Nakoľko sa plasty naozaj recyklujú

Poctivo vytriedime odpad a zaspávame s pokojným svedomím, že sme ten igelitový sáčok po použití dali na správne miesto. Naozaj sme urobili dobrú vec pre prírodu?

Momentálne „vyspelé“ štáty sú v tzv. odpadovej kríze. Nevedia ako naložiť so svojim odpadom. Tony plastu sa denne hromadia na skládkach. Síce nie typických skládkach, sú viac- či menej „úhľadne“ uložené na kôpkach na triediacich skládkach, ale štáty nevedia ako s ním naložiť. Ďalej sa nespracúvajú.

Pozrime sa na niekoľko základných faktov a či je situácia taká zúfalá a nielen zúfalo vyzerá.

1. Iba niektoré druhy plastov sú skutočne recyklovateľné.

Kto vie, kto nie, máme 7 recyklačných symbolov, z ktorých 3 sú naozaj recyklovateľné, občas sa recyklujú, prípadne majú šancu sa recyklovať.

(1) PET, umyté fľaše majú šancu byť recyklované.

So zálohovaním PET fliaš a plechoviek sa na Slovensku začne najskôr až v roku 2023.

(2) HDPE, tvrdý polyetylén.

Áno, treba recyklovať vrchnáčiky od fliaš (po umytí). Mnohé mestá majú na vrchnáčiky nádoby, školy a detské centrá ich zvykli zbierať. Tie nádoby sú naozaj inteligentne vymyslené, sú pekné a zároveň vrchnáky umýva dážď.

(5) PP, polypropylén.

Áno, treba uprednostniť plastové kuchynské nádoby či hračky z tvrdého polypropylénu.

Nie, igelitové sáčky (ľahký polyetýlén (4)) sa nerecyklujú, treba ich prestať používať. Nie, LEGO (ABS plast (7)) sa nedá recyklovať. Snažte sa nepotrebné LEGO kocky darovať. Nie, vinylové bábiky (PVC (3)) sa nedajú recyklovať. Snažte sa im nájsť nový domov. Polystyrén (6) je hrozný plast, nedotýkajte sa ho, nekupujte jogurty balené v polystyréne, neoblepujte si tým dom. Neprestávam byť presvedčená, že každý, kto si dobrovoľne oblepí dom polystyrénom pácha nesmierny zločin na prírode a svojich potomkoch. A vrabce majúce hniezdo opäť v polystyréne teraz na jar a drobiace ho na náš trávnik ma denne v tom utvrdzujú. Nie biele kvety okolo mňa poletujú, keď vyjdem z domu, kúsky polystyrénu mi padajú na hlavu a vylievam ho z nádoby na vodu pre psov.

2. Plast stráca svoju stabilitu každým recyklovaním, je z neho plast nižšej kvality.

Treba ho „vydopovať“ novým materiálom. Recyklovaný plast sa nedá do nekonečna recyklovať, takže skôr či neskôr skončí ako odpad.

3. Nedá sa recyklovať zašpinený plast.

Všimli ste si dôraz na „umyté“ PET fľaše? Stojí to vodu a energiu umyť plast.

Takže zamastená PP nádoba od mäsa má malú šancu byť recyklovaná. To isté platí pre zašpinený kartón od pizze.

4. Recyklovanie plastov je finančne náročné.

Ešte raz, voda, energia, triedenie odpadu, nový materiál do recyklovaného plastu.. Jednoducho stojí to priveľa, nie je ziskové recyklovať – prečo by továrne mali kúpiť recyklovaný plast, ak nový je lacnejší? Štáty budú musieť podporiť a nútiť podniky, aby používali recyklovaný plast.

5. Recyklovanie plastov stojí množstvo energie a tiež znečisťuje naše prostredie.

Znamená to, že máme prestať triediť odpad? Samozrejme nie. Niekde treba začať a každý musíme začať od seba. Urobíme dobrý skutok, ak hodíme PET fľašu do správnej žltej nádoby. Ale nenahovárajme si, že sa naozaj recykluje. Akurát sme jej práve dali druhú šancu. Už nikdy z nej však nebude fľaša. Rozdrví sa na granulát a urobí sa z nej polyesterová výplň do oblečenia alebo iného plastového produktu.

