Dôvody, prečo nepoužívať Facebook

Nemám Facebook účet. Nebolo tej sily – zatiaľ, čo by ma prinútila si ho založiť. Dokonca ani láska k mojim deťom.

Existuje veľa dôvodov, prečo by sme nemali používať sociálne siete, ako je Facebook, okrem akéhosi únavného zvyku sa naň lognúť, ktorý sa premieňa na povinnosť a stojí množstvo voľného času, ktorý by sme mohli stráviť inak. Tu je niekoľko reálnych dôvodov, prečo nepoužívať Facebook.

1. Facebook vás sleduje na webe.

Skúsme byť na chvíľu spravodliví. Facebook poskytuje svoje služby zadarmo a na oplátku akceptujeme, že odovzdávame svoje citlivé údaje jednej z najväčších reklamných firiem na svete.

Problémom však je, že Facebook vás tiež sleduje, aj keď stránku nepoužívate. Sleduje vás, keď nekliknete na žiadnu linku. Číta vaše súkromné správy.

2. Facebook vás z času na čas používa ako laboratórnu myš.

Rok 2012. Facebook uskutočnil experiment so 689 000 jeho nevedomými používateľmi. Po dobu niekoľkých mesiacov bola polovica „účastníkov“ neustále vystavená pozitívnemu obsahu. Druhej polovici ukazovali negatívny obsah. A to nebolo posledný krát.

3. Facebook bol obvinený z úmyselného ovplyvňovania politických volieb.

.
… a mohli by sme pokračovať. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.

Facebook žije z reklamy

Facebook nie je žiadna dobročinná organizácia. Zarába ročne miliardy predajom reklamného priestoru spoločnostiam, ktoré vás chcú osloviť (a presvedčiť vás, aby ste si kúpili práve ich výrobky alebo služby). V tomto procese platiteľom umožňuje vybrať si kľúčové slová, vybrať si cieľové publikum podľa polohy, záujmov, aktivít, stavu vzťahu, zamestnania a ďalších. Facebook s potešením zdieľa anonymné informácie o vás, prehľadáva váš profil, správy a históriu web stránok a tieto informácie o vás poskytuje ďalej.

Facebook umožňuje iným spoločnostiam sledovať každý váš pohyb online

Keď používate Facebook, dávate sociálnej sieti prístup k mnohým informáciám o vás – k informáciám, ktoré môže použiť na zobrazovanie reklám a na pokus o predaj vecí. Facebook sleduje aj
– informácie o webových stránkach, ktoré prezeráte,
– aplikácie, ktoré používate,
aby vám zobrazoval relevantnejšie reklamy.

Zjednodušene povedané. Facebook vie, že ste si pozreli reklamu na husle, na topánky alebo na auto. Facebook vie, že ste zadali do vyhľadávača „liek na bolesť žalúdka“. Facebook vie, komu ste poslali správu či email. Facebook vie, či budete mať svadbu alebo sa rozvádzate. A ako najklebetnejšia „baba na trhu“ to povie ďalej. Avšak na rozdiel od „baby na trhu“ zato dostane veľmi dobre zaplatené.

Znalosť Facebooku o vašej webovej histórii a používaní aplikácií – zhromaždená webmi, ktoré obsahujú tlačidlo typu Facebook, pomáhajú nielen zobrazovať reklamy, ale umožňujú zdieľanie informácií o vás. Tieto informácie môžu zahŕňať napríklad vašu polohu, pohlavie, vašu e-mailovú adresu, vaše telefónne číslo, stav vášho vzťahu a ďalšie.

Vaše súkromné správy nie sú skutočne súkromné

Myslíte si, že uprostred sveta, v ktorom vládne GDRP, sú vaše súkromie a vaše súkromné správy viac chránené? To ste na veľkom omyle, pretože Facebook číta aj tie. Profituje nielen zo sledovania toho, čo uverejňujete verejne, ale aj z toho, čo si v súkromných rozhovoroch poviete a prezeráte. Mnohí mladí ľudia dnes už používajú chatovacie programy, ktoré okamžite mažú obsah ich súkromných správ a Facebook účet nemajú alebo si iba pozrú, čo postli ich priatelia, avšak aktívne neprispievajú k jeho obsahu.

