Máme doma mačiatka

V stredu sme boli vyzdvihnúť dve mačiatka. Už dávno ma deti otravovali, že by chceli mačence a my sme to posúvali… Tento rok sme im sľúbili, že ich teda dostanú.

Je to vhodný čas, akurát skončila škola, tak si ich užijú celé prázdniny. A kvôli „rôznym veciam“ aj tak toto leto zostaneme doma. Navyše, mačky vraj pôsobia priaznivo na psychiku a nálady človeka. A my máme doma jedno pochmúrne dievčatko, ktoré občas prezývam malá Wednesday (Addams Family). Tak možno sa jej bude zdať svet navôkol krajší.

Mačiatka dostali bojové mená: Nya (Ninjago, tmavšia mačička) a Rey (Star Wars, svetlejšia mačička). Deti sú fanúšikmi oboch sérií. Nya bola od začiatku trochu smelšia, ale aj opatrnejšia. Trvalo dlhšie, než sa dala pohladiť a skamarátila sa. Je trochu menej prítuľná a rada sa schováva. Navyše, keď niečo vyvedie alebo si myslí, že urobila, čo by nemala, tak rýchlo utečie. Rey bola malý bojko, keď sme ju priniesli. Tlačila sa na sestričku. A bola aj ľahšia, o dobrých 200g. Asi bola menej priebojnejšia medzi súrodencami. Ale keď zistila, že jej nič nehrozí, tak sa prvá nechala pohladiť. Je z nej také veľmi prítuľné mačiatko, čo si sústavne pradie. Je väčší prieskumník ako jej sestra. A hryzie čo jej príde pod ruku – to neviem, či je typické pre mačku alebo skôr šteňa. Ona neujde keď niečo vyvedie. Iba sedí a čaká, čo sa bude diať…

Nie je s nimi veľa práce. Majú svoj režim: papajú, hrajú sa a veľa veľa spinkajú, hlavne cez deň. Raz denne čistíme toaletu, dostali drevené pelety. Uvedomujem si, že sú pre ne priveľké a nevedia tam zahrabať svoju stolicu, akoby chceli, ale drevené pelety pokladáme pre nich za najbezpečnejšie. Nechcem, aby im niečo ublížilo. A nechcem ani niečo, čo zbytočne zaťaží prírodu. So stolicou nie je problém, keď idem okolo, vždy to hodím do záchoda. Už sme mali zopár vecí popiškaných, ale nič, čo by sa nedalo oprať. Som odporcom kobercov, takže máme všade dlaždice alebo plávajúcu podlahu a tá im moc nevyhovuje na pišanie. A detské koberce zatiaľ ušetrili.

Rozhodli sme sa pre dve, ja a deti sme chceli tri, ale ocko nás prehlasoval. Takže máme tri deti, dve mačatá a troch psov, z ktorých jeden má 17 rokov a vyžaduje nosiť po schodoch. Ale už som si zvykla pomali vstávať ako na farme medzi 4-5 ráno. Kvôli psíkovi, nie kvôli mačiatkam. Nie je to až tak zlé, aspoň stihnem upratať veci, na ktoré inokedy nie je čas.

Mačiatka sú prekvapivo dobré v noci. Potichu sa spolu zahrajú. Vlastne som s tým počítala. Vždy tvrdím, že s dvoma mačiatkami alebo šteniatkami je menej práce ako s jedným. Pretože majú jeden druhého. Je to najkrajší dar, čo môžeme dať svojmu mačiatku alebo šteniatku – súrodenca. Nezabúdajme, že prázdniny a dovolenky pominú, deti pôjdu do školy, dospelí do práce. A je to smutné, keď zrazu šteniatko alebo mačiatko, ktorému sa od rána do večera venovali, zostane zo dňa na deň samé zavreté v byte alebo v záhrade, celé hodiny nepovšimnuté. A pre mnohé deti možno aj nezaujímavé, keď vyrastie. Ja som vždy mávala aspoň dvoch psíkov, aby neboli osamelí, a trvala som aspoň na dvoch mačkách. Pravdepodobne psíkovia znášajú osamelosť horšie, mačičky sú nezávislejšie. Hoci, asi je to aj od povahy.

Dve mačence sú dobré aj preto, lebo mačky sú nočné stvorenia. Cez deň zvyčajne spia a v noci sa hrajú. Za prvé, majú sa s kým hrať. A za druhé, cez deň občas niektoré z nich vstane a tak sa zahrajú s nimi aj deti. Obe sú zvyčajne hore spolu večer a skoro ráno. Hoci, odkedy si našli jeden úkryt na polici na spanie, prespia ráno do piatej – šiestej.

