Kam so zvyšnou ponožkou, knihami a nepotrebnými či nechcenými vecami

P1130439a

22. apríl nebol iba Veľkonočným pondelkom. Ale i medzinárodným Dňom Zeme. Pripomína nám, že máme iba túto jednu planétu, na ktorej sme všetci závislí a ktorej sa nesmie nič stať, aby sme prežili. Sú veci, ktoré nevieme ovplyvniť, ale je množstvo spôsobov ktorými každý z nás môže tou svojou trochou prispieť k jej ochrane. Jedným z nich je prevziať zodpovednosť za každú vec, ktorú použijeme. Ak si kúpime alebo používame nejakú vec, sme za ňu zodpovední. Od chvíle, čo ju začneme používať až do chvíle, než nám doslúži. A keď doslúži, treba rozhodnúť čo s ňou. Veci totiž nezmiznú z tejto planéty iba preto, že sme ich vyložili za plot a náš dvor vyzerá byť čistý.

Untitled-1
Nedávno som bola na takej nútenej jarnej prechádzke pri Váhu s deťmi. Mali sme do školy doniesť nejaké mušle. Miesta, kam málokto chodí. Bol to smutný pohľad. Na brehu rozhádzané plastové a sklenené fľaše, kusy polystyrénu. Množstvo šiat. Pneumatiky. Nechcem ani vedieť, čo bola tá pena na brehu vo vode. Naše Mŕtve rameno si svoj názov už dávno zaslúži. Minulý rok v ňom bolo plno mŕtvych rýb. Nechápem ako tam môže niekto rybárčiť alebo nedajbože kúpať sa. Ale vráťme sa k téme. Ako je to vlastne s tou ponožkou?

Každý z nás si už kúpil tričko a po zopár dňoch zistil, že mu nesedí veľkosť alebo farba. Ale akosi bolo po lehote na vrátenie. Máme v šatníku nohavice, ktoré sú nám priveľké alebo primalé. A je nám to ľúto vyhodiť. Občas dostaneme misku na riad či ďalšiu sadu riadu, ktorú fakt nepotrebujeme a akosi nám je trápne odmietnuť (hoci s týmto ja nemám problémy). Knižku, ktorá sa nám nepáči. Kávovar alebo kávu, hoci nepijeme kávu. Vyhodiť do smetného koša nepotrebné lieky je jeden z najhorších zločinov, ktorého sa môžeme dopustiť voči tejto planéte. Tu je teda zopár tipov na to, čo môžeme urobiť s nepotrebnými vecami. A naozaj, kto vezme i zvyšnú ponožku. Väčšinu možno každý vie, ale niektorí z tipov možno inšpiruje či pomôže.

H&M

Viem, čudný nadpis, ale H&M sa zapojilo do iniciatívy zberu šatstva. Čo je od nich pekné, aj keď žiaľ nemám H&M predajňu v meste, mnohé mestá Slovenska majú. Vyhľadávač predajní tu. Momentálne sú môj obľúbený obchod na detské veci, predovšetkým „normálne“ nohavice, keďže sú jedným z mála obchodov, čo majú aj niečo iné ako otravne tesné legíny a rifle. Podrobnosti o ich iniciatíve si viete prečítať na tejto linke

https://www2.hm.com/sk_sk/zeny/nakupovat-podla-funkcnosti/16r-garment-collecting.html.

Za každú tašku šatstva dostanete poukážku na ďalší nákup, aj keď presne neviem, aká veľká má tá taška byť alebo nakoľko je to otravné pre zamestnancov, ale môžete vyskúšať. Použiteľné oblečenie bude vraj opäť predávané ako second hand, niektoré textílie budú prešité na iné výrobky a z nepoužiteľných vecí sa stane textilné vlákno pre automobilový priemysel. Iniciatíva je to rozhodne chvályhodná pre našu planétu.

