Tu je pár postrehov, ktoré som už chcela dávnejšie spísať. Skúsení rodičia ich iste nepotrebujú a tým budúcim novopečeným možno trochu pomôžu.

Každé práve narodené bábätko prvý mesiac aspoň raz denne prepišá svoje oblečenie, hlavne ak má jednorázovku. Niekedy pri spaní, niekedy pri vyvláčaní, keď si ho nesprávne položíte, a ani neviete ako, zrazu budete mať mokré tričko. Keď nič iné, tak plienka pustí po okrajoch. Stáva sa to aj látkovým plienkam, aj keď podľa mňa trochu zriedkavejšie. Prepišané oblečenie znamená prepišaný spací vak či perinka a prepišaná perinka znamená prepišaná postieľka. Prezliekané dieťatko uprostred noci znamená zobudené dieťatko aspoň na ďalšie dve hodiny. A to iste nikto z nás o druhej v noci nechce. A pretože sa nikomu z nás nechce skladovať premočené veci, znamená to i pranie hneď z rána. Prečo si teda neušetriť trochu práce v prvý mesiac prakticky oblečeným a správne zabaleným miminom.

1. body vs košieľka

Vždy som sa divila, prečo bodyčka vytlačili kedysi populárne košieľky. Myslím, že to súvisí s jednorázovkami. Asi každého prekvapí, že žiadne z mojich troch detí nemá a nikdy vlastnilo body. Od narodenia mali košieľku + nohavičky. Jediný čas, keď mali body na sebe bol prvý týždeň v nemocnici. Body má jednu výhodu – drží jednorázovú plienku na mieste, aby náhodou pri „hemžení“ nespadla či neposunula sa. Žiaden z tých suchých zipsov nie je dokonalý. A to je tak jediná výhoda čo ma napadá. Všetko ostatné sú iba nevýhody. Pre látkové plienky sú totiž body absolútne nepotrebné, okrem toho, že sú často malé a treba na to prikúpiť otravný extender, tak je to + vec na zadku, čo treba rozopínať a čo hreje. Takže pri každom prebaľovaní, aby ste rozopínali dupačky, potom bodyčko a potom ešte nohavičky…

Pri jednorázovkách je to tiež vec navyše, čo treba rozopínať. Hlavne ak máte zimné bábo, iste bude mať na sebe navyše dupačky či overalček, predsa ho nenecháte s nahými nožičkami. A aj keď bude veľa spinkať – teda by malo – tak nie vždy bude držané v perinke. A pri jednorázovkách je tu ten častý problém prepišania medzi nožičkami po okrajoch. Hlavne chlapčiatka „prestriekajú“ prvý mesiac čo sa dá. Niekedy sa budete diviť ako to dokázali, že to majú až na chrbte a všetko ostatné je suché. No a samozrejme, ak to prejde po okrajoch, tak to schytá bodyčko, ktoré je tesne na plienke. Potom musíte celé dieťatko prezliecť, čo ho v noci poriadne preberie, hlavne ak z neho ťaháte dolu šaty. A čo ešte, keď mu to ťaháte cez hlavu. O čo jednoduchšie je mať iba trochu ušpinené nohavičky a vymeniť v prípade potreby iba tie. Košieľka zostane, dieťatko sa neschladí pri prezliekaní, „netrepcujete“ s ním, nemusíte mu nič ťahať z ručičiek a obracať ho. Na prebaľovanie od narodenia si bábätká rýchlo zvyknú a často si to už ani nevšimnú. Hlavne ak dostanú k tomu mliečko a môžu spať ďalej.

Môjmu malému som trikrát denne chodila pýtať za sestričkami v nemocnici nové oblečenie, niekedy už nemali perinky navyše a musela som mu jednoducho perinku usušiť na radiátore a zatiaľ ho zabaliť do svojho teplého trička. Doma pulky neprepišal ani raz. Ani keď som mu ich dala na látkovú ani na jednorázovú plienku. Občas to schytali vlniačiky, keď som ich bola lenivá lanolinovať, pretože vlniačiky radšej dávam na jednorázovku ako pulky. Hoci, ak máte často kakajúce bábo, tak pulky alebo flísačky je ďaleko jednoduchšie čistiť. S vlnou sa nadriete, darmo je zdravšia. Na prvé dva mesiace sú najlepšie  nepremokavé nohavičky aj na jednorázovky, keď začne viac sedieť a hemžiť sa a behať po štyroch stačia obyčajné bavlnené nohavičky z prvého obchodu.