Možno, Facebook vznikol s dobrým úmyslom ako miesto, kde bolo možné zdieľať svoje fotografie a zhovárať sa so svojimi príbuznými a priateľmi. A cena za to bolo niekoľko reklamných ad-ov navyše. Tento dobrý úmysel už dávno prekryla chamtivosť a neskutočné zneužívanie citlivých dát mu zverených a manipulácia s dôvernými informáciami bez skutočného vedomia ich majiteľov, čo sa s údajmi vlastne naozaj deje.

Tu sú posledné prípady a „tresty“ Facebooku za „špehovanie“:

2019: FTC* ukladá Facebooku pokutu vo výške 5 miliárd dolárov a zavádza nové obmedzenia ochrany osobných údajov

* FTC, Federálna obchodná komisia, je nezávislá agentúra vlády Spojených štátov, ktorej hlavným poslaním je presadzovanie občianskeho protimonopolného práva USA a podpora ochrany spotrebiteľa.

FTC zažalovala Facebook v roku 2012 za to, že poskytovala zavádzajúce sľuby spotrebiteľom o uchovávaní súkromia ich osobných informácií. Napríklad Facebook povedal používateľom, že si môžu vybrať nastavenia, aby sprístupnili informácie iba „priateľom“. Napriek tomuto sľubu však Facebook povolil aplikáciám, ktoré títo priatelia používajú, prístup k informáciám spotrebiteľov, a samozrejme na tom zarábal. Facebook opätovne umožňoval spoločnostiam prístup k informáciám, ktoré zákazníci uviedli, že nechcú zdieľať. Rovnako urobil zavádzajúce vyhlásenia o tom, ako používa rozpoznávanie tváre, čísla mobilných telefónov a ďalšie osobné údaje.

Súd rozhodol:

1. Facebook zaplatí najvyššiu občiansku pokutu aká bola dovtedy kedy udelená za porušenie súkromia spotrebiteľov a je to jedna z najväčších sankcií, ktoré vláda USA vyniesla. A to 5 miliárd dolárov. (Tých 5 miliárd dolárov ide do štátnej pokladnice USA, nie do vrecka FTC).

2. Vysporiadanie odstraňuje generálneho riaditeľa Marka Zuckerberga z rozhodovania spoločnosti o ochrane súkromia spotrebiteľa.

To platí i na ďalšie aplikácie, ktoré Facebook vlastní, WhatsApp a Instagram. Bol vytvorený nezávislý výbor predstavenstva, ktorý dohliada na rozhodnutia o ochrane súkromia a vyžaduje nezávislého posudzovateľa tretej strany. Mark Zuckerberg musí štvrťročne potvrdzovať, že Facebook je v súlade s novým programom ochrany osobných údajov. Akékoľvek falošné osvedčenie bude predmetom občianskoprávnych a trestnoprávnych sankcií.

3. Facebook musí zaviesť nový program ochrany osobných údajov a spotrebitelia by si mali prezrieť svoje nastavenia.

.. viac na

https://www.ftc.gov/news-events/press-releases/2019/07/ftc-imposes-5-billion-penalty-sweeping-new-privacy-restrictions

2020: Austrália žaluje Facebook o 529 miliárd dolárov

Myslíte si, že 5 miliárd je veľa? Pre Facebook je to iba zlomok toho, čo ročne zarobí. Zato Austrália žaluje Facebook až o 529 miliárd dolárov za škandál Cambridge Analytica – čo je takmer päťkrát toľko, čo spoločnosť zarobila minulý rok. Austrálsky regulátor ochrany osobných údajov podal proti Facebooku žalobu, v ktorej obvinil giganta sociálnych médií zo zdieľania osobných údajov viac ako 300 000 ľudí s politickým konzultantom Cambridge Analytica bez ich vedomia.

V rámci súdneho sporu federálneho súdu bol Facebook obvinený z porušenia zákona o ochrane súkromia tým, že na svojej webovej stránke zverejnil informácie 311 127 používateľov na účely politického profilovania prostredníctvom produktu prieskumu „Toto je váš digitálny život“. Hneď sa pokúsim v „skratke“ vysvetliť, o čom bol ten prieskum.