Detské domovy a dojčenské ústavy

Keď sa deti narodili, tak sa mi moja teta snažila vnútiť šatstvo a hračky po svojej dcére, ktoré desaťročia skladovala. Odmietla som, nemám rada také dary, a už to mohli vynosiť aspoň zo tri generácie detí v detskom domove. Ako deti postupne rástli, všetky detské veci som podarovala miestnemu dojčenskému ústavu. Postupne som naložila kartónové krabice a keď sme šli okolo, tak som ich tam zložila. Zo sentimentálneho dôvodu som si nechala baby prvý overal, čo mali v nemocnici všetci traja, a jednu perinku. Nie preto, že by som chcela, aby to po nich nosili vnúčatá. Vyslovene pre seba. Teraz už dievčatá vymýšľajú, že im mám nechať obľúbenú myškovskú čiapku alebo ježkovské tričko, tak zatiaľ nedbám, kým toho nie je priveľa. Pravda, kabáty, oteplovačky a topánky idú preč dvakrát ročne, na jar i jeseň, hneď ako to vyrastú. Nemám to kde skladovať. A keby som aj mala, nemá zmysel skladovať oblečenie ďalších dvadsať rokov, že možno si to oblečú moje vnúčatá. Keďže už trochu spomalili rast (a máme šatník), tak mám jeden košík hore na polici v šatníku a vždy keď sa naplní, tak to preložím do krabice a odnesiem. Menšie veci na bicykli, keď sa oteplí, väčšie autom, keď ideme okolo. Odniesla som aj našu trojkolku (tej mi bolo trochu ľúto) či baby autosedačku. Synčekove malé červené autíčko odrážadlo. Pri tých cenách na bazároch sa mi to nechcelo predávať. Radi tam prijmú aj drevené či plastové hračky, plyšáčikov. Môžete tam odniesť aj zvyšné plienky, keď deti už doplienkovali. Pravda, nie po dvadsiatich rokoch. To prosím naozaj vyhoďte. Mám takú divnú historku v súvislosti s plienkami. Keď sa moja najstaršia dcérka narodila, tak ma na ulici zastavila suseda, ktorá má synov už na strednej. Ledva sa poznáme, neprehodili sme spolu v živote ani vetu, a darovala mi zo šesť kusov nezabalených pokrčených Pampers plienok. Vyzerali ošarpane tak na svoj pätnásťročný vek. Asi sa nedivíte, že som to rovno vyhodila a ani neodniesla do domu. Ja by som nepoužila ani nové Pampersky – väčšinu reklamných, čo mi natlačili, som odniesla do domova, ale tieto vyzerali horšie ako handra na prach. Je naozaj divné, čo ľudia dokážu všetko desaťročia skladovať.

Najbližšia škôlka, škola, detské centrá

Možno mnohých prekvapí, čo všetko sa dá darovať škôlke alebo škole, prípadne detskému centru. Hlavne hračky, pravda výber hračiek treba prispôsobiť zameraniu tej-ktorej organizácie. A vždy sa treba vopred opýtať, či darovanú vec chcú. Do škôlky môžete dať odrážadlá či zopár hračiek do piesku. Ale, ešte raz zdôrazňujem, treba sa vopred spýtať, či to ešte majú kam dať. Môžete tam odniesť vymaľovánky, zvyšnú plastelínu alebo farbičky. Bolo by aj dobré, aby boli certifikované toto storočie a nie z čias komunizmu. Predsa to len ide pre naše deti. Keď mala moja najstaršia dcérka rozlúčkovú v škôlke, tak sme museli používať jednorázový plastový riad. Vzala som si z kuchyne na niečo tanierik a keď to videla upratovačka, tak mi ho vzala a podstrčila jednorázový plastový. Vraj, aby sa to náhodou nerozbilo (ten tanierik z kuchyne mal odštiepený okraj, keby aj spadol, tak by to nebola taká veľká strata). Takže, ak neviete čo s darovanou piatou sadou riadu, spýtajte sa v škôlke, možno veľmi radi prijmú. Školy a družiny 1-4. ročníka sa pravdepodobne potešia spoločenským hrám. Domino je veľmi populárne, ďalšie Človeče nikdy nezaškodí. Pre menšie deti aj stavebnice. Družiny vždy veľmi radi prijmú obyčajný kancelársky papier na kreslenie. Môže byť z druhej strany aj popísaný. Radšej tam však nedávajte zle vytlačené faktúry s dôvernými informáciami. Nuž, a škôlky a školy klasicky radi prijmú toaletný papier, papierové vreckovky, servítky, tekuté mydlá, to tam nosíme povinne aj dobrovoľne. Hlavne u prvákov – druhákov je tých papierových vreckoviek vždy akosi primálo. Môžete sa spýtať, či nepotrebujú Vaše nepotrebné zakladače alebo kartónové krabice. Tie sa vždy na niečo zídu. Školy dvakrát ročne organizujú zber papiera, tak ak máte kam odladať nepotrebné časopisy, noviny a kartón, tak ich uskladnite na čas, keď bude zber.

