Únikové miestnosti alebo náš útek z Tatraladie
Spýtala som sa svojho 9 ročného syna, čo sa mu páčilo v Tatralandii, tak povedal, že nič. Iba escape room, ktorý nebol v Tatralandii. Myslím, že jediné, čo si moje deti naozaj užili počas 4 dní v Tatralandii, boli únikové miestnosti v neďalekej Liptovskej Ondrašovej. Moja najstaršia dcérka bola iba vtedy ochotná vstať o desiatej z postele, keď som jej povedala, že zmešká dnešnú únikovú miestnosť.
Boli sme po druhýkrát v Liptovskom Mikuláši. Prvýkrát pred niekoľkými rokmi v zime na ceste do Jasnej a teraz v Tatralandii. Do Liptovského Mikuláša sa dá dostať z juhu pomerne pohodlne rýchlikom z Bratislavy. Aj keď je to dlhá, veľmi dlhá cesta. Ak sa rozhodnete pre rýchlik, určite si rezervujte sedadlo. Hlavne ak ste s deťmi. Vôbec nepočítajte s tým, že uprostred leta budete mať náhodou voľné miesto. Ale autom je to podobne dlhé, hlavne ak si šofér musí oddýchnuť alebo s deťmi treba niekde zastať. Akurát tá cesta do Bratislavy na ten rýchlik je pre mňa vždy viac úmorná ako dvakrát tak dlhá cesta rýchlikom odtiaľ.
Zo stanice v Liptovskom Mikuláši chodí cez leto mestský autobus číslo 13 priamo do Tatralandie, je to asi 5 minút cesty autobusom. Kúsok od stanice je Lidl, ak si chcete predtým nakúpiť alebo hoci aj potom, čo sa zložíte na nejakej chatke alebo v penzióne, tak sa môžete zviesť autobusom tam a naspäť. Číslo 13 chodí iba v lete kvôli Tatralandii, ak sa nemýlim. V zime potom premávajú extra autobusy na lyžiarske strediská, ale o tom niekedy inokedy.
Ak idete iba do Liptovskej Ondrašovej, čo je najbližia časť Liptovského Mikuláša k Tatralandii, tak sa tam dostanete aj inými autobusmi, videla som tam 1 a 2, ak sa nemýlim. Je to pekná oblasť s penziónmi, aj keď rušná s prihliadnutím na neďalekú Tatralandiu. Ak by som mala dom neďaleko Tatralandie, asi by som ho tiež zmenila na penzión a odsťahovala sa na menej rušné miesto. Linka na sieť liniek Liptovský Mikuláš.
V Liptovskej Ondrašovej je zábavné centrum Paradox.
Nachádza sa tam niekoľko únikových miestností. My sme si počas 4 dní pobytu vyskúšali tri z nich. Všetky tri boli veľmi vydarené, veľmi dobre prepracované, pravda riešenie nebudem prezrádzať. Prečo by aj, prišli by ste o zážitok. Nemusíte sa báť, ak sa Vám nedarí, milá slečna Vám podstrčí nápovedu. Ale myslím, že nám to celkom išlo. Teda aspoň nás pochválili. Neviem, či každého chvália 🙂
Útek z väzenia zahŕňa vyslobodenie spoza mreží a otvorenie safe-u s pokladom.
Na Baker Street 221 treba zistiť, aký prípad Sherlock Holmes práve rieši.
A ponorku treba opraviť a zostreliť nepriateľa.
Deti si všetky miestnosti neskutočne užili a každý deň sa pýtali na ďalšiu. Prosíme majiteľa a autora, vyrobte ďalšie 🙂
Ďalšie únikové miestnosti sú vraj v príprave, takže prajem autorovi veľa inšpirácií. Musela som sľúbiť svojej dcérke, že ak budú nové, tak s ňou tam zájdem a môže si ich vyskúšať. Tak možno niekedy. Je tam niekoľko penziónov na okolí, do únikovej miestnosti sa dá ísť aj mimo sezóny. Ak by sa dalo cestovať naspäť v čase a dopredu som vedela, ako deti budú baviť únikové miestnosti, tak by som sa ubytovala v Liptovskej Ondrašovej a nie v Tatralandii.
Deti boli ochotné pol hodinku šľapať tam aj späť (my sme nemali auto), len aby sa dostali do únikovej miestnosti. Potom sme im to trochu zjednodušili na jednu cestu pešo. Z Tatralandie do Liptovskej Ondrašovej chodí aj pravidelný autobus 13, to je ten čo som hore spomenula, autobusom je to tak zo 2-3 minúty. Ak si to dobre načasujete, tak viete ísť tam aj späť autobusom. A kúsok od únikovej miestnosti je predajňa Jednoty, môžete si kúpiť zopár rožkov a ušetriť drahé raňajky v Tatralandii. A v oproti Jednoty, neďaleko kostolíka a Paradoxu je jedna zaujímavosť, ktorú turistické stránky nespomínajú: záhrada so soškami a maľovanými kamienkami.
