho paraxylénu používaného na výrobu polyesterových filmov a priadzí, ktorý unikal z neďalekej továrne. Zhruba v rovnakom čase, násilné protesty prepukli vo východnej časti mesta Haining, kde obyvatelia, vrátane starostu, obvinili úniky zo solárneho panelu z miestnej továrne za množstvo prípadov leukémie. Orgány boli nútené továreň načas vypnúť. Nezabúdajme, že mnohé továrne, ktoré chrlia toxické látky do vody a vzduchu a ohrozujú obyvateľov Číny, patria k najväčším dodávateľom moderných európskych a amerických technológií. Dokonca aj Apple sa dostal pod paľbu za ohrozovanie pracovníkov a okolitých štvrtí.

Najvážnejšie sú živočíšne produkty. Mäso prináša viac peňazí než zelenina, tým väčšia motivácia k maximalizácii zisku. Čínski farmári nie sú hlupáci. Predtým jedli to, čo predávali, teraz keď sú známe škodlivé účinky pesticídov a hnojív, hormónov a antibiotík sú si vedomí čo produkujú a nejedia tú časť produkcie, ktorá je určená pre trh. Rozdelili produkciu na dve časti a druhú časť pestujú a chovajú tradičným spôsobom a tou živia svoje rodiny. Mnoho vysokých úradníkov krajiny má vlastné farmy, aby oni a ich rodiny neboli závislí na ponuke v supermarketoch.

To nie je práve upokojujúce, však? Nieže by Čína nebola schopná dodať nezávadné potraviny, avšak európski distribútori sa ženú za lacným tovarom. Nuž, a dostanete to, začo si zaplatíte. A keďže obraz Číny nie je medzi spotrebiteľmi veľmi priaznivý, potravinársky priemysel často zakrýva pôvod tovaru. Európski dodávatelia často ani nevedia, od koho tovar kupujú, ako vyplýva z vyšetrovaní európskych kontrolných orgánov. V takmer polovici z 3697 prípadov, v ktorých EÚ vydala varovanie v minulom roku, nebolo možné vystopovať tovar až k pôvodnému výrobcovi.

V niektorých prípadoch dokonca dodávatelia falšujú krajinu pôvodu  produktu a uvedú Kóreu namiesto Číny. Najviac zasiahnuté z potravín sú cesnak, pomletá červená paprika a obilie.

Otrava čínskymi potravinami nezasahuje iba ľudí, 12000 psov ochorelo a mnohé z nich zomreli v Spojených štátoch na otravu z jedla pre psov pochádzajúceho z Číny. Jedlo bolo nakazené jedovatými látkami určenými pre priemyselné použitie.

Naša Európa nie je dokonalá, aj tu sú schopní ľudia pre zisk urobiť veľa. Niektorí sa dokonca neštítia nechať sa “inšpirovať” aférami v Číne. Ale je dosť nepravdepodobné, že by ste kvôli nedostatočnej kontrole podali svojmu dieťatku otrávené mlieko či úrady nechali nepovšimnuté lány kontaminovanej ryže. Nezabúdajte však pri kúpe kontrolovať krajinu pôvodu potravín a snažte sa nekúpiť nič, z čoho nemáte “dobrý pocit”, aj keď je to o trochu lacnejšie.

Pre skontrolovanie pochybného výrobku si môžete pozrieť slovenskú databázu nebezpečných výrobkov, ktorá čerpá z informácií európskej databázy Rapex, databáz slovenských a českých kontrolných orgánov a nemeckého dTestu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>