Miestna knižnica

Knihy, časopisy a originálne DVDčka prijme rada miestna knižnica. Niektoré si ponechajú a nahradia nimi staré a ošarpané knižky. Z niektorých urobia urobia burzu. A áno, tie veľmi ošarpané asi skončia skôr či neskôr v zbere. V čase, keď sa narodila moja najstaršia dcérka, bolo v tomto dome zo dvetisíc kníh, ak nie viac. Jednak po mojich rodičoch, jednak mojich. Ja som bola knihomoľ od prvého dňa, čo som sa naučila čítať. A moji rodičia nikdy nemali vyslovene vhodnú knižnicu, takže sa iba prášili na policiach. Niektoré som milovala a zo dva- či desaťkrát prečítala. Iné ma nezaujímali alebo neboli môj štýl. Pre mojich príbuzných bolo jednoduché darovať mi knižku, nie všetky však vyhovovali môjmu vkusu. Deti vyžadujú veľa miesta a stále viac a viac kníh skončilo nakrabicovaných v pivnici. Boli tu aj knihy a učebnice po mojej sestre, ktorá tu nebýva od svojej vysokej a po mojom zosnulom otcovi. Keď to už bolo neúnosné, tak sme tak polovicu kníh zviazali a na 3-4 krát odviezli do miestnej knižnice. Ešte stále mám osem poštových krabíc schovaných, ktorých mi bolo ľúto. Knižky sa pravda dajú predať aj v najbližšom antikvariáte alebo bazári, ale skôr tie „vychytené“ tituly, sú veci, čo sa ťažko predávajú, aj keď majú svoju umeleckú či výukovú hodnotu. Sú aj online antikvariáty, čo vykupujú knižky, s jedným som si písala, ale opäť je to výber titulov (vezmeme všetku Benzoniovú, edíciu Stopy a pod.), miestna knižnica vezme takmer všetko.

Čakáreň u detského lekára či logopéda. Detské oddelenie miestnej nemocnice.

Nepotrebnú vymaľovánku, leporelo či drevené skladacie autíčko pravdepodobne môžete nechať aj v čakárni u detského lekára, ak má nato priestory. Aj dar treba prispôsobiť priestoru, určite tam nepatria hračky do piesku alebo odrážadlo. Opäť sa budem opakovať, že treba sa vopred spýtať a nič nikde nenechávať bez súhlasu lekára či majiteľa priestoru. Napríklad naša detská lekárka tam má zopár hračiek, detských stoličiek. Vedľajšia zastupujúca nie, u našej sa teda oveľa lepšie čaká s deťmi, môj syn sa tam vždy rád zahrá aj s autíčkami, u logopedičky si zas rád skladá pexeso alebo vykladá písmenká na magnetickú tabuľku… A ak máte známych, čo pracujú niekde v nemocnici, popýtať sa, či nepotrebujú nejaké hračky alebo vymaľovánky na detské oddelenie.

Mestská radnica, cirkevné a dobročinné organizácie. Kontajner na oblečenie.

Keď môj otec zomrel, matka odniesla všetko jeho šatstvo a dokonca aj vankúše a paplóny na radnicu. V tom čase tam bol zber, každú stredu. Takže teoreticky, môžete napísať email aj na miestny obecný úrad a popýtať sa, či nerobia nejakú zbierku buď pravidelne alebo aspoň raz ročne. Alebo sa spýtať miestnej cirkevnej alebo dobročinnej organizácie, či neprijmú deky, obliečky alebo oblečenie či starý gauč. Všetci máme internet a email, ak sa Vám nechce vyvolávať. Je aj množstvo detských organizácií, čo robia každoročne zbierky a radi prijmú nepotrebné či nechcené hračky. A nemusí to byť iba pred Vianocami. My máme už v meste aj dobročinné kontajnery na oblečenie a topánky. Na moje prekvapenie to každý týždeň vynášajú a nie sú z toho smeti. Možno pre väčšie mestá je to bežné už zo desať rokov, u nás je to novinka posledné dva roky, ak sa nemýlim. Ľudia zvykli zabaliť oblečenie a dať ho na ulicu. Riziko takéhoto vykladania vecí na ulicu je, že sa to roznosí, rozhádže a skončí v prírode. Tieto kontajneri sú predsa len lepšie. Ja tam dávam hlavne naše dospelé oblečenie, detské nosím do domova, mám z toho lepší pocit.