Prečo zrazu došlo ku kríze.

V skutočnosti, nie zrazu došlo ku kríze, ona tu bola. Ono sa nerecyklovalo. Akurát „posledná kvapka padla do pohára“ a naše smetisko povedalo „nie“. Celkom právom.

Za posledných 30+ rokov končila polovica nášho (Európa + USA) plastového odpadu v Číne. Čína bola ochotná ho vziať, snažili sa byť super priemyselnou veľmocou alebo niečo také..

Od roku 1992 tak bohatšie krajiny dodávali recyklovaný plast do Číny a ďalších rozvojových ázijských krajín. Lepšie povedané platili a boli vďační Číne, že si vzala ich smeti. Plast sa tu balil na „recykláciu“.  V skutočnosti sa iba malá časť recyklovala. Čína na to nemala prostriedky, navyše množstvo plastu bolo znečisteného a nevhodného na recykláciu. A tak sa plast pálil alebo končil v oceánoch, čím znečisťoval životné prostredie, zatiaľčo obyvatelia priemyselných štátov pokojne zaspávali učičíkaní myšlienkou, že z ich odpadu vznikne ďalší užitočný výrobok a tak prispeli k ochrane prírody. Asi nemusím vysvetľovať aká to bola ilúzia.

Svet obletelo video, na ktorom má rodina domov vedľa smetiska a ich malé dievčatko si vyťahuje zo smetí vyhodenú Barbie a hrá sa s ňou. Čína ho rýchlo stiahla z obehu, ale dá sa niečo stiahnuť z obehu, ak to raz bolo na internete?

V júli 2017 Čína rozhodla a 16. augusta 2017 oznámila, že zastaví dovoz 24 druhov tuhého odpadu zo zahraničia. Tuhý odpad vrátane plastov, papierových výrobkov a textilu atď. Nová politika bola implementovaná 1. januára 2018 a zakazovala dovoz týchto odpadov. Čína si uvedomila, že si zničila životné prostredie, nehovoriac o tom, že naozaj množstvo smetí, čo bolo dovezených je nerecyklovateľných: Nemôžeme im to zazlievať.

Zrazu však sú tu milióny ton odpadu, s ktorými naše super „vyspelé“ štáty nevedia čo si počať. Nemáme továrne, ktoré by ho recyklovali a ďalej spracovali. Nedávna správa zverejnená organizáciou Greenpeace skúmala 367 zariadení na zhodnocovanie materiálov v USA – zariadení, ktoré triedia tamojšiu recykláciu – a zistila, že pravidelne sa recyklujú iba plastové fľaše. Osudom väčšiny ostatných druhov plastov je zvyčajne skládka alebo spálenie.

Indonézia sa stala hlavným miestom rozvinutých krajín, ktoré sa snažia vyložiť svoj plastový odpad: dovoz sa v roku 2018 zvýšil o 141% na 283 000 ton, pričom hlavnými vývozcami sú Nemecko, Austrália, Holandsko, USA a Spojené kráľovstvo.

Veľká Čína im nestačila a teraz Indonézia – zaostalá krajina uprostred oceánu. Myslíte si to, čo ja?

Coca Cola má smutné prvenstvo

Coca-Cola, PepsiCo a Nestlé sú na top rebríčkoch znečisťovateľov životného prostredia.

Spoločnosť Coca-Cola KO, -0,52%, bola spoločnosťou Break Free From Plastic zaradená medzi svetových znečisťovateľov plastov č. 1 vo svojom výročnom audite. Najčastejšie sa objavila v 51 z 55 krajín, do ktorých bola zapojená skupina 15 000 dobrovoľníkov, ktorí identifikovali a katalogizovali zistenia.

Coca-Cola bola výrazne pred zvyškom zoznamu; jeho značka sa našla na 13 834 kusoch plastu, pričom nasledovali PepsiCo PEP, + 0,15% na 5 155 a Nestlé 0QR4, + 0,46% na 8 633.