Aby som spomenula aj iné atrakcie. Neboli sme na všetkých, nie všetko nás zaujalo, takže čo sme videli.. Z tých (pre nás) zaujímavejších:
Asi 100 metrov od Tatralandie (vraj: podľa dopravnej značky) sa nachádza dom na streche. Je to nezvyčajný zážitok, pri ktorom však pozor, stratíte rovnováhu. Vnútorný efekt je taký, ako keď sa Vám zatočí hlava. Nie je to nič pre ľudí so zdravotnými problémami, či starších ľudí, ľudí, ktorí sa nedržia pevne na nohách alebo im hrozí zranenie pri páde. Areál to má tiež krásne upravený, veľký a priestranný. So zaujímavými soškami, mini domčekom, možno pre tri prasiatka. Deti si užijú aj kabínku lietadla – pozor na hlavu tí vyšší, či kabínku helikoptéry, ktoré sú tam odstavené.
Pri dome na streche je pekná oddychová zóna s lavičkami. Ak ste unavení, môžete si tam posedieť.
Asi 200 metrov od Tatralandie je drevený labyrint. Tiež hodný videnia. Majitelia mali dobrý nápad dať návštevníkom hľadať magnetky. Deti to pobavilo, mali tam čo robiť, nie iba sa ponevierať po labyrinte.
Pri labyrinte sú aj k prenajatiu buggy autíčka a monster truck. Pravda, to sme neskúsili. Deti neprejavili záujem a pre mňa sú autá iba nutné zlo.
Obe atrakcie sú tak na jedno pozretie a nachádzajú sa v polovici cesty medzi Tatralandiou a Liptovskou Ondrašovou a sú z oboch strán dostupné pešo. Akurát idete na okraji cesty, tak treba neposednejšie deti pevne držať za ručičku.
Priamo v areály Tatralandie je výstava lega Bricklandia, stavbičky sú nádherné. Oceňujem, že autori dali deťom ako minisúťaž nájdenie niekoľkých figúriek minionov. Moje deti s ockom si začali vyrábať Darth Vadera, úplne ho nestihli (ponáhľali sme sa na autobus do Paradoxu), ale nevyzerá to zle. Trochu mi bolo ľúto, že sme sa ponáhľali, deti by tam radi pobudli dlhšie. Nie vždy všetko sa Vám podarí načasovať ako rodičovi.
O Zoo kontakt som písala, nemám ďalší komentár.
Je tam ešte v areály zopár atrakcií, ktoré sme nevyskúšali.
Samotný areál s chatkami je pekný, aj keď niektorým oblastiam chýbajú hojdačky. Moje deti sa radi hojdajú a tie čo tam boli, boli zväčša obsadené.
Čo som nedocenila bola mizerná pizza v miestnej reštaurácii.. fakt nanič cesto. Všade, kde sme doteraz boli, ocko doniesol deťom na večeru vynikajúcu pizzu, tu sme po prvom pokuse povedali, že viac nie. Ja som to skoro celé zjedla, deti to nechceli.
A tie neskutočne drahé raňajky.. 12 Eur na raňajky na osobu. Moje raňajky zvyčajne pozostávajú z jedného maslového rožka s paprikou. Môj deväťročný syn tiež zje jeden necelý rožok so salámkou. Moja mladšia dcérka pol rožka s paprikou alebo jeden jogurt. Akurát moja staršia dcérka si dá rada trochu majonézového šalátu. Ale to nie je dokopy 12 eur, nieto 12 eur na osobu. My sme prvý deň riešili tým, že sme v Liptovskej Ondrašovej proste nakúpili rožky v Jednote a niečo k tomu.
Cez víkend bola žiaľ Jednota zavretá, tak sme „zo slušnosti“ zaplatili za tri raňajky pre dospelých s tým, že si naberieme do kelímkov zo švédskeho stola a vezmeme deťom na izbu. Trochu salámy, majonézový šalát, 4 rožky. Nič, čo by stálo vyše 30 eur. No tie krivé pohľady a poznámky jedného z obsluhy, že čo by robili, keby si každý nabral do obedára zo stola. No, čo by sa stalo, keby si každý nabral a vzal na izbu? Ušetrili by špinavý riad? Keby tam bola jedna slušná pekáreň neďaleko alebo mini obchodík ako napr. v Donovaloch, tak by na raňajky chodil iba kto chcel a nie každý, lebo musí.