Začiatkom jari sme začali skúmať bazos.sk na inzeráty, samozrejme iba do niekoľkých kilometrov, nepôjdem na druhý koniec republiky kvôli mačiatkam. A na druhý inzerát mi aj prisľúbili, že si môžeme prísť vybrať.

Narodili sa 1. mája. Adoptovať mačiatka je vhodné keď majú viac ako dva mesiace. Vtedy už začínajú samostatne papkať a prestávajú piť mamičkino mliečko. Naše majú okolo 9 týždňov, 12 týždňov by bolo možno ideálnejšie z hľadiska mliekovania a psychiky, ale deti sa už nevedeli dočkať. A aspoň ostane trochu viac materského mliečka pre súrodencov, bolo tam jedno slabšie mačiatko. Takže nám to presne tak dobre vyšlo na začiatok júla. Najskôr sme vymýšľali akú farbu, synček chcel čierneho kocúrika, ale potom sme sa rozhodli vybrať si spontánne, proste ako prídeme a čo nám bude sympatické. Keď sme prišli, tak tam dve spoločne papkali mamičkino mliečko. A boli zlaté spolu, tak sme sa rozhodli rovno pre ne. Dúfam, že aj ich zvyšní traja súrodenci si nájdu dobrý domov. Mali ešte dvoch čiernych súrodencov a jedného strakatejšieho.

Mali sme pre nich praktickú prepravku, kúpili sme dávnejšie jeden košík na trhu. To smelšie mača neprotestovalo, väčší bojko sa rovno popiškal a pokakal cestou. Stolicu som vybrala do papierovej vreckovky a cesta prebehla v pohode. Mali v košíku podložku, odkedy môj psík začal slabnúť, držíme doma nepremokavé DM Baby podložky.

Nevedeli sme pohlavia, ale potom ma v aute napadlo, že obe majú tri farby, takže to budú určite dievčatká. Ak vidíte trojfarebnú mačku, na 99% je to dievčatko. Má to niečo s chromozómami a génami. Trochu som to zjednodušene vysvetlila v závere, ak to niekoho zaujíma.

Mačiatka sme odviedli rovno k nášmu zverolekárovi, ktorý sa vzorne stará aj o našich psíkov a ktorého máme veľmi radi. Odvážil ich (myslím, že mali 600 a 800g) a dal im pastu do pusy proti červom. O dva týždne dostanú ďalšiu pastu a prvé štepenie. Ešte Nya po zopár dňoch dostala probiotickú pastu, keďže sme si všimli, že má príliš riedku stolicu, tak uvidíme. Rey má trochu zatečené jedno očko, tak jej ho čistíme repíkovým čajom.

A odviezli sme ich domov, kde na ne netrpezlivo už čakali deti. Pravda, vysvetlili sme im, že musia dať mačiatkam čas si zvyknúť a osmeliť sa. Ako som spomínala, z toho väčšieho bojka sa vykľulo také ozajstné prítuľné mačiatko. Keď pochopilo, že mu nič nehrozí, tak sa dalo pohladiť a hneď si aj priadlo. Nya bola opatrnejšia a trvalo jej o deň dlhšie než sa dala pohladiť.

Som rada, že sú dievčatká, viem ich dať ľahko sterilizovať. Určite by som nechcela, aby mali mačiatka, nemala by som to srdce ich rozdávať. Neviem, či ich dám iba sterilizovať alebo úplne vykastrovať. Hoci vraj vykastrované mačky žijú dlhšie a nehrozí im rakovina mliečnych žliaz.. Ale treba to urobiť pred ich prvým háraním, keď majú 7 mesiacov. Mám zo 5 mesiacov na rozmyslenie.

Môj partner chcel kocúrikov, vraj ich potom nemusí dať kastrovať a bude to jednoduchšie. Tak som mu to hneď vyvrátila. Kocúrik síce nebude mať mačiatka. Ale bude sa túlať, bude preč niekoľko dní, budeme si robiť starosti. Môže sa pobiť s inými mačkami, „nachytať“ chorobu či parazity. A potom príde domov a skočí deťom do postele. Takže aj kocúrika by som dala rozhodne vykastrovať. To sa môjmu partnerovi až tak nepáčilo – hoci on tým myslel, že podviazanie vaječníkov je jednoduchší zákrok ako kastrácia, čo má pravdu.. To budem riešiť o zopár mesiacov.