Podľa tejto samostatnej štúdie z roku 2017 sa až 91% všetkého plastového odpadu, ktorý kedy vznikol, nerecyklovalo a nakoniec sa spálilo na skládkach alebo v prírodnom prostredí.

https://www.marketwatch.com/story/coca-cola-pepsico-and-nestle-top-10-worst-plastic-polluters-of-2020-11607465840

z https://www.marketwatch.com/story/coca-cola-pepsico-and-nestle-top-10-worst-plastic-polluters-of-2020-11607465840

Guardian

Linka v spoločnosti Green Recycling spracuje za hodinu až 12 ton odpadu.

„Vyrábame 200 až 300 ton denne,“ hovorí Jamie Smith, generálny riaditeľ spoločnosti Green Recycling. Stojíme tri poschodia nad robotníkmi v bezpečnej vzdialenosti a pozeráme sa dolu. Na vyklápacej podlahe bager naberá z háld hromady odpadu a hromadí ich do rotujúceho bubna, ktorý ich rovnomerne rozloží po dopravníka. Pozdĺž pásu vyberajú ľudskí pracovníci a triedia to, čo je cenné (fľaše, lepenka, hliníkové plechovky), do triediacich žľabov.

„Našimi hlavnými výrobkami sú papier, lepenka, plastové fľaše, zmiešané plasty a drevo,“ hovorí 40-ročný Smith. Stojany na odpadky sú uložené úhľadne v balíkoch pripravené na naloženie na nákladné autá. Kam s tým potom.. Nuž, to je komplikovanejšie.

Vypijeme fľašu Coly, hodíme do recyklačného boxu a zabudneme na to. Ale ona nezmizne. Všetko, čo vlastníme sa stane jedného dňa majetkom tohto odvetvia, odvetvia odpadu. Začína sa to zariadeniami na zhodnocovanie materiálov (Materials recovery facilities MRFs), ktoré triedia odpad na jeho základné časti. Odtiaľ materiály vstupujú do labyrintovej siete sprostredkovateľov a obchodníkov. Niektoré sa vyskytujú vo Veľkej Británii, ale veľká časť z nich – asi polovica všetkého papiera a lepenky a dve tretiny plastov – sa naloží na kontajnerové lode, ktoré sa odošlú do Európy alebo Ázie na recykláciu. Papier a lepenka idú do mlynov; sklo je umývané a znovu použité alebo rozbité a roztavené ako kov a plast. Potraviny a čokoľvek iné sa spaľuje alebo odosiela na skládku.

Alebo takto akosi to fungovalo do posledného dňa v roku 2017. Potom Čína, najväčší trh s recyklovaným odpadom na svete zatvorila svoje brány. Zakázala vstup do krajiny 24 typom odpadu s odôvodnením, že to, čo prichádza, je príliš kontaminované. Zmena politiky bola čiastočne pripisovaná dokumentárnemu videu Plastic China, ktorý obišiel svet skôr ako ho cenzori stihli vymazať z čínskeho internetu. Film sleduje rodinu pracujúcu v recyklačnom priemysle krajiny, kde sa ľudia prehrabávajú v obrovských dunách odpadu západných krajín, drvia a tavia zachrániteľný plast na pelety, ktoré sa dajú predať výrobcom. Je to špinavá, nečistá práca, zle platená. Rodina žije pri triediacom stroji a ich 11-ročná dcéra sa hrá s Barbie vytiahnutou z odpadu.

Pre recyklátorov ako je Smith bol čínsky zákaz tvrdou ranou. Cena lepenky sa znížila na polovicu, cena plastov klesla natoľko, že sa neoplatí recyklovať. Nevedia ho predať. Spojené kráľovstvo, ako väčšina rozvinutých krajín, produkuje viac odpadu, ako dokáže spracovať doma: 230 miliónov ton ročne – asi 1,1 kg na osobu denne (v USA je to 2kg na osobu denne).

Trh začal zaplavovať iné krajiny: Thajsko, Indonéziu, Vietnam. Tu horí na otvorených skládkach alebo končí na nelegálnych miestach.