Ale aby sme sa vrátili ku košieľke. Ďalšou výhodou košieľky je, že vydrží aspoň dve-tri čísla naviac. Body začne byť krátke a dolu to nezapnete. Košieľky čísla 62 sú naozaj univerzálne. Skvelé na menšie i väčšie bábo. Najskôr začne byť košieľka trochu krátka na rukávoch, nepoužiteľná je až keď bude dieťatku tesná okolo krku. Košieľky sú žiaľ dostupné iba do čísla 62, ale nájdete bavlnené kabátiky z tej istej bavlnenej látky a tej istej hrúbky väčších čísiel 68-72, iba sú nazvané kabátiky a nie košieľky. Materiál je ten istý.

2. prekladacie vs cez hlavu

Tí, čo navrhujú šaty, ktoré sa novorodeniatku ťahajú cez hlavu, nikdy nemali deti. Bábätká totiž neznášajú keď im niečo ťaháte cez hlavu. Ešte aj môj jednoročný syn protestuje pri každom letnom tričku. A verte mi, ani vy to nebudete mať radi, hlavne keď dieťa ešte nesedí a prezliekate ho po ležiačky, a to najhoršie, ak ho musíte prezliecť uprostred noci, lebo sa prepišalo. Svojim deťom som do jedného roka neťahala cez hlavičku žiadne oblečenie. Takže, keď si kupujete výbavičku a neviete sa rozhodnúť, vždy hľadajte slovo prekladacia/í/ie košieľka, overal alebo bodyčko (keď už musí byť).

3. nech žijú rozopínanie a patentky

Raz sme dostali do daru úžasne chutný overal, niečo z tých značkovejších, ja som deťom kupovala iba slovenskú a poľskú bavlnu. No značkové-neznačkové, po prvom použití to „letelo“ z domu. Ten „super“ model sa dal rozopínať iba na jednej nožičke a druhá bola zošitá. Neviem, ktorý „Armani“ to navrhol, ale čo mám dieťatku zlomiť jednu nohu pri každom prebaľovaní? Lebo buď to, alebo pri každom prebalení to z neho stiahnuť dolu až od ručičiek. Takže tie patentky vám najskôr nevydržia tri deti, ale to zvyčajne ani neplánujete, a skôr-či neskôr sa látka okolo nich opotrebuje a bude deraviť. Vždy si však vyberte rozopínacie dupačky po oboch nožičkách a overalček je najlepšie ak sa dá roztvoriť od brady až k prstom na nožičkách.

4. ružová a modrá

Ružová má jednu obrovskú nevýhodu. Je vraj iba pre dievčatká. Bábätká a deti nemajú predsudky. To dospelí ich majú a časom im ich vnútia. A začíname už pri bábätkách. Všetko ružové pre dievčatko, všetko modré pre chlapčeka. Deti sa rodia do divného sveta dvoch farieb. Keď som vošla do kamenného dojčenského obchodu, mali tam plno nepredaných ružových vecí a keď som si pýtala pre dievčatko niečo v inej farbe, divne na mňa zazerali. Moje dcéry vyrástli na žltej, krémovej, zelenej, modrej a množstve iných farieb. Neľutujem, aspoň to v pohode môže nosiť ich braček. Aj keď moja najstaršia teraz inklinuje k ružovej, musím ju trochu krotiť. Lebo jej mladšia sestrička nie je taká do ružova, má radšej modrú  (ako jej mama) a nechcem ju nútiť nosiť ružovú iba preto, aby zúžitkovala veci po staršej sestre. Nuž a ich mladší braček pochopiteľne tie ružové tričká do škôlky asi nevynosí…

A vždy keď kupujete ružovú, lebo vraj čakáte dievčatko, tak nezabudnite na jednu vec. Lekári a prístroje sa občas môžu pomýliť. Nech sú akokoľvek dnes už dokonalí. Chlapček je zvyčajne chlapček, ale z dievčatka sa ešte stále môže vykľuť chlapček, lebo si tam nevšimli tú malú podstatnú drobnosť, keď bolo dieťatko zle otočené. A príroda je tak veľmi nevyspytateľná.

5. 56 či 62?

Moje deti sa narodili 50cm, 51cm a 49 cm (v tom poradí) a to boli trochu skôr na svete. Väčšina bábätiek čo bola s nimi v nemocnici bola podobnej veľkosti. Číslo 56 vyrástli tak do mesiaca. A keďže som nemala príliš veľa oblečenia číslo 56 (z každého tak po 2 kusy – dupačky, overal, košieľok trochu viac), občas som im navliekla i veľkosť 62. Nesťazovali sa. Takže, ak vám nehrozí príliš malé, predčasne narodené, mimino, tak to s oblečením vo veľkosti 56 veľmi nepreháňajte, 62 využijete trochu dlhšie.

6. spací vak, zavinovačka či perinka?

Povedala by som všetky tri, prípadne spací vak + perinka alebo vak + zavinovačka.

