Do škôlky
Keď som po prvýkrát šla s dieťaťom do škôlky, tak som veľmi nemala predstavu, čo potrebujem alebo čo bude malá potrebovať. Jedna z užitočných vecí, ktoré by škôlky mali mať na stránke je zoznam základných vecí, čo si máme pripraviť. O školách nehovoriac, teraz práve premýšľam, že si musím vypýtať zoznam základných zošitov a pomôcok pre prváka, stáť so zoznamom v rade v papiernictve prvý septembrový týždeň teda nebudem. A aj keď sa požiadavky jednotlivých škôlok od seba odlišujú, možno toto aspoň trochu pomôže každému škôlkárovi – nováčikovi.
Prihláška.
Na jeseň sme zabúchali na dvere v škôlke a vypýtali si prihlášku a vyplnili ju a vrátili. Niekedy na jar sme si prihlášku museli vyzdvihnúť a priniesť na ňu + potvrdenie od lekára.
Potvrdenie od lekára.
Potvrdenie od lekára treba zakaždým, ak dieťatko chýba dlhšie ako tri dni (v našej škôlke, neviem ako je to v iných). Ak deti iba soplíkovali priestvitné soplíky a ja som ich nechala týždeň-dva doma, tak iba ocino skočí vypýtať tlačivo od sestričky a ak to bolo vážnejšie, tak aj tak musíme k lekárke na kontrolu. To platí aj o prvom či druhom septembri začiatkom roka, treba prísť s potvrdením od lekára.
Prezúvky.
Prezúvky sú asi tá najdôležitejšia výbavička do škôlky a najlepšie je ich kúpiť niekedy začiatkom augusta, potom sa už ťažšie zháňajú.
Čo do škôlky nechcú:
– čierne či tmavé podrážky kvôli pruhom na dlážke,
– šmykľavé balerínky a pod kvôli bezpečnosti dieťatka,
– crocsy a podobné phylonové letné vsúvacie sandále.
Asi najlepšie sú plátené topánočky, či už na gumičku alebo suchý zips. Šnúrky tiež nie sú dobrý nápad pre škôlkára, iba sa bude trápiť. Alebo bude trápiť starších spolužiakov, ktorí ho musia obúvať. Ja som mala každý rok trochu problémy kúpiť niečo vhodné, zvyčajne majú v obchode s obuvou také české detské papuče, ktoré sa mi nepáčia, pripadajú mi pritvrdé. Tie kadejaké čínske plátené topánočky s gumičkou majú vnútorný pásik odlepený do mesiaca a dieťatko to rozčuľuje, nehovoriac o tom, že to nevyzerá veľmi pekne. Mám s nimi dosť zlé skúsenosti, pokiaľ ide o kvalitu. Napokon som zakotvila u plátených topánočiek z Tesca, ktoré sú zatiaľ fajn. Akurát sú rýchlo vypredané. Takže rozhodne počítajte s novými prezúvkami ak nie dvakrát, tak raz ročne určite. Ak aj sa nezoderú, tak dieťatku v tom veku rastie nožička pomerne rýchlo.
Náhradné oblečenie.
Deti sa môžu pri jedle či hraní ušpiniť, cvrknúť si do nohavičiek, pri umývaní si namočiť rukávy.. Takže či sa nám páči alebo nie, držíme v skrinke jeden vak plný náhradných šatočiek, celý rok zväčša nevyužitý. Aby sa to neprášilo, tak ja to mám v detskom vaku, ktorý som si objednala aj s vytlačeným menom. Jedno tričko, tepláčky, ponožky, a čo uznáte za vhodné.
My v škôlke nespíme, ale pokiaľ viem detičky čo tam spinkajú by mali mať aj pyžamko, vlastné posteľné a menšie možno plienku či nejakého plyšáčika na spanie.
Tie plyšové zajkovské papučky sú mimochodom tiež úplne nevhodné do škôlky, iba sa decku v tom potí nožička.
Do skrinky navyše
Do skrinky sa popri oblečení toho veľa nezmestí, ale nejaké drobnosti ako hrebeň či gumičky do vlasov iste. A treba tam vlastný detský vešiačik alebo dva na zavesenie kabátu či bundičky.
Na cvičenie
Staršie deti tam musia mať malý vak s tričkom a kraťasami na prezlečenie. Podľa mňa sa neprezliekajú, aspoň som ich nikdy nevidela, ale majú to tam ako ozdobu. Takže tam máme zavesenú malú taštičku s načarbaným menom s ďalším nepoužitým tričkom a kraťasami. Pre menšie a stredné deti toto neplatí.
Toaletné potreby.
Pri umývadlách majú deti zavesené svoje uteráčiky s menom. Uterák musí mať pútik na zavesenie a je to jediná vec, na ktorú som dala vyšiť iniciálky. Na ostatné veci, ak vôbec, som načarbala meno fixkou na textil alebo som sa neunúvala. A ešte tam musia mať plastový pohárik s menom, to sa trochu časom zmýva, ale rok to vydrží. Raz za čas a na prázdniny treba vziať uteráčik domov oprať a pohárik umyť. Kúpiť PP pohárik vyrobený v Európe a s uškom mi chvíľu trvalo. Aj tak s ním nie som úplne spokojná, lebo nemá ten vrch tak pekne jemne opracovaný.
Odovzdať.