Nikde, kde som doteraz bola s tým nemali problémy, aby som nabrala na izbu deťom jedlo. V Trenčíne sme mohli vziať na izbu ešte aj taniere s pohármi džúsu. Raňajky boli dokonca v cene izby. Navyše varili vynikajúco: pizza, a tie spagetti, desať prstov som si tam oblízala a ja nie som veľmi na reštauračné jedlo. Iba kvôli tým špagetám tam niekedy opäť zájdem. Neviem, či sa niekedy dostanem k písaniu o Trenčíne, tak tu linka na penzión, ktorý veľmi odporúčam, o špagetách a bohatých raňajkách nehovoriac 🙂
V reštaurácii Tatralandie mali na výber jedny špageti, aj to nie vegetariánske a fakt sme si nevedeli čo vybrať. Takže my sme tam neobedovali. Aj výber detských jedál bol malý a nič nás nezaujalo. Po neúspešnej pizze deti dostali dvakrát na večeru chicken nuggets a hranolky s kečupom, to bolo všetko.
Pri recepcii bol jeden bowling, to sme si vyskúšali (treba si rezervovať vopred vzhľadom na množstvo hostí a jeden bowling – teoreticky by mohli pristavať jednu bowlingovú halu pre prípad zlého počasia a na večer, možno namiesto nejakých klietok, čo tam stavajú pre zvieratká). Deti tie gule ledva zdvihli, ale celkom sa pobavili.
Ak ste si všimli, áno obchádzam samotné termálne kúpalisko Aquapark. Som asi ten posledný človek na svete, kto by mal posudzovať kúpalisko. Na kúpalisku som nebola asi od svojich 12 rokov, a to bývam na južnom Slovensku. Aj ako dieťa ma rodičia viac brávali na neďaleké jazero. Moje dcéry budú asi po mne. Síce synček si vody užíva, ale tiež nevydrží dlho, viac ako dve hodiny určite nie. Mladšia dcérka sa ide tiež kúpať s bratom a ockom, ale staršiu do vody nedostaneme. Takže ju ani nenútim. Síce som ju chúďatko prinútila v Tatralandii, ale nemohla som ju nechať samu na izbe. Trochu nepekné odo mňa, keďže ja som nemala ani plavky, behala som tam v tričku a kraťasoch.
Takže dievčatá sa poplačkali v malom bazéne necelú pol hodinu, potom sa pýtali domov. Ich braček chcel vyskúšať tobogán, tak ďalšiu pol hodinu sme stáli v rade na zelený tobogán, kam smie rodič s dieťaťom. Tu je obrázok toho „úžasného“ tobogánu, na ktorý sme čakali pol hodinu z hodiny, čo sme tam strávili. Neskutočné čakanie. Synček sa šmykol s ockom, „nalogal“ vody a stačilo mu. A potom sme šli na chatu. Ale všade som videla ľudí stáť v radoch. Na tobogány, loďky. Dcéram som sľúbila, že ak nechcú, nemusia tam viackrát ísť a ani nešli. Náš syn tam bol ešte jeden deň necelé dve hodiny s ockom. Ale nelákali ho šmýkaľky, bolo mu jedno ktorý bazén, či je ich tam dvadsať alebo iba jeden.. iba sa vešal na ocka a užíval si, že je chvíľku „jedináčik“ 🙂
Takže, môj názor asi iba toľko, že ak ste z okolia a užívate si vodu, nemám absolútne nič proti. Prečo by som aj mala alebo kto sa ma vôbec pýta na môj názor. Ak ste z ďaleka, hlavne z južného Slovenska, máme dosť slušne vybavených kúpalísk, jazier… alebo kúpeľov, čo je Vám milšie, aj na okolí. S obyčajnou vodou, s termálnou vodou, akú len chcete. A nemusíme si robiť starosti s chladnejším a nevyspytateľným počasím ako v horách.
Tatralandia ťaží z blízkosti lyžiarskych stredísk, keďže má výhodu krytých bazénov v zime. Aj keď ja som bola v Jasnej, kde sa mi veľmi páčilo a nehrnula som sa uprostred zimy kúpať, ja si vystačím so sprchou, ale to som ja, niekto iný to možno ocení. Asi si to užíva veľa ľudí, z takých ako ja by veľa úžitku a zisku nemali. Ubytovanie v neďalekých chatkách má tiež iba tú výhodu, že môžete ísť rovno v plavkách na kúpalisko, ale to majú aj mnohé kúpaliská na juhu.
Z kúpaliska mám asi tri fotky a z návštev únikových miestností, kde nás fotili pred každou miestnosťou (vnútri sa nesmie), asi 15-20. A moja dcérka trvala na tom, aby sme večer posielali fotky spred dverí únikových miestnotí aj babkám. A sú to jediné fotky, na ktorých sa naša malá „Wednesday Addams“ usmieva. Takže máte asi predstavu o favoritovi tohtoročnej dovolenky 🙂
Pridaj komentár