Spací vak, perinka a zavinovačka nahradzujú náš paplón a ich hlavnou funkciou je udržať dieťatko v teple. Bábätká nie je dobré prikrývať klasickým paplónom, môžu si ho natiahnuť na hlavu a väčšie, už hemžiace sa deti sa spod neho odkopú. Väčšinou sú deti dosť citlivé na okolitú teplotu a neradi spia vo vykúrených izbách. Bábätkám sa lepšie spí v chlade, keď je okolitá teplota tak 17-18 stupňov a vy sa trasiete nevyspatí pod paplónom. Dieťatko je schúlené v teplom vaku a tak mu je najlepšie. Ak chcete skontrolovať, či mu nie je priteplo, skontrolujte mu krk. Ak je bábo veľmi spotené, nebude spať dobre. Akurát pri zaspávaní vyžarujú deti väčšie teplo, tak to je trochu zavádzajúce. Skontrolujte ich až po pol hodine po zaspaní, teda ak zle spinkajú a mrvia sa.

Zavinovačka a perinka majú ešte jednu funkciu navyše (popri udržaní dieťatka v teple), a to je polohovanie. Polohovanie je ukladanie dieťatka na spinkanie v rozličných pozíciách a stranách (tým vôbec nemyslím balenie tak pevne, že dieťaťu zastane krv v žilách, nie som zástancom silného balenia, nech si len kopcuje…). A je dôležité pre peknú okrúhlu hlavičku. To som si uvedomila až pri svojom treťom dieťatku. Obe staršie dcérky som poctivo, viac podvedome, v perinke obracala prvý mesiac pri spinkaní raz na jednu, raz na druhú stranu. Boli jesenné, takže nemali problém byť v perinke pevne zabalené a v teple. A majú krásnu okrúhlu hlavičku. A pri najmladšom som urobila chybu. Ľutovala som ho držať v teplej perinke, tak som ho nechala, nech si ležká a spinká nezabalený ako chce. Očividne uprednostňoval spávať na jednej strane. A zrazu po mesiaci, to si iba tak zrazu uvedomíte, plochá zošikmená hlavička ako hrom. A to sme ho dávali ešte viac na bruško ako jeho sestry. Darmo sme hneď kúpili polohovací vankúšik a začali ho poctivo polohovať. Doktori vás budú utešovať, že keď začne viac sedieť, že sa to spraví. Čiastočne sa to spraví, ale nikdy to už nebude ono. Nie je to také hrozné, ale viem, že to tam je, a mierne zakrivenie tam zostalo. Je to moja vina? Iste, a je to jedna z vecí, čo som pokazila a budem si ju vyčítať. Môžno k tomu mal väčšie sklony ako jeho sestry, to už nikto nezistí. Existuje síce na tento problém helmička, ale pokiaľ viem, helmičku je treba týždenne raz profesionálne nastavovať a ordinácia je dostupná iba v Bratislave a cestovať týždenne raz do Bratislavy pri troch deťoch sme naozaj nemohli. Takže, je to ako je… Je to zlatý živý chlapček s mierne krivou hlavičkou vzadu, čo ma vždy zamrzí, keď si to tak všimnem a zamyslím sa.

Ak zavinovačka, tak si to rozmyslite, aby mala naozaj pevné zapínanie vhodné na polohovanie, pretože to je jej funkcia, na obyčajné spinkanie stačí vak. My máme iba na obyčajný suchý zips a ten neudrží nič. Takže so zavinovačkou nemám dobré skúsenosti, ale viem, že dostať aj kvalitnejšie verzie, napríklad na patentky.

Prečo perinka? Nevýhoda – vydrží tak mesiac, potom z nej dieťatko vyrastie, a začne ju rozkopávať. Zavinovačka vydrží o trochu dlhšie ale tiež nie tak dlho ako vak. Výhoda – okrem toho, že je taká klasická a chutná (a to som nikdy nebola „namäkko“ z chutných bábätiek v kočíkoch, vždy som skôr bola ten „nebábikovský typ“), je vynikajúca na polohovanie a vyvláčanie v prvý mesiac. Ak nezoženiete dobrú zavinovačku, tak klasickú slovenskú ladyann perinku zoženiete v každom druhom kamennom obchode pre bábätká. V nemocniciach majú podobné perinky a tam vás naučia ich pekne zapínať, pod pazúšky a riadne pevne zatiahnuť.