Už tretí rok chodí moje najstaršie dieťa do škôlky a každý rok zabudnem presný počet vecí, ktoré treba odovzdať, takže u nás to zhruba vyzerá takto na každý polrok:
5x kotúčov wc papiera na dieťa (samozrejme neškrabľavý a nenavoňaný), deti veľa piškajú
1x celé balenie vreckoviek, teda 8-10ks (taktiež nenavoňané chemikáliami), deti veľa soplíkujú
2x 100 servitiek, na utretie po jedle
Ja zvyknem vziať aj 4ks tekutého mydla Sonett neutrál (majú tam 4 umyvadlá, preto 4ks). Na verejných zariadeniach sa nesmie používať tuhé mydlo, ktoré mám radšej. A dosť som bola zhrozená zo zloženia mydla, ktoré som tam našla. Síce nevydrží celý polrok, ale aspoň niečo. A Sonett má dobré dávkovače, tiež tie dávkovače musia byť použiteľné pre dieťa a stabilné.
Poplatky.
My platíme mesačný poplatok 10 Eur na dieťa bankovým prevodom mestu a 25 Eur na dieťa raz za pol roka škôlke.
Strava.
Stravu nepripravujú priamo v škôlke, patríme pod školskú jedáleň. Ak ráno zaspíme, sme chorí alebo sa nám nechce do škôlky tak sa treba odhlásiť alebo si môžeme odniesť obed. Doteraz sme sa mohli odhlásiť ráno do 8.00hod telefonicky, ale od tohto roku už majú online odhlasovanie zo stravy deň dopredu do 13.00 hod. Stravné platíme mesačne okolo 20 Eur za raňajky a obed, na olovrant nechodíme.
Užitočné drobnosti.
Asi najužitočnejšia vec, čo ma napadá, je zaobstarať si obedníček. Stane sa nám mnohokrát, že sa nestíhame deň dopredu odhlásiť a potrebujeme si vyzdvihnúť obed. No, potrebujeme. Môžeme ho nechať prepadnúť, ale je to škoda. Mám totiž doma takého 4ročného pecivala, ktorý sa ráno rozhodne, že sa mu nechce do škôlky. Ale jej staršia sestra ide a „má jej doniesť jedlo“. Takže my v takomto prípade zvykneme odniesť jedlo. Naozaj závisí od toho, či to máte blízko, oplatí sa Vám to, má ísť kto po obed.
Musím sa priznať, že ja som sa ku kúpe obedníka nikdy nedostala, občas pozerám, či nenájdem niečo vhodné, ale mnohé z nich sú ešte stále hliník. A plastové tiež veľmi nechcem, mastné veci veci či polievka sa z plastu zle umývajú. Zatiaľ nosíme jedlo v nerezových miskách z Lidl, občas majú také farebné zvonka z nerezu s plastovým vrchnáčikom vyrobené v Taliansku.
A druhá vec, čo ma napadá, je mať pre dieťatko malú plátenú tašku či vak na plyšáčika. Občas si deti radi niečo prinesú a vyvláčajú to.
Nuž, a v neposlednej rade, vždy mať čapicu a v máji už rozhodne klobúčik alebo v silnom vetri šiltovku, keď začne silnejšie UV žiarenie. Aj keď na ihrisku sú ešte stromy a možno pred 12 nedosiahne viac ako 5-6, hlavné je deti naučiť, že bez prikrývky hlavy nemajú ísť von. A čokoľvek povedia pani učiteľky a občas som počula, že pani učiteľka povedala, že netreba.. Moje dcéry sú naučené, že bez čapice či klobúka nejdú von ani na krok. V niektorých veciach som ochotná ustúpiť a prižmúriť oči, ale pokiaľ ide prikrývku hlavy, som neoblomná.
Na oslavy.
Občas Vás požiadajú priniesť niečo na oslavu. V našej škôlke veľmi často nerobia oslavy, je tam Mikuláš, samozrejme, ale tam netreba niečo špeciálne priniesť. Halloween našťastie neslávia, podľa mňa je to aj tak také americké. Akurát nejaká tá tekvička pred dverami.
Takže jediná ozajstná oslava, na ktorú máme zvyčajne niečo priniesť sú fašiangy, maškarný bál alebo ako to volajú vo februári. A keďže koláčov je tam vždy až priveľa, je milé, ak niektorí rodičia prinesú aj ovocie. Jahody sú vždy populárne, alebo hrozno (kvôli menším deťom radšej bez kôstkové) či čučoriedky.
Niektorí rodičia v prípade narodenín či menín svojho dieťaťa nosia sladkosti do škôlky pre ostatné deti, aj keď bolo na rodičovskom združení povedané, že to nemajú robiť. Ja to nerobím, lebo nie som rada, keď moje deti prinesú zo škôlky sladkosti, v tom lepšom prípade dáky ovocný cukrík či gumového macíka, v tom najhoršom to najlacnejšie lízatko plné éčok. A predsa nebudem robiť iným to, čo ja nemám rada. Keby každé z 20 detí v škôlke prinieslo na svoje narodeniny alebo meniny dáku sladkosť, alebo dokonca oba sviatky.. to je v najhoršom prípade 40 dní sladkostí v roku.. No ďakujem pekne. A pokladám za hlúpe učiť moje deti spievať uprostred jedálne „happy birthday to you“ v angličtine. Nepochopte ma zle, milujem angličtinu, ale je to také teatrálne malomeštiacke v mojich očiach..
V podstate sa nemôžem na škôlku sťažovať, starajú sa o detičky pekne. Vodia ich aj občas na výlety. A moju najstaršiu dcéru naučili jesť mrkvu s chlebom, čo ma prekvapilo. Takže my už mávame aj strúhanú sladkú mrkvu na chlieb.
Pridaj komentár