Útulky pre zvieratká

Nedávno som vymieňala prastaré matrace u dvoch detí. Boli síce dosť dobré, ešte kvalitné pružinové, ale už štyridsaťročné a dosť páchli. Najskôr som myslela, že to na jar odnesieme do zberu s papierom, ale po chvíľke uvažovania ma napadol útulok pre psíkov a napísala som pani vedúcej, či by ich nechceli. A ona si ich rada vzala, dokonca si prišla po ne a odviezla ich. Tak, ak máte staré deky alebo niečo podobné, možno sa zíde v najbližšom útulku.

P1130492a

Reštaurácie, bary, krčmy

Po otcovi nám zostalo neskutočne veľa sklenených pohárov, takých i onakých. Ja mám jeden pohár vody pred počítačom a šálku na čaj, nevedela som čo robiť s päťdesiatimi pohármi, čo akurát zaberajú police a prášia sa. Alkohol nepijem, návštevy nemávam… A tak som zašla do najbližšieho baru – reštaurácie hneď ráno, keď tam nemali nikoho a popýtala sa, či by nechceli poháre. Vzali, a taniere ešte radšej. Akurát mi to trvalo ponosiť, aby sa to nerozbilo. Aj sestra pomohla niečo odniesť, urobila podobne, vraj to dala nejakému známemu, čo vlastní hostinec.

Lieky

Každý liek treba rozhodne vrátiť do najbližsej lekárne. Bez papierového obalu, vždy keď ideme okolo alebo raz za čas treba mať pripravený sáčok a proste ho odovzdať predavačovi v lekárni. Nesmieme zabúdať, že každý liek je jed. Možno jed namixovaný v tom správnom pomere, ale jed. Hlavne pre našu planétu.

Bazár

Na internete funguje zopár bazárov na použité veci. Ja nezvyknem predávať oblečenie, to sa mi nechce. Ale väčšie veci bolo treba predať. Predali sme kočík, postieľku aj ohrádku na bazos.sk. Bolo mi ich neskutočne ľúto, ale nedá sa všetko odložiť na pamiatku. Nemáme miesto na sentimentalitu. Ak nepýtate priveľa a nechcete „zarobiť“ naspäť sumu, ktorú ste zaplatili, ale iba „nájsť svojej veci nový domov“, tak sa to pravdepodobne predá. Ohrievač som skoro darovala za 5Eur, ale bol úplne nový a nechcela som ho dať do zberu. Aj klavír som predala a starý šijací stroj po babke. Starý skleník, z ktorého už opadávalo sklo som darovala tomu, kto si ho rozoberie a odvezie. Našiel sa nový majiteľ, prišli a rozmontovali, dokonca sa snažili urobiť čo najmenej smetí. Priznám sa, že sme kúpili na bazose stikeez, keď deťom chýbali ovocníčkovia a šmolkovia do zbierky. Aj Billa dinov som kúpila. Bolo to jednoduchšie dokúpiť posledné chýbajúce figúrky a nie hádať, čo je v sáčiku. Deti si pozbierali krabičku, nehrajú sa s tým, pravdu povediac, akurát sú radi, že majú tú svoju plnú krabičku. Sú to malí škrečkovia. Ľudia sú vôbec zberatelia. Ja sa snažím nič nezbierať, moja jediná slabosť sú knihy a aj to som už super opatrná a prieberčivá, keďže nemám miesto.