Dostali takmer celú chodbu k dispozícii, vyhodila som pred týždňom poslednú starú skriňu. Chúďa knihy skončili v pivnici, snáď ich nezaleje. Ale mačiatka sú živé tvory a dôležitejšie. Prepravku sme položili k balkónovým dverám, nech majú výhľad, aj tak na ten balkón už roky nikto nechodí. Tri misky – na vodu (ktorú podľa mňa nepoužívajú), na mlieko bez laktózy (nemali v meste mlieko pre mačatá, tak sme kúpili v Bille jedno) a na mäso z baby kapsičky. Samozrejme, zopár sme ich kúpili vopred. To mlieko až tak nepotrebujú, ale nechceli sme aby boli zo dňa na deň bez mlieka, keďže ich ešte mamička kojila. Nechceli vyjsť, tak deti neodolali a podali im jednu misku s jedlom do prepravky. Tam sa najedli. A potom po chvíľke sami začali vyliezať.

A toaletu som položila z druhej strany vedľa prepravky. Keď konečne vyšli, tak pochopili, že tam sa majú vyprázdniť. Viem, že mačky sú citlivé na čistotu a pach, a toaleta má byť v inej miestnosti, ale zatiaľ som potrebovala, aby vedeli kam majú ísť. Nechali sme to tak zopár dní a dnes sme ju preložili do kúpeľne, kde je otvorené okno. Už zo dva dni majú preskúmanú kúpeľňu, tak sa tam neboja ísť. Chodia sa tam hrať so starými bilíkmi, ktoré mi bolo ľúto vyhodiť. Ale tieto drevené pelety nijak zvláštne nesmrdia, keď vyberiem stolicu, tak je to v pohode.

Každý deň preskúmajú jednu miestnosť navyše.

Je skvelé mať doma zvieratko, akurát treba počítať s tým, že nám to zmení život….

– Zvieratko treba pravidelne brať na kontroly ku zverolekárovi: pravidelné očkovanie, odčervenie. Kým je menšie častejsie, počas dospelosti stačí možno raz ročne na pravidelné očkovanie. V staršom veku opäť častejšie. A malo by pribudnúť 1-ročné čistenie zubov u zverolekára (hlavne u psíkov).
– Mačky sú hravé. Budú behať po dome, skákať na vyprané prádlo či závesy.
– Budú Vám behať po klávesnici a skákať do postele.
– Osamelé a znudené mača môže mňaukať po nociach. Ak budete mať dve, tak sa zahrajú, ale musia byť vyvretné na chodbe, ináč Vám skočia na hlavu uprostred spánku.
– Mačiatkám treba každý deň či dva čistiť toaletu. Psíkov nosiť niekoľkokrát denne von…

Dodatok k farbe mačiatok:

Základnou farbou každej mačky je čierna alebo červená (oranžová). Nositeľom farby srsti (čiernej aj červenej) je chromozóm X. Dievčatá majú XX chromozóm a chlapci XY. Dievčatká môžu byť teda farebnejšie, keďže majú dvakrát X: môžu mať aj čiernu a oranžovú (a ich odtiene). Kocúrikovia majú iba jedno X, takže sú iba čierni alebo iba oranžoví. Trojfarebný kocúrik je podobne zriedkavý ako jednorožec, potom má dva XX chromozómy a jeden Y, zvyčajne je sterilný.

Tieto dve farby sú potom upravené niektorými génmi a polygénmi, napr. čierna na modrú (nazývanú sivá) a červená na krémovú a ďalšie odtiene. Chovatelia rôznych rás mačiek tieto farbu upravujúce gény kontrolujú, kým my, čo si adoptujeme hocijaké mačiatko „z ulice“ to neriešime.

Pri dvoj- či trojfarebných mačkách, u ktorých je biela, hovoríme o neúplnom dominantnom géne s bodkovanými bielymi škvrnami. Polygény určujú množstvo bielej farby v mačacej srsti. My máme čierne dvojfarebné mačiatko (sivo-hnedé pruhy) s trochou bielej na packách a golieriku, v angličtine sa nazýva „tuxedo cat“. A potom máme biele mačiatko s mnohými škvrnami, ktoré v angličtine nazývajú „calico cat“. Teda aspoň myslím, že Rey je calico, lebo ešte má dosť škvŕn, aj keď celé bruško má biele. Tým tretím variantom je čisto biela mačka s malými dvoma-troma škvrnami inej farby, napr. na chvoste. To sa nazýva aj „Van“ typ, podľa jazera Van v Turecku, kde boli tieto mačky nájdené pred stáročiami.

Ďalším zaujímavým faktom je, že všetky mačky sú pruhované. Ešte aj jednofarebné, aj keď to nie je viditeľné. Zodpovedný zato je jeden gén, ktorý môže byť dominantný alebo recesívny. A tieto pruhy sa môžu prejaviť ako rôzne škvrny… Ale to by bolo na dlho. Iba ma to zaujalo.

SOS mačky: hľadajú domov
https://www.mackysos.sk/hladaju.domov/databaza.maciek.v.oz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.