.. viac na

https://www.businessinsider.com/australia-sues-facebook-alleges-breach-of-user-data-2020-3

2016-2018: Škandál Cambridge Analytica

Facebook bol obvinený z nevhodného zdieľania informácií patriacich 87 miliónom používateľov na celom svete pomocou nástroja na prieskum dnes už zaniknutej britskej firmy Cambridge Analytica. Medzi klientov tejto konzultačnej skupiny patrila aj volebná kampaň prezidenta USA Donalda Trumpa v roku 2016.

Škandál s údajmi Facebook – Cambridge Analytica bol hlavným škandálom na začiatku roku 2018, keď vyšlo najavo, že spoločnosť Cambridge Analytica bez súhlasu zhromaždila osobné údaje miliónov profilov Facebooku a použila ich na politickú reklamu. Údaje použili vo svojej politickej kampani Ted Cruz aj Donald Trump.

Škandál vyvolal 17% pokles ceny akcií Facebooku a poukázal na potrebu prísnejšej regulácie využívania osobných údajov technickými spoločnosťami.

Vedec údajov na univerzite v Cambridge, Aleksandr Kogan, bol najatý spoločnosťou Cambridge Analytica, aby vyvinul aplikáciu s názvom „This is Your Digital Life“ v roku 2014. Aplikáciu poskytol spoločnosti Cambridge Analytica a Cambridge Analytica si zabezpečil súhlas niekoľko stotisíc používateľov Facebooku s prieskumom, ktorý je vraj určený len na akademické účely.

Facebook však povolil tejto aplikácii nielen zhromažďovať osobné informácie od respondentov z prieskumu, ale aj od priateľov z Facebooku respondentov. Týmto spôsobom získala spoločnosť Cambridge Analytica údaje od miliónov používateľov Facebooku.

Nezákonný zber osobných údajov spoločnosťou Cambridge Analytica prvýkrát oznámil v decembri 2015 novinár Harry Davies, novinár The Guardian. Uviedol, že Cambridge Analytica pracuje pre senátora Spojených štátov Teda Cruza pomocou údajov získaných z miliónov účtov Facebooku ľudí bez ich súhlasu.

Škandál vypukol v marci 2018 objavením informátora, bývalého zamestnanca spoločnosti Cambridge Analytica Christophera Wylieho. Bol anonymným zdrojom pre článok v roku 2017 v The Observer. Článok bol spochybňovaný, The Guardian aj The Observer čelili právnym hrozbám od Cambridge Analytica. Wylie sa napokon rozhodol svedčiť verejne v Channel 4 News vo Veľkej Británii.

17. marca 2018 spôsobilo vystúpenie obrovské verejné pobúrenie. Viac ako 100 miliárd dolárov bolo zrazených z trhovej kapitalizácie Facebooku za niekoľko dní a politici v USA a Veľkej Británii požadovali odpovede od generálneho riaditeľa Facebooku Marka Zuckerberga. Škandál ho prinútil svedčiť pred Kongresom Spojených štátov.

Wired, The New York Times a The Observer informovali, že súbor údajov obsahoval informácie o 50 miliónoch používateľov Facebooku. Spoločnosť Cambridge Analytica tvrdila, že to bolo iba 30 miliónov. Facebook neskôr potvrdil, že v skutočne má údaje o vyše 87 miliónoch používateľoch, pričom 70,6 milióna ľudí je zo Spojených štátov.

Informácie zahŕňali „verejný profil, hodnotenie like-ov, dátum narodenia a miesto bydliska“. 270 000 ľudí si stiahlo priamo aj aplikáciu, ktorej udelili povolenie na prístup k ich informačným kanálom, časovej osi a osobným správam. Aplikácia zároveň sledovala aj ich priateľov. Keďže údaje obsahovali aj umiestnenie každej osoby, pre danú politickú kampaň boli údaje dostatočne podrobné nato, aby vytvorili profil, ktorý navrhuje, aký druh reklamy by bol najúčinnejší na presvedčenie konkrétnej osoby zúčastniť sa určitej politickej udalosti na určitom mieste.