Triedenie odpadu a zberné suroviny

Mestá sú povinné robiť triedenie odpadu. Neviem, či sa všetko recykluje ako má, ale my triedime. Tu je aj letáčik nášho mesta, čo všetko sa má recyklovať a čo nepatrí do recyklačného odpadu, treba odviezť do zberných surovín. Ja si úplne uvedomujem, že nie každý má auto a vie všetky svoje ťažké nepotrebné veci dopraviť do zberných surovín. Rovnako staršia osoba nezdvihne predsa svoj nechcený gauč a neodnesie ho do zberu, pretože to fyzicky nezvládne. Aj my musíme často prosiť príbuzných o vlečku. A nie každý má nejakého príbuzného či známeho na odvoz. Mestá sú však povinné organizovať veľkorozmerný odvoz odpadu dvakrát ročne, takže vtedy treba vyhodiť starý nábytok.

triedenyodpad

V obciach môže byť farba kontajnerov trochu odlišná. Niektoré obcie triedia plast, kovy a nápojové kartóny do jednej nádoby, iné nato majú nádoby zvlášť.

Podrobnejšie k farbám kontajnerov.

Návod k triedeniu odpadu

http://www.zerowasteslovakia.sk/vieme-spravne-recyklovat/

A linka na záver

Ak máte nejaký veľmi vážny problém týkajúci sa svojej obce, napr. nájdete neželanú skládku, existuje stránka pre obce, kde sa dá problém nahlásiť. Nezabudnite si vybrať svoju obec a nie je zlé pripojiť aj fotografiu. Je to výborný spôsob, ako adresovať problémy vo svojej obci pre všetkých, i tých menej mobilných či časovo zaťažených. Netreba však tento systém zneužívať na drobnosti.
https://www.odkazprestarostu.sk/

P1120358a

P1120360a

Áno, nájsť veciam „nový domov a využitie“ zaberá viac času ako ich jednoducho hodiť do odpadkového koša alebo zbernej nádoby, v tom lepšom prípade. A určite je jednoduchšie vyložiť starý gauč pred dvere a dúfať, že si ho najbližší bezdomovec odtiahne. Problém je v tom, že aj keď si ho odtiahne, je tu riziko, že skončí niekde uprostred prírody ako neželaná skládka. Ak však pravidelne triedime svoje veci, ktoré nepotrebujeme a nehádžeme ich jednoducho do pivnice, než sa zaplní, tak im ešte pravdepodobne vieme nájsť využitie, kým nie sú staré, zapáchnuté a zničené. Nehovoriac o tom, že nezaťažíme svojich potomkov zbytočným upratovaním svojich dávno nepotrebných vecí.

One Response to Kam so zvyšnou ponožkou, knihami a nepotrebnými či nechcenými vecami

  1. Monika Fialová píše:

    Neviem, či aj negatívne príspevky sú pre Vás vhodné, ale nedá mi, aby som sa nepodelila s mojou skúsenosťou k príspevku – útulok pre zvieratá. Konkrétne aj nám išlo o matrace cca 4-ročné. Museli sme ich zo zdrav. dôvodov vymeniť a tak sme sa obrátili na útulok v Pezinku a ponúkli sme im ich. Bolo nám však povedané, že ich nechcú,lebo nie sú zberné suroviny. Pritom išlo o zánovne, ´v prešívanom obale s ušami na nosenie. Tak sme ich dali do kontajneru, ktorý bol práve v tom čase pristavený na našej ulici. Asi pezinský útulok je veľmi bohatý a nič nepotrebuje. Teraz likvidujeme byt a ako som sa dozvedela z rôznych článkov – charity a zberné organizácie prijímajú len nimi určený tovar a hlavne nový, resp. zánovný a len sezónny, t.j. v lete, letné veci, v zime, zimné veci, lebo nemajú dostatočné priestory. Myslela som si, že sú tu pre ľudí, jednak pre tých, čo to potrebujú a nepozerajú na sezónu, ako aj pre tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu ísť sami veci predávať a preto sa na nich obracajú, čo v iných krajinách je bežnou záležitosťou. Neviem, čo budeme robiť, lebo z tých alternatív, ktoré v článkoch ponúkajú, mi vyplynulo len to, že to treba odviesť do zberného dvoru, bez ohľadu na to, že mnohé veci by sa dali ešte využiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.