Spací vak je viac využiteľný tak od druhého-tretieho mesiaca, keď už dieťatko netreba tak polohovať a nehrozí mu sploštená hlavička. Na prvý mesiac je skôr dobrý ako záloha k prepišanej perinke či zavinovačke, prípadne na striedačku s perinkou/zavinovačkou. Udrží dieťatko v teplúčku, nemusíte ho obliekať špeciálne na spanie, stačí mu košieľka a plienka, dozrite aby mal vhodné rozopínanie. Pre letné deti je väčšina spacích vakov priteplá, aj keď dostať dve hrúbky, ten zimný je bežnejší. Letným deťom stačí tak naťahovací vak po pás, prípadne to spravia i vhodné bavlnené dupačky bez trička. Vďaka nim budú mať nožičky zakryté, ale krk voľný. Žiaľ, bežné dupačky končia okolo veľkosti 80, čo je veľká škoda, ja som dlho hladala väčšie dupačky, napokon som našla, myslím, že český Autex má veľmi veľké čísla a tak sa mi podarilo tri kusy veľkosti 86 kúpiť na leto.

Bábätká sa potia hlavičkou a okolo krku, takže nie je zlé, ak majú krk v lete voľný. Avšak predsa, ak len nie je 35 stupňov, tak sme radšej, ak majú nožičky prikryté. Mnoho bábätiek má tendenciu  mať studené nožičky. Spací vak je skvelý tak do prvého roka, ak je uprostred zimy, tak dlhšie, predávajú sa i väčšie čísla, ale keď sa dieťatko začne stavať v postieľke v tom vaku, tak môže akurát spadnúť. Záleží však i od dieťatka, nakoľko je rozumné a uvedomuje si, že ak bude v tom vaku poskakovať, tak sa udrie. Ale to poznáme, deti sa nepoučia (a nielen ony). Poplačú si a o chvíľu robia to isté znova.

7. aký kočík…

Ak chcete odporúčanie na značku, tak tento odstavec preskočte. Vôbec ma značkové kočíky nezaujímajú a ani nikdy nezaujímali. A ako som vyššie spomínala, nikdy som nebola bábikovský a kočíkovský typ. Kočík má pre mňa praktickú funkciu, nikdy som netúžila mať kočíkové „Ferrari“. A myslím, že peniaze sú potrebné na množstvo iných užitočnejších vecí ako niekoľko stovák euro drahý kočík. Dokonca sme si kočík kupovali až po narodení prvého dieťatka a to v miestnom kamennom obchode.

Kúpiť si kočík osobne má množstvo výhod. Prvú – ak máte šťastie, pozhovárate sa so skúsenou predavačkou. Pôvodne som chcela kombinovaný kočík. Veď prečo si nekúpiť „všetko v jednom“ a mať pokoj. Ale uznala som jeden predavačkin rozumný argument – väčšina mamičiek sa aj tak vráti po letný kočík. A vyskúšala som si ich. Väčšina kombinovaných modelov bude vždy o trochu ťažšia a akosi to nikdy nebude také „perfektné“ akoby ste chceli. A o pol roka možno budete mať inú predstavu o kočíku. My sme sa síce po letný kočík nevrátili, lebo nám stačil hlboký okolo domu a v záhrade, a keď sa deti posadili, tak sme im jednoducho kúpili „opraty“ a uviazali ich. Ale pre mamičku v rušnejšom meste používajúcu kočík na nákupy, do autobusu či tahajúcu kočík v paneláku na poschodie si viem predstaviť, že ten rozdiel vo váhe, keď dieťatko podrastie, pocíti.

To je druhá úžasná vec na kúpení si kočíka osobne, teda že si ho „odvážite“. Kočík sám osebe niečo váži. Ešte tam pridajte bábo a zimný fusak. Ak nezdvihnete v obchode prázdny kočík ľahko a bez námahy jednou rukou za zadné kolesá, neberte ho. Radšej nech nepresiahne 15kg.

Nie je zlé pozrieť si, či je kočík dostatočne odpružený. Budete ho voziť v aute? Zmestí sa vám zložený do kufra? Nemá priširoké kolesá, prejdete pohodlne cez 60cm dvere? My sme už kočíkovali malú i vnútri na chodbe v zlom počasí zo zúfalstva, aby konečne zaspinkala.

Nuž a to najdôležitejšie nakoniec. Dostatočne široká a dlhá vanička, aby sa doň vošlo i bábo v zimnom fusaku. Aj nedávno, ako som bola v meste som videla bábätko, možno mesačné v nepohodlnej vaničke sa chúďa túlilo, nemalo nič pod sebou. Tak do dvoch mesiacov ho vyrastie a potom čo. Bude uprostred zimy vysieť z letného kočíka vo fusaku, hoci ešte nevie sedieť?  Bežne vidím bábätká v mini vaničkách alebo spinkajúce v obrovských ovisnutých fusakoch.

Väčšina 6 mesačných detí ešte nesedí. A priemerné šesťmesačné bábo má 68cm, a to som ešte nezarátala zimný fusak. Takže hocičo vám ponúknu pod 34x68cm, tak to nechcite. A nehanbite sa vziať si do obchodu krajčírsky meter. Naša vanička má 38x78cm a pre nášho jednoročného je prikrátka. A to si rád zdriemne teraz v lete v kočíku.