Ted Cruz si najal spoločnosť Cambridge Analytica v roku 2016 na pomoc pri jeho prezidentskej kampani. Ted Cruz je senátor štátu Texas od 2013 a bol republikánskym kandidátom na prezidentské voľby 2016. Federálna volebná komisia informovala, že spoločnosť Cruz zaplatila spoločnosti Cambridge Analytica za služby 5,8 milióna dolárov. V tom čase začala spoločnosť vytvárať individuálne psychografické profily. Tieto údaje sa potom použili na vytvorenie reklám šitých na mieru pre každú osobu, aby ju ovplyvnila hlasovaním pre Cruza.

Prezidentská kampaň Donalda Trumpa v roku 2016 využila údaje Cambridge Analytica na vytvorenie psychografických profilov a určila osobnostné črty používateľov na základe ich aktivity na Facebooku. Tím kampane použil tieto informácie ako techniku ​​mikro zacielenia a zobrazoval prispôsobené správy o Trumpovi rôznym americkým voličom na rôznych digitálnych platformách. Reklamy boli rozdelené do rôznych kategórií, najmä na základe toho, či boli jednotlivci priaznivcami Trumpa alebo potenciálnymi nerozhodnými hlasmi. Stúpenci Trumpa dostali jeho víťazné vizualizácie, ako aj informácie týkajúce sa volebných miestností. Nerozhodní voliči dostali obrázky jeho významných priaznivcov a negatívne predstavenie o jeho súperke Hillary Clinton.

Generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg sa ospravedlnil za situáciu v spoločnosti Cambridge Analytica v CNN. V apríli 2018 sa Facebook rozhodol implementovať všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov vo všetkých oblastiach činnosti, nielen v EÚ.

Amazon uviedol, že spoločnosti Cambridge Analytica pozastavili používanie svojich webových služieb, keď sa dozvedeli, že ich služba zhromažďuje osobné informácie. Talianska banková spoločnosť UniCredit zastavila reklamu a marketing na Facebooku.

Viaceré vlády vyžadovali, aby Cambridge Analytica informovala o tom, ako zneužili údaje v politických kampaniach a v USA dodnes prebiehajú súdne spory občanov, ktorých údaje boli zneužité.

Problém ani nie je to, že údaje boli použité v politických kampaniach. Aj iné politické modely používajú cielenú mikro kampaň. Problém je to, že Facebook neinformoval a klamal používateľov, na aký účel a v akom rozsahu použije ich údaje. Cambridge Analytica použil údaje Facebooku na kategorizáciu ľudí do skupín na základe politickej ideológie, bez ich vedomia.

Cambridge Analytica bola viackrát požiadaná o odstránenie všetkých údajov. The Guardian, The New York Times a Channel 4 zistili, že údaje neboli v skutočnosti vymazané.

Bývalí úradníci spoločnosti Cambridge Analytica riadia spoločnosť Data Propria, ktorá pracuje na znovuzvolení prezidenta Donalda Trumpa v roku 2020.

https://en.wikipedia.org/wiki/Facebook%E2%80%93Cambridge_Analytica_data_scandal

Toto nie je prvá a určite ani posledná žaloba či obvinenie, ktorým Facebook čelil. Pozrime sa ešte na niektoré najznámejšie žaloby proti Facebooku:

2015: Rakúsky študent žaloval Facebook za práva európskych používateľov a vyhral

Rakúsky študent práva Max Schrems žaloval Facebook v mene 25 000 používateľov za poskytnutie údajov Národnej bezpečnostnej agentúre. Vyhral a zmenil trochu svet k lepšiemu.

V roku 2013 bývalý pracovník Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwar Snowden zverejnil podrobnosti o americkom vládnom programe Prism, ktorý jej umožňuje získavať súkromné informácie priamo od veľkých technologických spoločností ako Facebook. Facebook opakovane odmietal tvrdenia, že je „zadnými dvierkami“ pre špiónov z USA.

Schrems podal 22 sťažností na Facebook v Írsku, kde má spoločnosť svoje európske ústredie (sledovanie používateľov na externých webových stránkach, monitorovanie a analýza používateľov, neoprávnené zdieľanie užívateľských údajov s externými aplikáciami… ). Zriadil webovú stránku s názvom europe-v-facebook.org s cieľom zabezpečiť, aby sa práva európskych občanov na ochranu súkromia presadzovali proti „technickým obrom ako je Facebook“.