Ďalším miestom je Malajzia. Vyšetrovanie Greenpeace zistilo, že sa tu na nelegálnych skládkach nachádzajú hory britského a európskeho odpadu: značiek Tesco, Flora a ďalších. Plast si žiaľ nachádza cestu do riek a oceánov. Malajzijská vláda s obavami o zdravie svojich ľudí začala obracať kontajnerové lode. Thajsko a India oznámili zákaz dovozu zahraničného plastového odpadu. Napriek tomu odpad nelegálne prúdi ďalej.

Z 8,3 miliárd ton nového plastu iba 9% bolo recyklovaného, uvádza dokument Science Advances z roku 2017. Je to mýtus, že plasty sa recyklujú. Horia na otvorených ohňoch a končia v oceánoch.

https://www.theguardian.com/environment/2019/aug/17/plastic-recycling-myth-what-really-happens-your-rubbish

Existuje nejaké riešenie?

Podľa Live Science:

Čísla 1 a 2 sú relatívne recyklovateľné. Tieto materiály sa rozsekajú, roztavia na pelety a predávajú výrobcom na opätovné použitie. Môžu sa z nich vyrábať koberce, odevy, plastové obaly a ďalšie výrobky.

Recyklácia sa komplikuje s vyššími číslami a zmiešaným odpadom. Podľa správy Greenpeace tento odpad predstavuje asi 69% všetkého plastu, ktorý používame. Je to oveľa nákladnejšie a energeticky náročnejšie ich spracovať ako čísla 1 a 2. V skutočnosti väčšina recyklačných zariadení tieto plasty jednoducho vyviezla do Číny.

Po zákaze Číny sa recyklačné zariadenia snažili nájsť nový trh pre tento odpad. Ale zlyhali. Ukladajú sa na skládky alebo posielajú do spaľovní. Čínska politika však nezmenila nič na osude plastu. Väčšina plastu, ktorý sa dostal do Číny, aj tak skončil na skládkach alebo v oceáne. Akurát to bolo neprehľadnejšie, nikto nevedel, čo sa tam vlastne dialo. Situácia sa nezmenila. Iba sa nám vrátila.

Musíme jednoducho prestať vyrábať toľko jednorázového plastu.
Stojí za to recyklovať? Pre produkty označené ako „1“ a „2“ jednoznačne áno. Rastie tiež trh pre plast s označením „5“, flexibilným plastom, ktorý zahŕňa nádoby na jogurty. Zvyšujúce percento týchto produktov sa začína recyklovať.

Pokiaľ ide o ostatné čísla (3,4,6 a 7) nerecyklujú sa a snaha o ich recykláciu prináša viac škody ako úžitku.

z https://www.livescience.com/how-much-plastic-recycling.html

Podľa Guardian (preklad):

Mnohí experti vidia riešenie v nových technológiách. Prvou nádejou je chemická recyklácia: premena problémových plastov na ropu alebo plyn. To by vyriešilo druh plastov, ktoré mechanická recyklácia nezvláda: sáčky či čierny plast.

V pilotnom závode spoločnosti Recycling Technologies vo Swindone sa plast privádza do oceľovej komory, kde sa pri extrémne vysokých teplotách rozdeľuje na plyn a ropu, plaxx, ktorú je možné použiť ako palivo alebo východziu surovinu pre nový plast. Zatiaľčo sa svet obracia proti plastu, Adrian Griffiths, zakladateľ spoločnosti Recycling Technologies je jeho zriedkavým obhajcom. „Plastové obaly skutočne priniesli neuveriteľné služby pre svet, pretože znížili množstvo skla, kovu a papiera, ktoré sme používali“, hovorí. „To, čo ma trápi viac ako plastový problém, je globálne otepľovanie. Ak použijete viac skla, viac kovu, tieto materiály majú oveľa vyššiu uhlíkovú stopu.“ Spoločnosť nedávano spustila skúšobnú schému s Tescom a už pracuje na druhom zariadení v Škótsku. Griffiths dúfa, že svoje stroje predá recyklačným továrňam po celom svete. „Musíme zastaviť prepravu recyklácie do zahraničia,“ hovorí. „Žiadna civilizovaná spoločnosť by sa nemala zbavovať svojho odpadu v rozvojovej krajine.“