Potom podal sťažnosť írskemu komisárovi pre ochranu údajov a požiadal ho, aby zastavil prenos údajov európskych používateľov Facebookom na jeho americké servery z dôvodu rizika, že vláda USA špehuje údaje.

Žaloba viedla najvyšší európsky dvor k zrušeniu dlhodobej dohody, ktorú veľké spoločnosti ako Facebook používali na prenos údajov cez Atlantik. Súd rozhodol, že dohoda primerane nechráni práva európskych občanov na súkromie a súdny proces viedol k novým pravidlám, ktoré ovplyvňujú viac ako 4000 rôznych spoločností, vrátane Google, Facebook a IBM.

.. viac na

https://www.huffpost.com/entry/max-schrems-took-facebook-to-court-europe_n_5615249ce4b0cf9984d7be0b
a
https://techcrunch.com/2014/08/04/europe-vs-facebook-class-action/

2012: Facebook používal údaje zo súkromných správ na podporu Like-ov

2012 Facebook priznal, že prehľadáva súkromné správy na odkazy, aby zvýšil počet Like-ov. Bolo dokázané, že odoslanie odkazu v súkromnej správe na Facebooku zvyšuje počítadlo Like na linke webovej stránke tretej strany.

.. viac na

https://thenextweb.com/facebook/2012/10/04/facebook-confirms-it-is-scanning-your-private-messages-for-links-so-it-can-increase-like-counters/

2016: Facebook naďalej číta Vaše súkromné správy

Hoci táto prax bola prerušená krátko po jej odhalení, Facebook neprestal zbierať adresy URL zo súkromných správ a čelil za to súdnej žalobe v Kalifornii v roku 2016. Skenovanie súkromných správ a zaznamenávanie webových adries odosielaných prostredníctvom systému slúži na niekoľko účelov, vrátane ochrany pred škodlivým softvérom či vyhľadávanie detskej pornografie. Problém je, že Facebook vedie trvalý záznam o odkazoch odoslaných v súkromných správach. Každá zaslaná adresa URL je uložená v databáze súkromných správ, ktorá zobrazuje
– dátum a čas odoslania správy
– ID používateľa odosielateľa aj príjemcu.

.. viac na

https://www.theverge.com/2016/5/19/11712804/facebook-private-message-scanning-privacy-lawsuit

2016: Žaloba za rasovú diskrimináciu.

Podľa článkov z roku 2016 bol Facebook žalovaný za rasovú diskrimináciu.

Obchodný model Facebooku je založený na tom, že inzerentom umožňuje zacieliť sa na konkrétne skupiny používateľov podľa ich záujmov a zázemia – s využitím obrovských zdrojov osobných údajov, ktoré spoločnosť zhromaždila o svojich používateľoch. Okrem tohto citlivého problému zdieľania údajov je tu i ďalší problém. A to, že umožňuje aj vylúčiť konkrétne skupiny, ktoré nazýva „Etnická príslušnosť“. Federálne zákony zakazujú reklamy, ktoré vylučujú ľudí na základe rasy, pohlavia alebo iných citlivých faktorov v oblasti bývania a zamestnania. Facebook dáva možnosť odškrtnúť danú rasu, konkrétne Afroameričanov, ázijských Američanov alebo hispánskych obyvateľov. To znamená asi toľko, že napr. novopostavený bytový dom či zamestnanie, nebudú ponúknuté určitej skupine obyvateľstva.

.. viac na

https://arstechnica.com/tech-policy/2016/11/facebook-users-sue-over-alleged-racial-discrimination-in-housing-job-ads/
a
https://arstechnica.com/information-technology/2016/10/facebook-lets-advertisers-exclude-users-by-race/

2020: Žaloba za daňové nedoplatky

Podľa správy z februára 2020 Facebook čelí žalobe americkej daňovej správy Internal Revenue Service*, ktorá tvrdí, že sociálna sieť dlhuje 9 miliárd dolárov v nezaplatených daniach, podľa agentúry Reuters.

* Internal Revenue Service (IRS), založená v roku 1862, je federálnou agentúrou USA zodpovednou za výber daní a vymáhanie daňových zákonov. Väčšina práce IRS zahŕňa spracovávanie daňových priznaní z príjmu právnických a fyzických osôb.

Tento súdny proces sa konal v utorok na súde v San Franciscu a podstatou sporu je dohoda z roku 2010 medzi spoločnosťou Facebook a írskou dcérskou spoločnosťou, ktorú používa na medzinárodné prerozdelenie peňazí. IRS tvrdí, že Facebook podhodnotil duševné vlastníctvo, ktoré predal írskej dcérskej spoločnosti, čím sa vyhýbal miliardám daní. Mnoho obrovských technologických spoločností chráni miliardy pred daňami tým, že si ponecháva peniaze v Írsku kvôli nízkym sadzbám dane z príjmu právnických osôb v krajine. To často znamená vytvorenie írskych dcérskych spoločností.

.. viac na

https://www.theverge.com/2020/2/19/21144291/facebook-irs-lawsuit-9-billion-taxes

Nemám Facebook

Som nespoločenský človek. Nikdy som nemala potrebu mať Facebook. Na Skype mám presne päť dobrých priateľov, s ktorými sa občas hrávam online. Alebo voľakedy som sa hrávala. A raz za pol roka alebo na Vianoce sa ich spýtam, či ešte žijú. Pre „iné“ potreby e-mail a telefón fungujú perfektne. A navyše, nemám rada pocit, že nejaká súkromná či nadnárodná inštitúcia má kontrolu nad mojimi osobnými údajmi, ktoré nepotrebuje a ešte na nich dobre zarába. Keď som mala prvú dcérku, tak som bola chvíľu registrovaná na Modrom koníkovi a po chvíľke ma to prestalo baviť, ohodnotila som to ako stratu svojho vzácneho času, a chcela som si zrušiť účet. A od administrátora som dostala odpoveď: „vaše údaje nevieme vymazať, vieme účet iba deaktivovať“. To fakt? Teraz by ma zaujímala odpoveď po zákone o GDRP. Mala by som vyhrabať niekde prihlasovacie meno a heslo, či ten účet ešte existuje. Ak áno, teoreticky by mali mať problém. Obchody mi nevadia, meno a adresu musíte predsa uviesť. Telefón a email sa vždy dá vymeniť, ak chcete. Obchody sa nepýtajú, koľko máte deti, nepýtajú si ich dátumy narodenia a môj dátum narodenia, čo je vlastne polovička rodného čísla a pre hociktorého bota maličkosť zistiť zvyšok a mať prístup k tone Vašich údajov.

Keď išli dievčatá do školy, tam bol trochu tlak, založiť si Facebook účet. Aby to nebolo chápané zle, nikto ma nenútil mať Facebook. Ale každá trieda má vlastnú „súkromnú“ Facebook skupinu, kde si členovia postujú nejaké aktuality alebo iné obrázky. Neviem nie som tam, proste ja = nespoločenský človek. Zo začiatku sme boli fajn, lebo triedna učiteľka používala školský systém edupage, kde boli úlohy a zoznam toho, čo urobili v škole. A u mladšej dcérky to platí doteraz. To nám stačilo, viac sme nepotrebovali. Ak bolo niečo aktuálne, ako zber papiera, tak to bolo uverejnené na web stránkach školy. Nehovoriac o tom, že nám to dvakrát zopakovali na rodičovskom združení.

Potom však moja najstaršia dcérka prišla do tretej triedy a nová pani učiteľka potupne prestala písať úlohy – vraj, aby boli deti samostatnejšie. To je síce pekná myšlienka, ale čo, keď dieťa v tretej triede ešte pomali píše a odpisuje úlohy z tabuľky počas 5-10 min prestávky namiesto jedenia desiaty. Edupage je vynikajúci systém. Hneď ako sa dieťa naučí čítať, tak si vie prečítať svoje úlohy aj tam v pokoji domova. Nemusí sa prihlásiť ani na svoj účet, na úlohách nie je nič super tajné a vidno to aj bez prihlásenia. To je tiež samostatnosť. Na ockovom alebo maminom Facebooku si úlohy samostatne čítať nevie.. Alebo čo, keď je dieťa dva týždne choré a vôbec nie je v škole, aby si mohlo tie úlohy z tabuľky odpísať. Nechcete aby priveľa vynechalo a muselo doháňať. Budete obtelefonovávať cudzích rodičov a otravovať ich, keď prídu večer z práce, aby Vám napísali zoznam úloh? Pravda, my sme si kedysi dali proste dva týždne pauzu a v škole sme sa ospravedlnili z úloh, že sme boli chorí.