V decembri 2018 vláda Spojeného kráľovstva zverejnila novú stratégiu v oblasti odpadu. Medzi jej návrh patrí: daň z plastovým obalov obsahujúcich menej ako 30% recyklovaného materiálu; zjednodušený systém označovania; prinútiť spoločnosti prevziať zodpovednosť za plastové obaly, ktoré vyrábajú.

186 krajín prijalo opatrenia na sledovanie a kontrolu vývozu plastového odpadu do rozvojových krajín, zatiaľ čo viac ako 350 spoločností podpísalo globálny záväzok eliminovať používanie plastov na jedno použitie do 2025.

Je to však málo. Treba počítať s tým, že používanie plastových obalov bude naďalej pokračovať a stúpať v rozvojových krajinách, kde je miera recyklácie nízka. Recyklácia, aj keď je nevyhnutná, nebude stačiť na riešenie odpadovej krízy.

Na záver:

Každý z vyspelých štátov bude musieť investovať do riešenia tejto situácie. A riešením určite nie je použiť inú krajinu ako svoje smetisko. Nemôžeme presúvať svoj problém na rozvojové krajiny, ktoré majú dosť vlastných problémov a nemajú prostriedky na riešenie tých našich. Smeti nezmiznú z planéty iba preto, lebo zmizli z nášho dvora. Budú tu tisíce rokov. A oceány nám ho vrátia v podobe znečistených rýb, umierajúcej prírody, našej spoločnej planéty..

1. Investovať do riešenia vlastného odpadu a recyklácie a nepresúvať zodpovednosť na iných, a už vôbec nie na rozvojové krajiny.
2. Sústrediť sa na recykláciu plastov, o ktoré je záujem a minimalizovať jednorázové použitie ostatného.
3. Kúpou produktov podporiť podniky, ktoré vyrábajú produkty z recyklovaných plastov.
4. Investovať do technológií riešenia odpadovej krízy. Iba recyklácia alebo snaha o ňu žiaľ nestačí.

Väčšina vecí, čo vlastníme skončí ako odpad. Je to smutné a depresívne, ale je to fakt. Treba sa zamyslieť nad tým, koľko toho naozaj potrebujeme, než niečo kúpime.

EU Fakty (ENG) z
https://ec.europa.eu/environment/topics/waste-and-recycling_en

Každý človek v Európe vyprodukuje ročne 5 ton odpadu.
Iba 38% odpadu v EU sa recykluje.
Viac ako 60% odpadu z domácností končí na skládkach.

Zopár dobrých nápadov nájdete na

https://ecohero.sk/byt-ekologicky-neznamena-minat-viac/

ZBER OBLEČENIA V SKRATKE

1. Zimné oblečenie a doplnky – miestny obecný úrad
Sociálny a správny odbor, oddelenie sociálnych vecí aj tento rok usporiada zbierku teplého zimného ošatenia a doplnkov pre bezdomovcov a pre občanov v núdzi, ktoré im pomôžu prežiť pre nich najťažšie obdobie roka. Zbierať budeme tepláky, spodné oblečenie, teplé pulóvre, zimné kabáty, teplé topánky, čižmy, ponožky, paplóny, vankúše a deky.
2. Zberné kontajnery na šatstvo HUMANA
Pracovníci združenia žiadajú občanov, aby do kontajnerov ukladali výlučne čisté veci. Okrem šatstva to môže byť už spomínaná obuv, ale napríklad aj bytový textil, posteľná bielizeň, tašky či kožené doplnky. Vyzbierané veci budú následne vytriedené a doručené ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Veci, ktoré nebude možné darovať budú recyklované, respektíve ekologicky likvidované.
3. H&M predajňa
4. Miestna zberňa oblečenia?
5. Predvianočný zber pre chudobných?
6. Detské domovy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.