Avšak v čase internetu sa od Vás očakáva, že dieťa úlohy má. Ja som to potom tak riešila, že sme vyzdvihli zabudnuté učebnice a pracovné zošity a urobili sme určitý počet úloh denne s nádejou, že nebudeme príliš pozadu. Po menšej sťažnosti to potom fungovalo tak, že pani učiteľka odfotila úlohy napísané kriedou na školskej tabuľke a postla ich na Facebook.. Asi aby ich nemusela prepisovať. Tento štýl mi nepomohol, keďže som nebola na Facebooku. Tak sa potom môj partner „obetoval“ a prihlásil sa do školských skupín oboch detí. Facebook drží kvôli kontaktom na bývalých spolužiakov a raz za uhorský rok si ho zvykol pozrieť. Teraz sa tam „povinne“ prihlasuje raz denne ráno kvôli úlohám, nakopíruje mi ich do Skype alebo pošle e-mailom. A potom to vypne, aby ho to nevyrušovalo pri práci. Tento týždeň sme zmeškali rodičovské na ZOOMe, ktoré bolo postnuté neskôr. Teraz pani učiteľka píše aj na edupage úlohy, akurát to rodičovské tam nebolo. No nevadí, čo už. Aj tak sú na rodičovskom združení z veľkej časti informácie, ktoré by mohli iba vypísať na jeden dlhý zoznam, postnúť ho na stránkach školy alebo poslať emailom a ušetriť nám čas. A ak chcete vyriešiť problém svojho dieťaťa, aj tak pôjdete za triednym súkromne a nebudete to riešiť na úkor času iných.

Takže, pokiaľ ide o mňa, snažím sa naďalej čo najviac ignorovať Facebook a jemu podobné aplikácie.

Facebook

Facebook, Inc. je americká spoločnosť so sídlom v Kalifornii. Založili ho Mark Zuckerberg, spolu s niekoľkými spolužiakmi a spolubývajúcimi Harvard College. Facebook patrí k tzv. „Veľkej päťke“ technologických spoločností, Big Five, spolu so spoločnosťami Microsoft, Amazon, Apple a Google.

Facebook ponúka ďalšie produkty a služby nad rámec svojej platformy sociálnych sietí, vrátane služieb Facebook Messenger, Facebook Watch a Facebook Portal. Získala tiež Instagram, WhatsApp a Oculus a má 9,9% podiel v spoločnosti Jio.

Facebook požiadal o počiatočnú verejnú ponuku (IPO, initial public offering) 1. februára 2012. V predbežnom prospekte sa uvádza, že spoločnosť sa snaží získať 5 miliárd dolárov. Dokument oznámil, že spoločnosť mala 845 miliónov aktívnych používateľov mesačne a jej webová stránka obsahovala 2,7 miliardy denných hodnotení a komentárov. Po IPO si Zuckerberg ponechal 22% vlastnícky podiel na Facebooku a vlastnil 57% akcií s hlasovacím právom.

V marci 2016 Facebook oznámil, že oslovil tri milióny aktívnych inzerentov, pričom viac ako 70% pochádzalo z krajín mimo USA. Podobne ako v prípade iných reklamných platforiem online, ako sú Google a Twitter, je zacielenie reklamy jednou z hlavných výhod reklamy oproti tradičným režimom hromadnej reklamy, ako je televízia a tlač. Marketing na Facebooku sa využíva dvoma spôsobmi založenými na návykoch surfovania, obľubách a zdieľaniach a nákupných údajoch o publiku, konkrétne na cieľové publikum a publikum typu „look like“.

Kľúčoví riadiaci pracovníci Facebooku:

Mark Zuckerberg (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ)
Sheryl Sandberg (prevádzkový riaditeľ)
Mike Schroepfer (technický riaditeľ)
David Wehner (finančný riaditeľ)

K 30. septembru 2019 mal Facebook 43 030 zamestnancov.

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Facebook,_Inc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.